Môj profil 
Predplatné
Moskva urobila mierové gesto, možnože tým škodiac vlastným dlhodobým záujmom. Avšak to Baracka Obamu nepresvedčilo. Vrátil sa k najobľúbenejšej otázke sankcií a demonštroval patologickú nedôveru k Rusku prislúchajúcu americkej politickej elite. Ale podnikateľská elita USA má podľa všetkého iný názor.
Národná asociácia priemyslu a Americká obchodná komora plánujú dnes zverejniť formou platenej inzercie v The New York Times, The Wall Street Journal a The Washington Post upozornenie na to, že nové sankcie voči Rusku môžu negatívne ovplyvniť amerických zamestnancov a podnikateľov. Jediným výsledkom dodatočných sankcií bude vytesnenie amerických spoločností zo zahraničných trhov a uvoľnenie priestoru na obchodovanie firmám z iných krajín, myslia si experti.
Protiruský kurz, ako súčasť zahraničnej politiky USA pritom nepodporuje 60 % Američanov a počet skepticky naladených Obamových spoluobčanov stále rastie. Asi je všetkému na vine totálny prepad zahranično-politického kurzu Washingtonu: Rusko, Ukrajina, vzťahy so západnými partnermi – k týmto problémom sa v súčasnosti pridal aj Irak, ktorého proamerická vláda sa ocitla pod priamou hrozbou vojenskej porážky extrémistami, ktorí dobyli rad veľkých miest a značné územie krajiny. Čiže prepad sa pociťuje skoro vo všetkých smeroch zahraničnej politiky USA.
Európu zas rozladil egoistický prístup USA k tranzitu plynu, keď americkí senátori na návšteve v Sofii donútili bulharského prezidenta zastaviť výstavbu plynovodu South Stream a zároveň sa chystajú ovládnuť ukrajinskú tranzitnú sústavu a tak vlastne aj dodávky plynu do Európy. Prvé trhliny tak dostalo Euroatlantické partnerstvo ako aj samotná jednota Európy včera, keď Rakúsko podpísalo zmluvu s Ruskom o výstavbe tohoto plynovodu.
jf
.JPG)
.jpg)
