Pokiaľ súčasná vláda bude chcieť udržať ďalšie štyri roky našej vlasti vo svojej réžii, potom bude musieť hľadať ďalších partnerov. Trojkoalícia SMER-HLAS-SNS podľa vývoja na „preferenčných trhoch” (https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany) viac nemusí stačiť (nech už je v tých prieskumoch taká či onaká odchýlka merania, percentuálne išiel triumvirát dolu, zatiaľ čo PS sa priebežne mierne naťahuje vyššie, a spolu s nimi aj matovičovci alebo Demokrati…).

Vníma to tak aj užšie vedenie strany: Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar komunikoval cez médiá, že idea spolupráce s Republikou i KDH sa pripúšťa. Mimoparlamentnú Republiku si vie ako partnera predstaviť aj SNS – priznal to nedávno Andrej Danko. Naopak HLAS má výhrady, ako potvrdil Matúš Šutaj Eštok.

V čom je problém?

Republike prischla nálepka „krajne pravicového” hnutia. S prihliadnutím na minulosť niektorých členov v orgánoch ĽSNS. Vtedy ešte mali zástupcovia tohto smeru národných síl niektoré vyjadrenia zo súdka „tvrdšieho rangu”. Pamätáme aj na incident pri Hlavnej stanici v Bratislave, azda ho netreba viac rozmazávať.

Doba sa však posunula a s ňou aj spôsob vedenia politiky. Milan Uhrík a Milan Mazurek majú kultivovaný prejav a dá sa povedať – bez ohľadu na to, či k nim prechovávame osobné sympatie alebo antipatie, že sú na pôde europarlamentu hlasom Slovákov, ako aj zdravého rozumu. V kontraste k takému PS v jeho frakcii Renew Europe, čo je v podstate vedierko plné liberálnych… šialeností.

Avšak práve naše liberálne médiá odsudzujú Republiku kvôli jej národnej orientácii. Akoby slová národ, vlasť, boli hanbou a spájali sa automaticky so Slovenským štátom. Osobne však z oficiálnych zdrojov neevidujem, že by sa toto hnutie hlásilo k extrémizmu, alebo že by hlásalo nadradenosť bielej rasy, či Slovanov. Naopak, odmietajú akúkoľvek totalitnú ideológiu.

Prečo potom liberálne médiá tolerujú, keď predstaviteľov tejto strany nazývajú ich čitatelia „fašistami”?

Niekomu to asi vyhovuje…

Pes je zakopaný v tej časti záhrady, kam si chodia na pivo sadnúť novinári, aktivisti, herci a opozícia. Tlak na verejnú mienku, aký dokážu v tandeme vyvinúť, podľa mňa spôsobuje nevôľu v HLASE. Ako keby sa tam báli slovo Republika čo i len vysloviť – akoby sa báli, že sa mediálne popália a stratia istú čas svojich priaznivcov.

K tomu by som podotkol, že tých strácajú podľa prieskumov tak či tak…

Slovom: SMER, SNS (len či sa dostane do parlamentu…), Republika. K tomu azda HLAS, a ruka hore, nohy na stôl, ak ste pronárodný konzervatívec s dávkou zdravého euroskepticizmu. Bude to však stačiť aspoň na tých 76 kresiel? A nezradí nakoniec HLAS, v ktorého hlbinách šípime aj liberálne prúdy? Pretože v prípade, ak bude zostavením vlády poverené PS (v prípade, že vyhrá voľby), môže skúsiť dať dokopy amalgám PS-KDH-SaS-Demokrati-HLAS (a obísť tak aj Matoviča, ktorý nie je Šimečkovi po chuti).

Preto treba rátať a alternatívou: Gašpar tvrdí, že KDH by zo svojho programu dokázalo realizovať viac so súčasnou koalíciou, než v teoretickom zlepenci s progresívcami a spol. Čo si budeme hovoriť – konzervatívci by mali držať spolu. Kto sa hlási k hodnotám viery, tradície, slávnych období našej minulosti (Štúrovci) a nadčasovým hodnotám ako takým (Boh-rodina-rodičovstvo…), nemôže predsa podporovať šialené inovácie progresívcov, narúšajúce etický systém postavený práve na kresťanstve.

Vo vzťahu KDH – SMER sme však opäť pri „kliatbe médií”. Keďže je v mainstreme SMER odsúdený ako „vláda mafie”, KDH sa tvári, že z princípu nemôže ísť s touto stranou.

Lebo sú akože „lepší”…

A ja sa musím zas a znova pýtať: Aká mafia? Kto konkrétne a čo urobil? Kde sú „kauzy” súčasnej vlády? Tri otázniky za každú otázku, prosím. Veď kto bol v minulosti odsúdený, od toho sa strana odstrihla. A kde sa vládne, tam sa vždy objavia aj slabé ohnivká v reťazi. To nie je obhajoba (nikoho), to je realita. Veď napríklad PS má v inej sfére tiež svojho „hriešnika”, ktorý nenahlásil po hospitalizácii vážne ochorenie…

Lenže hriešnici budú odstavení, a dovi dopo, ide sa ďalej. Tak kde má KDH problém, keď spolu so SMERom programovo zdieľajú podobné princípy? To sa naozaj tak boja, čo o nich povie Markíza vo večernom spravodajstve? Naozaj budú radšej sedieť v jednej lavici s Matovičom, ktorý hrubo uráža ženy? Alebo s Šimečkom a jeho ľuďmi, pre ktorých je už dúha pomaly vzácnejšia, slovenská vlajka?

Kto je služobníkom Božím, ten by sa predsa nemal riadiť slovami nejakej pani s mikrofónom, ale Písmom – a vlastným svedomím…

Prečítajte si tiež:

• Tibor Gašpar: V Smere si vieme predstaviť povolebnú spoluprácu aj s Republikou