Bratislavské KDH kritizuje poradie krokov v dopravnej politike, mesto to odmieta

„Problém vidíme vo zvolenom postupe, ktorý ide proti logike fungovania mesta aj každodennému pohybu jeho obyvateľov. Bratislava potrebuje riešenia, ktoré budú fungovať v praxi, nielen na papieri,“ konštatuje Ján Žatko, predseda MKV KDH v Bratislave.

Pripomína, že hlavné mesto nemá dodnes vybudovanú nosnú verejnú dopravu. Chýba podľa neho ucelená a kapacitná električková sieť, neexistuje rýchla a spoľahlivá regionálna železnica a taktiež absentuje systém, ktorý by zvládol masový presun ľudí z regiónu do mesta a späť. Napriek tomu pristupuje podľa neho mesto k opatreniam, ktoré obmedzujú individuálnu automobilovú dopravu, rušia parkovanie a znižujú dostupnosť centra mesta pre obyvateľov aj podnikateľov, a to bez adekvátnej náhrady.

Mestský koordinačný výbor zastáva názor, že najprv musí existovať kvalitná alternatíva, až potom regulácia a zároveň musí byť najprv funkčná, kapacitná a spoľahlivá doprava, až potom obmedzenia a zákazy. „Mesto sa nedá riadiť proti prirodzenému pohybu ľudí. Ak samospráva ignoruje reálne potreby obyvateľov, výsledkom nie je udržateľnosť, ale úbytok života, práce a podnikania,“ odkazuje MKV KDH.

Magistrát v reakcii pre TASR uviedol, že ho teší zhoda s bratislavským KDH na to, že hlavé mesto má mať udržateľnú, ekologickú a funkčnú dopravu. „To je presne to, o čo sa usilujeme a na čom systematicky pracujeme. A to aj v otvorenom dialógu s odbornou či laickou verejnosťou,“ skonštatoval hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Tvrdí, že mestská hromadná doprava sa teší narastajúcej obľube, argumentuje prieskumami spokojnosti a rastúcim počtom cestujúcich. Prispievať k tomu má „masívna“ obnova vozidlového parku i budovanie potrebnej infraštruktúry, či už sú to buspruhy, ale aj spomínaná električková sieť. Pripomína zmodernizovanie dvoch radiál, vybudovanie novej električkovej trate, spustené obstarávanie na modernizáciu ďalšej radiály či prípravu predĺženia dvoch radiál.

Hlavné mesto zároveň deklaruje, že sa na dopravu nepozerá len cez jeden druh dopravy, ale rovnocenne cez všetky štyri – individuálnu, hromadnú, cyklodopravu aj peších. Snahou je dosiahnuť, aby sa čo najviac obyvateľov mohlo čo najbezpečnejšie, najkomfortnejšie a najefektívnejšie presúvať po meste tak, ako to potrebujú alebo chcú. A tak aj podľa neho pristupujú k infraštruktúre, či sa to týka rekonštrukcie dôležitých hlavných cestných ťahov, rekonštrukcie chodníkov i budovania cyklistickej infraštruktúry.

Magistrát zároveň poukazuje aj na zavedenie regulovaného parkovania a naštartovanie riešenia už neudržateľnej situácie s parkovaním. Zavedenie PAAS obhajuje, argumentuje zlepšovaním parkovania pre rezidentov a zvyšovaním dostupnosti voľných parkovacích miest pre návštevníkov.

„Bratislava bola jedným z posledných veľkých európskych miest, ktorému takýto systém chýbal. Prekvapuje nás, že KDH to dnes nazýva obmedzovaním individuálnej automobilovej dopravy,“ podotkol Bubla.