Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, čelí v Nemecku novej politickej a právnej výzve, píše denník The European Conservative.  Tentoraz nepochádza od liberálnych alebo konzervatívnych kritikov, ale od suverénnej ľavice zoskupenej okolo nemeckej strany Bündnis Sahra Wagenknecht (Aliancia Sahry Wagenknechtovej, BSW).

Spolupredseda strany a poslanec Európskeho parlamentu Fabio De Masi (v EP nezaradený) podal žalobu proti Európskej komisii na najvyššom súde EÚ (Súdny dvor Európskej únie, CJEU) .

Obviňuje Komisiu z nedodržania tzv. práva na dohľad, ktorý nad ostatnými inštitúciami vykonáva (teda aspoň by mal) Európsky parlament

Jadrom prípadu je podľa De Masiho neskorá a neadekvátna odpoveď von der Leyenovej na parlamentné otázky týkajúce sa jej kontaktov s obrannými spoločnosťami a zbrojárskymi firmami.

Podľa znenia predloženého súdu je cieľom žaloby objasniť a posilniť povinnosť Komisie a jej volených zástupcov dodržiavať transparentnosť.

Sedem mesiacov ticha

Spor sa datuje do marca 2025, keď De Masi požiadal o úplné podrobnosti o všetkých kontaktoch medzi predsedníčkou Komisie a výrobcami zbraní a to od polovice roku 2024.

Požiadal o informácie o stretnutiach, telefonátoch, videohovoroch, e-mailoch a akýchkoľvek iných formálnych alebo neformálnych komunikáciách.

Odpoveď Komisie prišla až v októbri 2025, teda o sedem mesiacov neskôr.

De Masi tvrdí, že odpoveď Komisie na jeho dotazy obsahovala málo konkrétnych informácií a namiesto toho poukazovala na jediný „strategický dialóg s európskym obranným priemyslom“, ktorý sa konal 12. mája 2025, pracovný obed, pozvánky, ktoré von der Leyenová odmietla, a blahoželania, ktoré dostala.

V odpovedi ho tiež odkázali na register transparentnosti a materiály, ktoré už boli uverejnené na webovej stránke Komisie.

De Masi tvrdí, že to nespĺňa pravidlá zmluvy EÚ, ktoré vyžadujú, aby Komisia odpovedala na parlamentné otázky úplne a v primeranom čase.

„Nejde tu o osobnú zvedavosť, ale o demokratický dohľad,“ uvádza v právnom podaní.

Politický konflikt nadobudol aj osobný rozmer: De Masi verejne vyhlásil, že „kráľovná Ursula“ von der Leyenová (ako ju mnohí prezývajú)  „sa považuje za Ľudovíta XIV.“, čím ju porovnal s francúzskym absolutistickým panovníkom zo 17. storočia.

Nie prvá kauza spojená s jej menom

Strana BSW je presvedčená o tom, že žaloba podaná voči Európskej komisii odzrkadľuje širší trend utajovania pod vedením jej šéfky Ursuly von der Leyenovej.

V stanovisku strana BSW poukazuje aj na kontroverziu týkajúcu sa vymazaných textových správ súvisiacich s kontraktmi na vakcíny v hodnote niekoľkých miliárd eur počas pandémie COVID-19 (kauza známa ako Pfizergate).

Ďalej uvádza problémy v hlavných programoch vojenského obstarávania, a to ako na úrovni EÚ, tak aj počas funkčného obdobia von der Leyenovej ako nemeckej ministerky obrany.

Kancelária von der Leyenovej sa však bráni a zdôraznila, že prípad je namierený proti Komisii ako inštitúcii, nie proti predsedníčke osobne.

Hovorca Komisie uviedol, že Brusel „nesúhlasí s právnym výkladom europoslanca De Masiho“, pričom však uznáva jeho právo napadnúť rozhodnutie na súde.

Prečítajte si tiež:

• Odhalenie: Prezidentka ECB je najlepšie platená európska úradníčka. Jej ročné príjmy siahajú k rekordným číslam
• Najväčší korupčný škandál v EÚ v súčasnosti. Nad Leyenovou sa opäť zmráka, problémov je viac. Môžu spustiť reťazovú reakciu