Bratislava 6. marca 2020 (HSP/Foto:HSP)

V spoločnosti sa vedú polemiky o tom, či by Slováci žijúci v zahraničí mali voliť alebo nie. Výsledky parlamentných volieb dávajú mnohé odpovede. Ukazuje sa, že zahraniční Slováci žijú odlišný život ako Slováci žijúci „doma“

Parlamentné voľby sa skončili a my môžeme sumarizovať ako dopadli. Celkovo zaznieva názor, že voľby vyhrali konzervatívne sily. Jasným víťazom je hnutie OĽaNO Igora Matoviča, ktoré získalo vyše 25 %. Druhá skončila strana SMER-SD s 18 %, Kollárova Sme rodina a Kotlebova ĽSNS približne 8 %, Sulíkova SaSka vyše 6 % a poslednou stranou, ktorá sa dostala do parlamentu je strana exprezidenta Kisku, Za ľudí s niečo vyše 5 % hlasov.

V parlamentných voľbách však volilo aj rekordné množstvo Slovákov žijúcich v zahraničí. Celkovo o voľbu poštou požiadalo až 55 117 ľudí. Z nich svoj hlas napokon odovzdalo 48 925 zahraničných Slovákov.

Určiť ako zahraniční Slováci volili je však problematické, keďže drvivá väčšina z nich má trvalý pobyt na Slovensku a ich hlasy boli započítavané v jednotlivých okrskoch.

Mnoho nám ale môžu napovedať výsledky voľby zahraničných Slovákov, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku. Pre tých bol totiž zriadený špeciálny okrsok, kde ich voľba bola presne zaznamenaná.

Ak by teda volili len zahraniční Slováci s trvalým pobytom mimo Slovenska, voľby na Slovensku by s prehľadom vyhrala strana Progresívne Slovensko s vyše 33 % hlasov. Nasleduje strana exprezidenta Kisku Za ľudí so ziskom 27 %. Až na treťom mieste by skončila celoslovensky víťazná strana OĽaNO so ziskom 14 %. Štvrtá SaS s 8,7 percentami a Kotlebova ĽSNS by sa už do parlamentu nedostala, rovnako ako SMER-SD a KDH.

Zo štatistík teda jasne vyplýva, že Slováci žijúci v zahraničí žijú odlišný život ako bežní Slováci – „domorodci“. Je teda na mieste otázka či tí, ktorí nežijú na Slovensku, nepracujú tu, neplatia na Slovensku dane, či by mali aj rozhodovať o Slovensku a teda rozhodovať o sude iných ľudí žijúcich na Slovensku.

Aj keď táto štatistika ukazuje len malú časť voľby zahraničných Slovákov, dá sa predpokladať, že aj ostatní Slováci žijúci v zahraničí, ktorí majú ale trvalý pobyt na Slovensku hlasovali podobne. Spolu je to teda 48 925 ,no je potrebné pripočítať aj ľudí, ktorí prišli zo zahraničia hlasovať priamo na Slovensko. Tých je pravdepodobne najviac a teda odhad sa môže počítať nad 100 000.

A takéto obrovské číslo pravdepodobne aj zamávalo z celkovými výsledkami volieb na Slovensku. Ak by sme teda odpočítali hlasy zahraničných Slovákov a hlasovali by iba ľudia trvale žijúci na Slovensku, voľby by zrejme dopadli diametrálne odlišne.

Na prvých dvoch miestach by sa zrejme nič výrazne nezmenilo. Tretí Kollár a štvrtý Kotleba by si mohli o trochu polepšiť. Naopak, výrazne by oslabila ultraliberálna strana Progresívne Slovensko a do parlamentu by sa zrejme nedostala minimálne jedna z liberálnych strán SaS alebo Za ľudí.

Do parlamentu by sa vzhľadom na absentujúce hlasy zahraničných Slovákov pravdepodobne dostala aj strana KDH.

V skratke. Ak by volili čisto len Slováci žijúci na Slovensku, do parlamentu by sa dostali výraznejšie posilnené konzervatívne a pronárodné strany, naopak liberáli by skončili s totálnym fiaskom.

„Srdcom doma“

Zrejme teda nie je žiadnym prekvapením, prečo liberálne médiá a mimovládne organizácie pred voľbami tak húfne a intenzívne mobilizovali ľudí žijúcich v zahraničí, aby sa zúčastnili týchto parlamentných volieb.

Hlavnou organizáciou, ktorá mobilizovala a propagovala voľbu zo zahraničia bola iniciatíva s názvom Srdcom doma. Ako sa však ukázalo, ich kampaň vôbec nebola nestranná.

Šéfom iniciatívy srdcom doma bol aktivista Samuel Zubo. Ten sa preslávil už skôr ako spoluorganizátor zhromaždení Za slušné Slovensko, ktoré boli naladené protivládne.

Jeho kampaň podporovali aj viaceré mimovládky platené zo zahraničia, ako napríklad Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorú založil miliardár George Soros, prozápadná vojenská mimovládka Globsec, Aliancia Fair-play, atď.

So známych osobností ju podporil napríklad Ivan Mikloš, spoluvlastník ESETu Anton Zajac, Andrej Bán, Milan Lasica, prezidentka Zuzana Čaputová, Ján Gordulič, Grigorij Mesežnikov, Michal Havran, Juraj Smatana, Štefan Hríb či „otec“ mimovládok na Slovensku Pavol Demeš.

Všetky tieto „osobnosti“ spája jedno a to liberalizmus.

Iniciatíva srdcom doma vo svojej kampani určenej zahraničným Slovákom im posielala aj maily, v ktorých napríklad priamo kritizovali ministerku Denisu Sakovú, ktorá kandidovala za stranu SMER-SD ako aj premiéra Petra Pellegriniho, za to, že mobilizovali ľudí žijúcich na Slovensku.

Inciatíva tiež pozývala zahraničných Slovákov na protivládny film Sviňa, ktorý mieša realitu s fikciou a tak si zahraničný Slovák mohol myslieť, že takto to skutočne funguje na Slovensku.

Šéf iniciatívy Samuel Zubo tiež písal blog určený primárne zahraničným Slovákom, kde im ozrejmil, že v prezidentských voľbách volili zahraniční Slováci v drvivej väčšine prezidentku Zuzanu Čaputovú a v oveľa väčšej miere než domáci Slováci. Týmto im dal vzhľadom na fakt z ktorej strany prezidentka vzišla zrejme najavo, aj keď nepriamo, ktorú stranu by mali voliť.

Okrem toho na FB stránke Srdcom doma boli zverejňované statusy a príspevky jasne inklinujúce k určitej ultraliberálnej strane, či často zdieľané články ultraliberálneho denníka N, ktorý je cez ESET s touto stranou prepojený. Naopak boli zverejňované statusy s narážkami proti vládnym stranám.

Svoju liberálnu ideológiu prejavili napríklad v statuse kde napísali:

„Liberálna demokracia chráni jednotlivca aj menšiny. Každý musí byť chránený pred nenávistnými prejavmi iných a nikto by sa nemal cítiť ohrozený. Zvoľme si ľudí, ktorí dokážu stavať na láske, porozumení, dialógu, nebudú strašiť, aby zakrývali svoju nekompetentnosť a korupciu.“

Nepriamo nabádali nevoliť Kotlebovu ĽSNS:

„Neprizeraj sa, neignoruj čo sa deje okolo teba. Nenávisti sa musíme postaviť spoločne.

29.2.2020 volíme lepšiu budúcnosť Slovenska, voľme život v mieri, voľme priateľstvo a lásku medzi všetkými ľuďmi bez ohľadu na farbu pleti, jazyk, občianstvo, svetonázor, vierovyznanie.

A dajme stopku fašizmu!“

K statusu pridali aj video športovcov, ktorí mobilizovali „proti fašizmu“:

A nakoniec čerešnička na torte. Po tom, čo sa im napriek obrovskej mobilizácii zahraničných Slovákov nepodarilo pretlačiť stranu progresívne Slovensko ani len do parlamentu, posledné statusy iniciatívy Srdcom doma sú o tom ako tento výsledok zvrátiť a rovnako ako spomínaná strana aj oni vyzývajú na opätovné prekontrolovanie volieb.

Dokonca svoju preferovanú stranu už ani neskrývajú a odkazujú priamo na stránku, ktorú vytvorila strana Progresívne Slovensko, kde sa majú hlásiť ľudia, ktorých krúžky vo voľbách údajne neboli zarátané

Iniciatíva tiež zverejnila graf, ktorým sa snaží ukázať, že keby mohlo zo zahraničia voliť aj 3 500 ľudí, ktorí však nestihli včas požiadať úrady o obálku tak by parlament vyzeral o dosť inak a strana progresívne Slovensko by bola v parlamente.

Nuž iniciatíva Srdcom doma sa teda jasne odhalila. Spoločne s nápomocnými mimovládkami a mainstreamovými médiámi jasne zacielili na zahraničných Slovákov, pretože vedeli, že táto skupina ľudí je náchylnejšia voliť liberálne strany a plus s pridanou propagandou v prospech nich mohli uhrať výborný výsledok, čo sa im ale aj tak príliš nepodarilo.

Samuel Gdovin