Ďalšia vec je, že (na rozdiel od USA) sa od indických volieb neočakávajú žiadne prekvapenia. Všetci pozorovatelia sa zatiaľ zhodujú v tom, že vládnuca strana Bharatiya Janata sa udrží pri moci ďalších päť rokov a Narendra Módí zostane premiérom aj na tretie funkčné obdobie. V krajine je však veľa štátov s čisto lokálnymi problémami, vypuknú strašné škandály – tu hlavného ministra Dillí zatknú pre podozrenie z korupcie, tu niekto pripomenie, že juh krajiny je úplne iný ako sever – so všetkými mysliteľnými dôsledkami… Vo všeobecnosti je v tejto krajine možné všetko. A opäť je v stávke veľmi veľa. A niekto sa o to všetko musí starať.

Skrátka, Západ ako celok je veľmi nespokojný nielen s Módím, ale aj s jeho súčasnou a budúcou Indiou. Čína sa obáva, aby ten istý nespokojný Západ nedotlačil Naí Dillí do vážnej potýčky s jeho východným susedom. Rusko sa obáva toho istého, ale zároveň dúfa, že súčasný neuveriteľný vzostup Indie bude pokračovať a že to pomôže hladkému prechodu do prijateľnejšieho sveta.

O vzlete: zvyčajne sa o takýchto číslach najhorúcejšie diskutuje práve v rámci predvolebných kampaní. Od roku 2005 sa teda indické hospodárstvo viac ako zdvojnásobilo. V súčasnosti rastie rýchlejšie ako Čína, vlani o 7,3 %. Ak spočítate HDP krajín podľa metódy parity kúpnej sily, v zozname, kde Rusko práve predbehlo Nemecko a je piate, je India tretia – po Číne a USA (v tomto poradí). Tu sa začína rozhovor na tému “Čo bude ďalej?” a “Kto bude čoskoro vo svete vládnuť?”.

Vzhľadom na to, že, ako už bolo uvedené, prinajmenšom v ekonomickej oblasti vládne Čína, objavuje sa veľa špekulácií o tom, či sa India v dohľadnej dobe stane “druhou Čínou”. Teda globálnym výrobným závodom s absolútne nevyhnutnou ekonomikou pre desiatky krajín.

Voľby v roku 2024, ktoré môžu ovplyvniť podobu Európy

Už niekoľko rokov sa o tejto téme diskutuje v celkom serióznych think-tankoch, vzhľadom na to, že otvorene proklamovaným cieľom USA je rozdrviť čínsku ekonomiku sankciami a s týmto cieľom podporiť odchod akéhokoľvek podnikania z Číny, lepšie však súvisiaceho so špičkovými technológiami. Niektorí skutočne odchádzajú, aj do Indie. Alebo rovno do Indie.

A tu je tvrdá a suchá analýza, ktorú na jar minulého roka vypracovali odborníci pre oblasť výroby. Podľa nej má India len malú šancu dobehnúť Čínu s jej infraštruktúrou vybudovanou za posledných 30 a viac rokov a nie prvou generáciou kvalifikovaných pracovníkov. V percentuálnom vyjadrení môže za Indmi zaostávať, ale v absolútnom vyjadrení ich bude naďalej predbiehať. A ak si zoberiete jednotlivé odvetvia, ako napríklad odevný priemysel (tri štvrtiny svetovej produkcie) alebo kovy vzácnych zemín… A ak k tomu pridáte faktor silného čínskeho domáceho trhu s citeľne bohatším obyvateľstvom… India by sa mala snažiť Čínu dobiehať, ale urobí lepšie ak nebude nedúfať v zázraky.

Aký je postoj bývalého nespochybniteľného lídra, teda USA, k všetkým týmto debatám? Aj tu sa dá vidieť veľa zaujímavých postojov. Na jednej strane potrebujú Indiu ako obušok proti Pekingu. Na druhej strane, ako by to bolo: bohatá India ako jeden z vedúcich svetových lídrov? A tu si prečítame úplne úžasný text v americkom časopise Foreign Affairs. Ukazuje sa, že Indovia ako národ vyrástli, zbohatli, stali sa aktívnymi a začali od vlády požadovať “sebavedomú” zahraničnú politiku, čo sa pre nich neskončí dobre. Veď táto vláda by mohla napríklad “zasahovať do vnútorných záležitostí iných krajín, aby tam podkopala svojich zahraničných kritikov. Mohla by začať ekonomicky drviť malé krajiny, ktoré sa jej nepodriadia. Veľmoci vrátane Spojených štátov sa k takejto taktike uchyľujú neustále. Zároveň sú však v pohodlnej pozícii, aby sa mohli vysporiadať s dôsledkami takýchto krokov. India ako rastúca mocnosť má ešte ďaleko od takejto úrovne globálnej váhy a vplyvu.”

Vo všeobecnosti sa škriepky so strategickým rivalom Indie, USA, povoľujú. Ale len to. V ostatných otázkach žiadny asertívny postoj, ako napríklad počas jej bývalého predsedníctva v skupine G20, povolený nie je. Západu je dovolené všetko. Indii – bez osobitného povolenia – nič.