GMM vystavuje drevený betlehem rómskeho rezbára Dezidera Fertőa

TASR o tom informovala PR manažérka múzea Szilvia Tóth. Betlehem, ako jeden zo symbolov Vianoc, zobrazuje biblický príbeh o narodení Ježiša Krista, ale často aj život a prácu obyčajných ľudí. Z kostolov do ľudových domácností prenikli betlehemy koncom 18. storočia, vyrábané boli z rôznych materiálov, ako drevo, hlina, papier, kartón, či vosk.

Popri betlehemoch umiestňovaných v domácnostiach existovali aj betlehemy prenosné, ktoré boli súčasťou tradičných obchôdzok koledníkov. „V regióne Gemer – Malohont bola tradícia chodenia s betlehemom v minulosti rozšírená najmä v lokalitách s obyvateľstvom katolíckeho vierovyznania,“ priblížila etnografka GMM Ľudmila Pulišová s tým, že betlehemci mali tradíciu najmä v Tisovci, Hrnčianskych Zalužanoch, Hačave či Starej Bašte.

Medzi významných výrobcov betlehemov v regióne patril aj rómsky rezbár Dezider Fertő, ktorý sa narodil v roku 1921 v Šankovciach, dnešnej Gemerskej Vsi. Práci s drevom sa venoval od malička, neskôr na ňu na dlhé roky zanevrel a k rezbárstvu sa opäť vrátil v roku 1980 po smrti manželky.

„Okrem množstva plastík a reliéfov so svetskou i náboženskou tematikou zhotovil tiež niekoľko betlehemov. Jeden sa nachádza v Muzeu romské kultury v Brne, jeden predal ešte počas života do Švajčiarska, tri do Kanady a jeden sa nachádza vo fonde GMM v Rimavskej Sobote,“ priblížila Pulišová s tým, že betlehem vystavený v rimavskosobotskom múzeu tvorí štrnásť figúrok vyrezávaných do drevených soklíkov.