V júni sa uskutočnia najväčšie cezhraničné voľby na svete, keď sa očakáva, že vo voľbách do Európskeho parlamentu bude hlasovať viac ako 400 miliónov ľudí. Vzhľadom na to, že sa však plánujú hlasovania s vysokou účasťou v ľudnatých krajinách, ako sú USA, India a Indonézia, v autokratických štátoch vrátane Bieloruska, Iránu a Ruska, ako aj u strategických spojencov Taiwanu a Spojeného kráľovstva, voľby v rámci Európy aj za jej hranicami majú potenciál hlboko ovplyvniť európsky kontinent.

Prípadné zmeny vlád by mohli rozhodujúcim spôsobom zmeniť geopolitickú rovnováhu, ovplyvniť podporu Západu Ukrajine, konflikt na Blízkom východe, obchodné vzťahy a prepojené globálne hospodárstvo.

Voľby tiež preveria odolnosť globálnych demokracií v obavách z väčšieho ústupu od demokracie a tvrdej autoritárskej vlády. Euronews rozoberá voľby v roku 2024, ktoré budú formovať Európu.

Prezidentské voľby v Spojených štátoch – 5. novembra

Prízrak návratu republikánskeho lídra Donalda Trumpa do Bieleho domu robí rok 2024 potenciálne výbušným rokom v globálnej politike a stávky sú pre Európu vysoké. Trumpova kandidatúra na prezidenta by sa však mohla skončiť skôr, ako sa začne – Najvyšší súd v Colorade rozhodol, že nemôže kandidovať v tomto štáte kvôli svojim činom pred útokom na Kapitol v januári 2021.

Jeho pohodlný náskok pred republikánskymi súpermi však znamená, že v Colorade by mohol zvíťaziť aj bez kandidatúry – rozhodnutie však vytvára silný precedens pre podobné súdne spory, ktoré by mu mohli zakázať uchádzať sa v iných štátoch.

Republikánske prevzatie moci – či už trumpovské alebo nie – by mohlo narušiť pevne zosúladenú politiku Západu voči Ukrajine, keďže niektoré krídla strany vyzývajú na obmedzenie vojenskej a finančnej pomoci Kyjevu.

Mohlo by to tiež znamenať návrat k obchodným sporom. Predchádzajúca republikánska administratíva pod Trumpovým vedením uvalila rozsiahle clá na európskych spojencov v snahe ochrániť amerických výrobcov. Obe strany sa dohodli na dočasnom prímerí, ale Trump prisľúbil, že v prípade svojho zvolenia zavedie 10 % clo na všetok dovoz zo zahraničia.

Zmena administratívy by mohla mať vplyv aj na prebiehajúce rokovania o tom, aby EÚ mohla do USA vyvážať dôležité nerastné suroviny používané na výrobu elektrických batérií bez toho, aby na ne boli uvalené clá podľa zákona o znížení inflácie.

Voľby do Európskeho parlamentu – 6. až 9. júna

V júni si oprávnení voliči v 27 členských krajinách EÚ vyberú svojich zástupcov v Európskom parlamente, ktorý je jedinou demokraticky volenou inštitúciou bloku.

Voľby, ktoré sú z hľadiska počtu voličov gigantom, trpia slabou účasťou a nezáujmom voličov, ktorí majú pocit, že EÚ je príliš vzdialená od ich každodenného života.

Prognózy nárastu podpory euroskeptických a krajne pravicových strán, ktoré boli podporené nedávnymi volebnými úspechmi v Holandsku, Taliansku, Fínsku a Švédsku, zasievajú pochybnosti o budúcej ceste EÚ.

Najnovšie prieskumy verejnej mienky prisudzujú krajne pravicovej skupine Identita a demokracia rekordný počet 87 kresiel v 720-člennom parlamente, čo znamená, že by mohla súperiť s liberálmi a stať sa treťou najväčšou stranou v parlamente. Krajná pravica by sa tak mohla dostať do úlohy kráľa medzi dvoma hlavnými konzervatívnymi a socialistickými skupinami, ktoré síce ideologicky stoja proti sebe, ale spolupracujú na zabezpečení fungovania inštitúcií EÚ vo “veľkej koalícii”.

Hospodársky pokles v hlavných ekonomikách EÚ, rastúca nespokojnosť vo vidieckych oblastiach, klimatické zmeny a migrácia budú určujúcimi témami kampane.

Voľby rozhodnú aj o tom, kto povedie budúcu Európsku komisiu, keďže sa očakáva, že súčasná predsedníčka Ursula von der Leyenová bude opäť kandidovať, a spustia veľké zmeny na najvyšších postoch v EÚ.

Portugalské parlamentné voľby – 10. marca

Predčasné voľby vyhlásil portugalský prezident v novembri po tom, čo bol socialistický premiér António Costa nútený odstúpiť – ale zostal vo funkcii ako dočasný predseda – v súvislosti s rozsiahlym vyšetrovaním korupcie.

Socialistická strana (PS) dúfa, že jej nový líder Pedro Nuno Santos sa dokáže udržať vo vláde v krajine na Pyrenejskom polostrove, ktorá bola v posledných rokoch baštou európskej ľavice.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú tesný súboj, pričom Socialistická strana Nuno Santosa a jej konzervatívna opozícia, Sociálnodemokratická strana, majú v súčasnosti v prieskumoch približne 27 % hlasov.

Táto ľavicová bašta by však mohla byť poslednou európskou krajne pravicovou krajinou, ktorá zaznamenala nárast. Chega, tvrdá pravicová vyzývateľská strana, ktorej cieľom je narušiť tradičný systém dvoch strán, je obom hlavným stranám v pätách so 17 %.

Chega bola kritizovaná za “otrávenie” národnej diskusie rasistickou, proti LGBTQ+, protiimigračnou a protirómskou rétorikou.

Belgické federálne voľby – 9. júna

Začiatkom júna sa v Belgicku uskutočnia dvojnásobné voľby, pričom voľby do Európskeho parlamentu a federálne voľby sa budú konať v ten istý deň. Táto 11,6-miliónová krajina je známa svojou roztrieštenou politikou a zložitými dohodami o rozdelení moci, pričom v súčasnej koaličnej vláde je najmenej sedem strán.

Prieskumy ukazujú veľmi známy obraz: vo Flámsku vedie krajne pravicová flámska nezávislá strana Vlaams Belang, vo Valónsku socialistická strana, zatiaľ čo v Bruseli sa tipuje víťazstvo liberálov.

Keďže súčasná koalícia siedmich strán je na najlepšej ceste získať dostatočnú podporu na opätovné vládnutie, premiér Alexander de Croo bude chcieť využiť polročné predsedníctvo Belgicka v Rade EÚ, ktoré sa začína v januári, na získanie politických bodov doma.

De Croova vlastná Flámska konzervatívna liberálna strana má však vo Flámsku historicky najnižšie výsledky. Jeho rozhodný postoj ku konfliktu v Gaze a vládna kríza po nedávnom teroristickom útoku v Bruseli viedli k poklesu jeho podpory.

Rakúske parlamentné voľby sú očakávané na jeseň

Rakúske voľby by sa mohli ukázať ako jedny z najkritickejších, keďže Európa sa snaží zabrániť nárastu krajnej pravice.

Krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) má v súčasnosti impozantných 30 % hlasov. Jej podpora neustále stúpa po tom, ako upadla do nemilosti po škandále na Ibize v roku 2019, keď bol vtedajší vicekancelár a líder FPÖ Heinz-Christian Strache nakrútený, ako získava politické výhody od ruských obchodných kontaktov.

Vďaka politike proti blokovaniu počas pandémie Covid-19, kritike hospodárskych dôsledkov sankcií EÚ voči Rusku a populistickej politike strana pomaly získava späť dôveru pravicových voličov. Využila tiež boj medzi centristickými stranami na upevnenie svojej podpory.

Ak bude dynamika pokračovať, je možné, že ďalší rakúsky kancelár by mohol pochádzať z radov FPÖ.

Ďalšie dôležité voľby, na ktoré si treba dať pozor

Fínsko si v januári zvolí nového prezidenta, parlamentné voľby v Litve sa budú konať 12. mája a v Chorvátsku 22. septembra.

Prezidentské voľby na Ukrajine sa majú uskutočniť na jar, ale zákon zakazuje hlasovanie vo vojnovom stave. Prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr povedal, že konanie vojnových volieb by bolo “absolútne nezodpovedné”.

Rusi si budúceho prezidenta zvolia 17. marca.

Ďalšie fingované voľby sú naplánované v Iráne na 1. marca a v Bielorusku na 25. februára.

Všeobecné voľby v Indonézii sa uskutočnia 14. februára a v Indii v apríli až máji. Hlasovanie v Indonézii bude najväčším jednodňovým hlasovaním na svete s viac ako 200 miliónmi oprávnených voličov.

Na Taiwane sa uskutočnia prezidentské voľby 13. januára.

V Spojenom kráľovstve sa budú konať parlamentné voľby do konca roka 2024, čo začiatkom tohto týždňa potvrdil súčasný premiér Rishi Sunak.