Za to, že si priplatíme za rezeň aj klobásku do vianočnej kapustnice, sa môžeme poďakovať Číňanom

Bratislava 28. novembra 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Matthias Rietschel)

Áno, je to skutočne tak. Svet, v ktorom žijeme, je už natoľko globalizovaný, že udalosti v takmer osemtisíc kilometrov vzdialenej Číne majú okamžitý dopad na naše peňaženky, a to aj pri takej možno na prvý pohľad banálnej záležitosti, ako je cena bravčového mäsa

Čo sa stalo?

V auguste 2018 vypukla v Číne epidémia afrického moru ošípaných. To by samo o sebe nebolo nič také výnimočné a katastrofálne, keby to nebolo práve v Číne. Teda v krajine, kde je sústredená polovica celosvetovej populácie ošípaných, v krajine, ktorá skonzumuje viac ako 65 % všetkej bravčoviny dochovanej na tejto planéte. Výtlak čínskeho bravčového priemyslu sa odhaduje na 128 mld. USD.

Bravčové mäso je najviac konzumované mäso v Číne. Priemerný Číňan spotreboval v roku 2018 až 53 kg mäsa, pričom bravčové mäso predstavovalo z toho  takmer 64 %. Spotreba mäsa v rozvíjajúcej sa čínskej ekonomike pritom stúpa z roka na rok nezadržateľným tempom. Kým v roku 2011 to bolo ešte len 43,8 kg, pre rok 2020 sa spotreba na hlavu odhaduje na úrovni 55,7 kg, čo predstavuje nárast o viac ako 27 % iba za posledných 9 rokov.

Účinky epidémie  na takom obrovskom trhu sú okamžité a drastické. V samotnej Číne sa pultové ceny bravčového mäsa a mäsových výrobkov zvýšili o desiatky percent a tento rast stále pokračuje. Odhaduje sa, že od vypuknutia morovej epidémie  v Číne v auguste 2018 africký mor ošípaných zoseká do konca roka čínsku populáciu ošípaných na polovicu. To predstavuje v číslach stratu neuveriteľných 300 – 350 miliónov ošípaných (alebo štvrtinu svetovej populácie ošípaných).

Samostatným problémom je aj samotná likvidácia týchto zvierat. Malí farmári vo vzdialených provinciách uhynuté  zvieratá zakopávajú do zeme, čím iba vytvárajú ďalší problém.

Africký mor ošípaných  (AMO)

je endemické, vysoko nákazlivé ochorenie pochádzajúce z južnej Afriky. Táto choroba sa po prvýkrát rozšírila medzi ošípanými prostredníctvom kliešťami kontaminovaného krmiva privezeného do Európy v 60. rokoch. Odvtedy sa sporadicky objavujú ohniská choroby v rôznych častiach sveta, všade tam, kde dochádza k styku divo žijúcich prasiat s populáciou farmy. Hoci je choroba smrteľná pre ošípané, nepredstavuje pre človeka žiadne známe nebezpečenstvo. Vírus je mimoriadne odolný, prežije varenie aj niekoľkoročné zmrazenie.

Znalci ázijského regiónu tvrdia, že problém vznikol v dôsledku veľkého počtu malých chovov ošípaných so zlou biologickou bezpečnosťou. Štúdia 68 ohnísk nákazy  v Číne dospela k záveru, že viac ako jedna tretina bola spôsobená kŕmením ošípaných potravinovým odpadom. Takéto kŕmenie je vysoko rizikové, ale, žiaľ, úplne bežné najmä v menších farmách. Ďalším faktorom, pre ktorý nástup epidémie tak akceleroval, je nízka genetická diverzita tamojšej populácie ošípaných.

Ako z toho von? 

Vláda najľudnatejšej krajiny sveta sa rozhodne celej situácii iba neprizerá so založenými rukami a uvoľnila veľké zásoby mrazeného bravčového mäsa. Napriek tomu  dovoz mäsa vzrástol o 60 %, čo ihneď atakovalo globálne trhy. Bol znovu povolený dovoz bravčoviny z najrôznejších krajín sveta, naposledy čínski úradníci vyštartovali na bleskovú certifikáciu fariem pre dovoz do Brazílie a Kanady. Problémom však je, že je to stále málo. Celosvetový export bravčoviny je 8 mil. ton, zatiaľ čo samotná Čína by aktuálne  potrebovala 24 mil. ton. Čínskym bankám bolo zase nariadené ponúkať úverové linky a pôžičky s nízkym úrokom pre farmy s viac ako 5 000 ošípaných a dotácie až 5 miliónov juanov (700 000 dolárov), ktoré sú určené na podporu výstavby veľkých chovov ošípaných.

Vláda v Pekingu si dobre uvedomuje, že práve nedostatok obľúbenej bravčoviny by sa potenciálne mohol stať spúšťačom širšieho celospoločenského pohybu, ktorý by mohol skončiť až na Námestí nebeského pokoja, podobne ako v roku 1989.

Zbaviť sa morovej nákazy a nanovo vybudovať zdravú populáciu prasiat v krajine bude podľa niektorých analytikov trvať  tri až päť rokov. Analytici však dodávajú, že keďže Čína je krajina, ktorá vybudovala najväčšiu vysokorýchlostnú železničnú sieť  za 10 rokov a 130 000 km diaľnic za 20 rokov, je vysoko pravdepodobné, že vytvorí do 5 rokov najväčší a najúčinnejší dodávateľský reťazec ošípaných na svete, ktorý bude následne valcovať zvyšok mäsospracujúceho sveta.

Desať viac či menej neočakávaných následkov AMO 

1. Znížením produkcie bravčoviny sa zníži aj dopyt  po sójových bôboch, ktoré tvoria hlavnú zložku kŕmnych zmesí pre ošípané. Vzhľadom na to, že je Čína najväčším dovozcom sóje a väčšina jej importu pochádza zo Spojených štátov, bude to mať priamy dopad na už aj tak napäté vzťahy týchto dvoch super ekonomík a zatlačí to aj na cenu sóje na globálnom trhu.
2. Obrovské  marže, ktoré teraz dosahujú chovatelia prasiat v Číne, sú dobrou motiváciou, aby sa ošípané vykrmovali do vyšších porážkových hmotností. Takéto „prekrmovanie“ síce pomáha čiastočne znížiť cenový prepad sóje, nakoľko konverzia krmiva pri vyšších hmotnostiach je oveľa nižšia (na kilo mäsa sa minie viac krmiva), ale na druhej strane sa produkujú ošípané s vyšším podielom tuku. Na trh teda prúdi menej zdravé, mastnejšie mäso.
3. Ďalším dôsledkom je enormné zvýšenie používania antibiotík u zdravých zvierat na čínskych farmách, ktoré sa takto snažia predchádzať vzniku nákazy. Keďže zatiaľ chýbajú v tomto smere regulácie, vzniká vážna obava o globálnu antibiotickú rezistenciu. Aj keď treba povedať, že Čína  nedávno začala pilotný program na odstránenie používania antibiotík v poľnohospodárskom chove zvierat do roku 2020.
4. Cenový tlak bravčoviny sa prelial aj do príbuzných komodít, a preto sa prepisovali cenovky aj pri ďalších zdrojoch živočíšnych bielkovín, akými sú hovädzie, kurčatá, kačice alebo vajcia.
5. Vďaka masívnemu rozšíreniu AMO sa popálilo mnoho investorov s nemalým spoločenským vplyvom a tí teraz požadujú lepšie riadenie rizík chovu a jeho trvalú udržateľnosť.
6. Ďalším z nepriamych následkov nedostatku ošípaných je aj možný výpadok niektorých liečiv naviazaných na spracovanie bravčoviny, ako je napríklad  heparín, ktorý sa používa na riedenie krvi v humánnej medicíne.
7. Táto situácia tiež nanovo otvorila debaty na tému „rastlinného mäsa“ a potreby  rozmanitosti zdrojov bielkovín.
8. V Číne sa objavili v predaji vakcíny proti AMO. Tie však podľa vedcov neexistujú a nebudú existovať minimálne najbližších päť rokov. To však nebráni podnikavcom v predaji “zaručených očkovacích látok”.
9. Podľa ekonómov je dopad AMO v Číne taký veľký, že sa mu podarilo naštartovať infláciu juanu. Aktuálne vo výške 3,8 %.
10. Oveľa vážnejší problém ako Čína však majú krajiny so slabšími ekonomikami, ako sú  Vietnam, Kambodža, Mongolsko a Laos, kde sú nedostatkom živočíšnych bielkovín reálne ohrozené milióny ľudských životov.

Aktuálne ceny bravčového mäsa v rôznych regiónoch Slovenska si môžete pozrieť na masodomov.sk .

Redakciu informoval Boris Halaj, projectmanager masodomov.sk