Môj profil 
Predplatné
„Je to kultúrny a pastoračný fenomén veľkého významu,“ vyjadril sa na tlačovej konferencii k tejto otázke taliansky kardinál Gianfranco Ravasi, predseda vatikánskej Pápežskej rady pre kultúru. „Badať to na farárovi, ktorý je v ťažkostiach a nevie, čo robiť, keď sa z kostolov vytvárajú obchody so zmrzlinou, garáže, krčmy alebo dokonca niečo horšie.“
Kardinál Ravasi ako príklad uviedol jeden nemenovaný kostol v Prahe, ktorý sa premenil na nočný klub, ale existuje aj mnoho ďalších prípadov. Aj kostol sv. Michala Archanjela v Prahe 1, kde pôsobili hudobné kluby, dominikánsky kostol Selexyz v Holandsku dnes hostí knižnicu a kaviareň. Kostol San Lorenzo v Benátkach je teraz koncertnou sálou. Kostol Santa Barbara v španielskej Llanerá bol zrekonštruovaný v psychedelickom umeleckom štýle a využívajú ho teraz skateboardisti.
Preto Pápežská rada pre kultúru spolu s Biskupskou konferenciou Talianska (CEI) a Gregoriánskou univerzitou v Ríme vyzvali na konanie medzinárodného kongresu v dňoch 29. – 30. novembra s názvom „Nebude tu už viac žiť Boh? Likvidácia bohoslužobných miest a integrované riadenie cirkevného kultúrneho bohatstva“.
Ako vraví Ravasi, „mimoriadny záujem o kongres prejavili mnohí biskupi z rôznych krajín“ Európy, Severnej Ameriky, či Oceánie.
Ravasi tiež poukázal na viaceré faktory, ktoré sú dôsledkom tejto neutešenej situácie. Jedným je aj rešpektovanie cirkevného vlastníctva, ktoré bolo vždy konfliktom medzi cirkvou a štátom, napríklad za čias Napoleona. Ale aj dnes v takom Taliansku sú niektoré najznámejšie kostoly nie vo vlastníctve katolíckej cirkvi, ale od 18. storočia ich spravuje štát. Talianske ministerstvo vnútra má osobitnú sekciu akéhosi bohoslužobného fondu (FEC), ktorý spravuje viac ako 820 kostolov, napríklad baziliku Santa Croce vo Florencii, či kostoly Santa Maria sopra Minerva a Santa Andrea della Valle v Ríme.
Opustené kostoly majú však aj zemepisný aspekt v kultúrnom a spoločenskom kontexte „úpadku náboženskej praxe a duchovenstva a pokroku sekularizácie“. Aj to sa podľa kardinála Ravasiho týka Talianska, kde existuje zhruba 100-tisíc kostolov, ale biskupi spravujú len okolo 65-tisíc a ostatné sú buď pod správou FEC, alebo ich vlastnia súkromné subjekty, ktoré si s nimi robia, čo chcú. To mrzí aj kardinála Nunzia Galantina, predsedu talianskej biskupskej konferencie a nového správcu vatikánskych nehnuteľností.
Sekularizácia na Západe navyše zaznamenáva nárast a zatiaľ čo duchovné povolania môžu v niektorých oblastiach sveta naďalej posilňovať, vo veľkej časti Európy dochádza k zmenšovaniu počtu kňazov.
Opustenosť kostolov vnímajú aj domáci veriaci. Galantino vraví, že „často prebiehali petície laikov, ktorí sa sťažovali a báli sa prípadného zničenia kostola z dôvodu nedostatku ochrany“. Takže popri vytváraných smerniciach sa aj laickí veriaci môžu prejaviť ako užitočný nástroj na zamedzenie premeny miestneho kostola na nenáboženské miesto. Niektorí dokonca sami opravujú kostoly v nádeji, že ich krása znova pritiahne veriacich do lavíc.
„Nemôžeme pristupovať ľahostajne k priestorom, ktoré stále dýchajú kadidlom a uchovávajú ozvenu liturgických piesní,“ dodal kardinál Galantino.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
