Yeti. Vedci definitívne odhalili tajomstvo snežného človeka

New York 25. decembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Nadšenci sa po desaťročia snažia dokázať existenciu snežného človeka. Okrem nekvalitných fotografií a videí ukazujú kosti, zuby, vlasy, kúsočky kože, odtlačky stôp a dokonca výkaly Yetiho. Vedci starostlivo preskúmali tieto vzorky a zistili, komu v skutočnosti patria.

V roku 2003 boli na indonézskom ostrove Flores objavené pozostatky doteraz neznámeho pračloveka, Homo floresiensis. Podľa jedinej lebky a niekoľkých najlepšie zachovaných kostier floreských ľudí bola ich výška odhadnutá na jeden meter a objem mozgu asi na 400 centimetrov kubických, čo je trikrát menej než má dnešný človek.

Týchto ľudí nazvali hobitmi. Redaktor časopisu Nature Henry Gee dokonca napísal, že objav príbuzných z doby pred 50-tisíc rokmi, čo je z hľadiska antropológie celkom nedávno, môže svedčiť v prospech hypotézy o existencii snežného človeka.

Yeti je predpokladaný starý druh Hominidae (čeľaď primátov), ​​ktorý obýval (a možno, obýva až doteraz) hory Centrálnej Ázie, Severnej Ameriky a Kaukazu. Má sa za to, že sa podobá gigantopitekovi, čo je najväčší primát, ktorý obýval Áziu pred deviatimi miliónmi rokov.

O Yetim začali hovoriť na začiatku 50. rokov minulého storočia, keď sa objavili prví údajní očití svedkovia, ktorí tvrdili, že stretli tohto záhadného tvora v Himalájskych horách. Od tej doby sa tam vypravilo niekoľko desiatok skupín vedcov, avšak žiadny z nich snežného človeka nestretol, a aj ostatky predložené nadšencami vzbudili pochybnosti.

V roku 2014 sa internacionálny tím vedcov rozhodol definitívne vyriešiť túto otázku a urobil rozbor DNA tridsiatich rôznych vzoriek vlasov, ktoré vraj patrili Yetimu. Z každej vzorky vyčlenili rovnaký krátky úsek genómu a porovnali ho s príslušnými časťami DNA rôznych cicavcov. A pre každý sa samozrejme našiel vlastný druh.

Boli medzi nimi psy, antilopy, medvede. Dva chumáče srsti nájdené v Himalájach sa geneticky zhodli s DNA z kosti fosílneho polárneho medveďa zo Špicbergov, ktorý žil približne pred 40-tisíc rokmi. Avšak skúmané vzorky patrili podľa všetkých príznakov tvorovi, ktorý zomrel najviac pred 50 rokmi.

Túto záhadu vysvetlili vedci nasledovne: prastaré biele medvede a ich hnedí príbuzní sa mohli krížiť medzi sebou a niektorí ich potomkovia, ktorí dnes obývajú Himaláje, majú v sebe čiastočku genómu svojho polárneho predka.

Získané údaje a vzorky DNA umiestnili biológovia do Genbank, prístupnej genetickej databázy. Genetici z Oxfordskej univerzity (Veľká Británia) a Dánskeho prírodovedeckého múzea podnikli na ich základe nový prieskum, avšak žiadne zhody s genómom polárneho medveďa neobjavili. S DNA dnešného himalájskeho medveďa ich bolo tiež veľmi málo.

Vedci urobili predpoklad, že DNA srsti mohla byť poškodená, ako sa často stáva so starými vzorkami. Nie je vylúčené, že patria štvornohým živočíchom, a nie ľudoopom.

Na jeseň 2017 preskúmal tím amerických, francúzskych a nórskych biológov znovu niekoľko desiatok vzoriek kože, srsti, kostí a výkalov, ktoré údajne patrili snežnému človeku. Tentoraz sa konala fylogenetická analýza mitochondriálnej DNA, ktorá sa dedí po matke.

Vedci preskúmali deväť vzoriek kože, kostí a srsti Yetiho z Messnerovho horského múzea (Taliansko) a zo zbierky filmovej spoločnosti Icon Productions (USA). Pre porovnanie dostali z pakistanskej zoo 15 vzoriek kostí, tkanív a výkalov himalájskych medveďov.

Pri porovnaní DNA vedci zistili, že s výnimkou jednej kosti, ktorá patrila psovi, všetky ostatné pochádzajú z medveďov obývajúcich Himalájske hory.

Tak bola definitívne dešifrovaná záhada snežného človeka. Získané údaje pomohli biológom vo vyriešení ešte jednej úlohy: upresnenie rodokmeňa hnedých medveďov (Ursus arctos). Ukázalo sa, že sa tibetská odroda (Ursus arctos pruinosus) oddelila od svojich príbuzných pred asi 340-tisíc rokmi, kdežto eurázijska a americká pred 140-tisíc rokmi.