Čo robiť, aby “konečne nastal pokoj”?
Kultúrna psychologička Sarah Lyons-Padillová pre Washington Post píše: “Obranné reakcie a strach ľudí voči násiliu nie sú ničím novým a ďalším krokom sú často protiislamské protesty alebo zločiny z nenávisti. Správy o tom, ako Islamský štát verbuje moslimov, ktorí už žijú na západe, spôsobujú, že jednotlivé štáty sprísňujú svoju bezpečnostnú politiku. Prezidentský kandidát Donald Trump po útokoch v Paríži dokonca povedal, že by najradšej zatvoril všetky mešity v USA.”
Dodáva, “takéto prejavy intolerancie môžu spôsobiť, že moslimovia budú mať pocit, že nepatria do Európy či USA.”
Padillová, ktorá pôsobí na Univerzite a vedie výskum o medzináboženských konfliktoch a motívoch terorizmu, ďalej hovorí, že jej výskum dokazuje, že ak moslimom spôsobujeme takéto pocity, môže to v nich len živiť radikálne pohnútky. “Mnoho západných politík, ktoré sa snažia zabrániť terorizmu ho v skutočnosti takto môžu spôsobiť.”
Myslí si, že teroristi sú ľudia, ktorí sa len snažia nájsť zmysel svojho života. “Keď ľudia strácajú zmysel svojej osobnej existencie – napríklad, keď ich ponižujú, alebo nerešpektujú – tak hľadajú cesty, ako si ten zmysel vytvoriť.”
Cieľom nech je integrácia
Ako ďalej uvádza, nálady proti imigrácii alebo proti islamizmu sú podľa nej hlboko kontraproduktívne. Myslí si, že práve tieto naše obavy a následný obranný reflex podporujú extrémizmus.
“Keď chceme znížiť riziko radikalizácie občanov v našom meste, musíme pracovať na zlepšení integrácie moslimských imigrantov a nie izolovať ich! To znamená privítať sýrskych utečencov a nevylúčiť ich. Znamená to redefinovať pojem ako Američan, Nemec, a iné, takým spôsobom, aby zahŕňal aj ich a nereprezentoval len väčšinovú kultúru. Znamená to tiež, že ukážeme náš záujem a to, že si vážime ich kultúrne a náboženské tradície a nie, že sa ich bojíme.”
Napokon psychologička vyzýva, aby sme si neplietli integráciu s asimiláciou. My sa máme snažiť práve o integráciu, teda povzbudzovať imigrantov k tomu, aby mohli oni sami seba nazývať, že sú Nemcami, alebo Francúzmi, atď. a zároveň, aby boli hrdí na svoje kultúrne a náboženské dedičstvo. “Ak ich budeme tlačiť, aby prijali našu kultúru, tak je jasné, že spustia paľbu, pretože takáto politika nerešpektuje ich dedičstvo”.
Marína Kovačičová