Vznikla v parlamente nová ústavná väčšina? Čo to znamená a aké to môže mať dôsledky?

Bratislava 16. mája 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Národná rada SR vo štvrtok hlasovala o Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019. Výsledok bol veľmi zaujímavý. Čo signalizuje vznik novej konzervatívnej väčšiny naprieč celým politickým spektrom?

Poslanci správu ombudsmanky Márie Patakyovej odmietli, keď proti prijatiu správy bolo 50 poslancov, za bolo 34 poslancov a hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Tento výsledok hlasovania je zaujímavý nielen preto, že konečne v praxi prezrádza niečo o tom, kto to vlastne po jarných voľbách do parlamentu prišiel. Potvrdzuje totiž aj skutočnosť, ktorá sa zatiaľ dala iba predpokladať: že v parlamente vlastne vznikla nová parlamentná, možno dokonca ústavná väčšina, pokiaľ ide o hlasovanie o hodnotových otázkach.

Ako vlastne hlasovali? O hlasovaní jednotlivých poslancov sme písali tu. Zhrnúť sa to dá jednoducho: OĽaNO bolo názorovo roztrieštené, ale skôr proti, Smer-SD sa väčšinou zdržal, Sme rodina a ĽSNS boli jednoznačne proti a SaS a Za ľudí zase jednoznačne za. Prehľadné grafické vyjadrenie nájdete tu.

Čo to znamená? Ako tento výsledok interpretovať? Samozrejme, vznik neformálnej konzervatívnej väčšiny naprieč politickým spektrom je predovšetkým významnou nádejou pre konzervatívnu časť voličstva, ktorí týmto dostali signál, že pokiaľ ide o hodnotové otázky, nemusia sa obávať zmeny legislatívy smerom k slniečkovým úletom ako adopcia detí homosexuálmi, či liberalizácia potratov, pretože v tomto parlamente tieto veci neprejdú.

Zaujímavý bol výsledok hlasovania Smeru-SD. Peter Pellegrini ako jediný z poslaneckého klubu nehlasoval, siedmi poslanci chýbali, „kresťanské“ krídlo bolo proti správe ombudsmanky a všetci ostatní sa zdržali. Niektorí tento výsledok interpretujú ako dôkaz, že predseda strany Robert Fico stále má v strane rozhodujúce slovo, a že prípadní „slniečkari“ v Smere stále nemajú odvahu sa odkloniť od jeho „konzervatívnejšej“ línie.

Ako vidia výsledok hlasovania priaznivci vládnej koalície? Mnohí najmä nad hlasovaním OĽaNO krútia hlavami. Všímajú si so smútkom, že hlasovania sa zdržala napríklad Anna Remiášová. Pre voličov liberálnych extrémistov, ktorí sa nedostali do parlamentu, je výsledok nielen sklamaním, ale mnohí sú aj prekvapení: po vyhratých voľbách sa totiž tak akosi automaticky tešili, že spolu s proamerickými, protinárodnými a protismeráckymi postojmi zaplaví parlament aj extrémny liberalizmus v oblasti ľudskoprávnej agendy. Teraz však definitívne vidia, že to tak nie je.

Stačí sem za všetky komentáre v diskusii prilepiť iba jeden: „Ak si niekto čo len trochu myslel, že sa na Slovensko vrátilo právo, tak pápá naivky, čakajte ďalšie štyri roky alebo do smrti. Pani Patakyová, ombudsmanka, je veľmi vzácna dáma a má podporu prezidentky. Na normálnu vladu a parlament si počkáme, až Slovensko a voliči dozrejú. Zatiaľ pokračuje len boj populistov, jedna korupcia nahradí iné zverstvo.“

Liberálne médiá takúto prehru, samozrejme, len ťažko nesú – niektoré ich komentáre vyvolávajú svojím hysterickým tónom až úsmev. Ale pravda je taká, že túto situáciu netreba preceňovať. Treba si pripomenúť, že podľa koaličnej dohody poslanci nie sú v hodnotových otázkach viazaní dohodou, a teda môžu hlasovať podľa vlastného svedomia a názoru. Zrejme aj toto bol ten prípad a keď pôjde o iné zásadné otázky, ekonomické, justičné, vnútropolitické, zahraničnopolitické, tak vtedy bude hlasovacia disciplína vyzerať úplne inak.

Kresťanskí politici zo Smeru (Podmanický, Kéry) a poslanci KDŽP (Taraba) z kandidátky ĽSNS sa rozhodli kuť železo za horúca a už dohodli na založení takzvanej platformy hodnotovej politiky, združujúcej poslancov s konzervatívnym cítením bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Poslanci by mohli podľa nich spoločne prichádzať s návrhmi zákonov v hodnotových témach. A hneď majú pripravenú prvú tému, zákaz nedeľného predaja v obchodoch, ktorú by chceli riešiť už na najbližšej parlamentnej schôdzi.

K účasti na takejto forme spolupráce pozvali aj ďalších poslancov Národnej rady, z klubu Sme rodina a OĽaNO. Klub OĽaNO sa však hneď dal oficiálne počuť, že „k paktu SMER-ĽSNS“ sa určite nepridajú a podobne zareagovalo aj hnutie Sme rodina.

Prezentáciu správy ombudsmanky si do parlamentu prišla vypočuť aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa netají tým, že je hodnotovo s Patakyovou na jednej lodi. Napriek vážnej kritike z viacerých strán sa snažila správu ombudsmanky obhajovať.

Naopak, servítky si pred ústa nedávali poslanci ĽSNS, ktorí správu i ombudsmanku rozobrali na súčiastky. „Správa tzv. verejnej ochrankyne práv Patakyovej predložená na rokovanie NR SR bola plná liberálneho blúznenia. Ombudsmanku Patakyovú trápilo napríklad porušovania práv väzňov, ktorým vo väzniciach strihajú vlasy. Ale osudy tisícov pracujúcich Slovákov, ktorých súčasné „proti-koronavírusové“ opatrenia vlády úplne likvidujú, sú pre ňu až na druhom mieste. Patakyovú trápia najviac registrované partnerstvá a manželstvá osôb rovnakého pohlavia, adopcie detí pre takéto páry a ešte väčšia propagácia potratov. Takúto správu ombudsmanky sme nemohli v žiadnom prípade podporiť a s potešením vítame výsledok parlamentného hlasovania, ktorým bola táto správa zmietnutá zo stola,“ píše sa na stránke ĽSNS naseslovensko.net.

Ivan Lehotský