Môj profil 
Predplatné
“Stavba Kostola svätého Mikuláša biskupa sa datuje do vzniku obce. Tú v 30. rokoch 14. storočia založili Nemci, ktorí túto lokalitu a celé severné povodie rieky Nitry kolonizovali.
Tu v Porube sa usídlili a postavili si tento kostol. Svedčí nám o tom aj starý nemecký názov osady Nikelsdorf, čo je vlastne Mikulášova ves. Kostol môžeme teda datovať zhruba do 40. rokov 14. storočia,” povedal historik a Porubčan Erik Kližan.
Porubský kostol nie je podľa neho na prvý pohľad výnimočný, oproti iným podobným stavbám je maličký, no výnimočnosť mu dodáva jeho charakter, ktorý človek objaví, keď do neho vojde, a tým je fresková výmaľba. “Výmaľba, ktorá pokrýva všetky steny tohto kostola sa zachovala takmer celá, s výnimkou toho, čo bolo zničené neskoršími prestavbami. Ale v takomto množstve a stave zachované fresky sa na Slovensku zachovali iba málokde, ak vôbec niekde,” priblížil.
Pamiatka si prešla viacerými prestavbami, jej súčasný vzhľad sa podobá na ten, ktorý mala v minulosti. Jej najstaršou časťou je svätyňa s loďou, veža by mohla byť novšieho dáta, keďže je pristavaná a pôvodná stavba ju pravdepodobne nemala. Výmaľba interiéru kostola sa datuje na prelom 14. a 15. storočia. “Neskôr dochádzalo k stavebným úpravám, z baroka sú to vysekané okná, ktoré sú však na škodu, lebo pri ich vysekávaní bolo porušených množstvo fresiek, tie poničila aj výstavba chóru okolo roku 1830,” spomenul Kližan.
Najstaršími freskami sú konsekračné kríže, ktoré sa nachádzajú po celom obvode lode a pochádzajú z obdobia výstavby kostola. Ide o symboliku toho, že priestor slúži na bohoslužbu. Podľa historika fresky prečkali dlhé storočia a prečkali to zaujímavým spôsobom, pretože v období reformácie, keď aj do regiónu hornej Nitry prišli evanjelici, boli zatreté bielou farbou, keďže evanjelici neuznávajú kult svätých. “Tá biela farba postupom rokov opadávala. V akom stave boli fresky nevieme, no ale vieme, že v roku 1900 a 1903 boli už dosť značne viditeľné, a preto sa rozhodlo, že budú reštaurované, respektíve budú odkryté.
Bol povolaný profesor Groch z vtedajšej Viedne, ktorý sa postaral o prvotné reštaurovanie tohto kostola,” ozrejmil historik. V tejto súvislosti sa podľa neho zachovala aj ústna tradícia, ktorá vysvetľovala, ako sa mohli fresky zachovať v takom množstve, a to tak, že na to používali vajíčka. “Skúpili vraj z celej Poruby a celého širokého okolia vajíčka, tými natierali steny a postupne, keď stuhli, tak sa lepšie odlupovala biela farba. Tým neodlupovali z pôvodnej farby fresiek,” spresnil.
V období rekatolizácie, čiže od 60. rokov 17. storočia, v kostole nainštalovali drevený strop, maľby na ňom majú podľa Kližana iluzívny charakter kvetov a živočíšnych výjavov.
Zaujímavosťou kostola sú aj tri zvony, jeden nie je datovaný, no pravdepodobne pochádza minimálne zo 17. a 18. storočia, druhý je z roku 1633, tretí zvon svätých Cyrila a Metoda bol v kostole nainštalovaný v roku 1929 a zakúpili ho veriaci, ktorí prichádzali zo sezónnych prác, väčšinou z Francúzska. Všetky zvony v kostole, ako v jednom z mála v období prvej svetovej vojny, pravdepodobne vykúpením zachránili pred roztavením na nábojnice aj obyvatelia Poruby.
Posledný veľký projekt rekonštrukcie a reštaurovania kostola sa datuje do obdobia medzi rokmi 1997 a 2009, úpravami prešla celá pamiatka, jej fresky, výmeny sa dočkala aj podlaha, počas projektu rozobrali tiež pôvodný barokový oltár, na mieste ktorého je teraz oltárna menza, tiež pôvodom zo stredoveku. Tím pod vedením akademického maliara Miroslava Šurina dostal za reštaurovanie aj výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá.
Kostol v Porube, kde bola kedysi aj farnosť, bol podľa dobových dokumentov jediným na širokom okolí. “Pútnici, ktorí prechádzali regiónom, zhruba asi desať kilometrov odtiaľto, sa z úcty k nemu otočili a vždy pokľakli. Takže už v polovici 19. storočia si udržiaval úctu a pietu,” podotkol Kližan.
Aktuálne sa o záchranu pôvodného barokového oltára snaží aj občianske združenie Svätý Mikuláš z Poruby. “Oltár pochádza z roku 1701 a bol inštalovaný na mieste pôvodného krídlového oltára, ktorého torzá sú dnes súčasťou zbierok Slovenského národného múzea- Múzea Bojnice. Pod stav barokového oltára sa však podpísal zub času, preto dobrovoľníci robia rôzne aktivity, vydala sa pamätná pohľadnica, knižka, organizujeme tiež vzdelávacie prednášky, jedna nás čaká v 8. apríla, kedy sa tu uskutoční hudobno-slovné pásmo zamerané na dejiny kostola a tiež ikonografický popis fresiek,” uzavrel historik.
.jpg)
.JPG)
