Na čele ruského vojenského kontingentu stojí vysoký ruský generál Vasilij Tonkoškurov, ruskí vojaci nie sú vojakmi základnej služby, ide o špecialistov, vrátane príslušníkov Specnazu. Aké plány môžu mať Rusi vo Venezuele a prečo sú Američania nervózni?

Podľa venezuelského portálu NTN24 venezuelský generálmajor Pasqualino Fernandez potvrdil, že Venezuela, Rusko a Kuba uvažujú o vytvorení ruskej vojenskej základne vo Venezuele podľa sýrskeho vzoru. Táto základňa pravdepodobne vznikne veľmi skoro na severovýchode krajiny v blízkosti Guayany.

Ešte v roku 2012 bývalý venezuelský prezident Hugo Chaves spoločne s Kubáncami položili základy vzájomnej spolupráce a Chaves sa spoločne s Kubáncami rozhodol vytvoriť vo Venezuele vojenskú základňu, v prípade ak by prišlo vo Venezuele k farebnej revolúcii financovanej zo zahraničia a krajina by sa dostala do občianskej vojny. Základňa by sa tak mohla stať aj útočiskom venezuelskej vlády, ktorá by musela v prípade nutnosti opustiť Caracas. Netreba pripomínať, aj Chaves presadzoval, aby bola vojenská základňa na východe krajiny vyzbrojená modernými zbraňami a so základne by sa kontrolovala celá venezuelská armáda, vrátane raketových vojsk.

Východ Venezuely patrí k najrozvinutejším regiónom oblasti. Nachádza sa tu na rieke Orinoko dôležitá vodná elektráreň, ktorú už po útoku sabotérov na venezuelskú elektrickú sieť kontrolujú vládne vojská. Centrum protivzdušnej obrany a letectva už v Guayane pracuje, takisto sa tu nachádzajú dôležité a kľúčové podniky venezuelského ťažkého priemyslu a obrovské sklady pohonných hmôt, ktoré potrebuje venezuelské letectvo a pozemné sily.

Dôvod, prečo Rusi súhlasia s vytvorením vojenskej základne vo Venezuele a prečo vznik tejto základne podporujú, je prozaický. Američania sa aktivizujú v tesnej blízkosti ruských hraníc, tak prečo by sa nemali aktivizovať Rusi a liezť do blízkosti amerických hraníc na Kube, Nicaragui či Venezuele? Dosiaľ sa v oblasti nenachádzajú ruské rakety, v prípade ak Američania začnú štrngať raketami v blízkosti ruských hraníc, môžu očakávať recipročnú odvetu. Ďalším dôvodom prečo Rusi vstúpili priamo vojensky do Venezuely je aj to, že Rusi sú pripravení chrániť svoje ekonomické záujmy vo Venezuele a nechcú pripustiť, aby Rusko prišlo o svoje financie, ktoré vložilo do venezuelského  priemyslu.

Američanom stále máta v hlave možnosť vojenského útoku na Venezuelu, prívržencami takéhoto postupu sú najmä agresívni starci nad hrobom ako je John Bolton. Američania chcú do útoku vrhnúť ako svoju zástupnú armádu Kolumbijcov a Brazílcov, tým sa však veľmi nechce, pretože vojna môže destabilizovať situáciu aj v ich krajinách. Američania však tlačia na pílu a v poslednej dobe sa objavili americké informácie o tom, že Maduro sa kontaktuje s kolumbijskou revolučnou armádou FARC, čo je pre Američanov ako ochrancov demokracie vo vesmíre proste  neprípustné. Tvrdenia o prepojení Madura a FARC sú klasickým americkým klamstvom z dielne CIA, akých sme zo strany USA od roku 1991 zažili neúrekom.

Podľa ruského politológa a sociológa Alexandra Perendžijeva Rusko ukazuje, že bude legitímnemu prezidentovi Venezuelovi Madurovi pomáhať a neakceptuje americkú figúrku Guaida. Rusko podrží Madura rovnako, ako podržalo Asada a zdá sa, že odísť budú musieť Američania a Guaido. Doba, kedy mohli Američania odstraňovať iných politických lídrov podľa vlastnej ľubovôle, sa skončila. Rusko svojou akciou ukázalo, že sa nebojí a je ochotné ísť aj do konfrontácie. Podľa Perendžijeva vo Venezuele sa môžu rozvinúť podobne ako v Sýrii systémy ruskej PVO, ruské letectvo, námorné sily, vrátane námornej pechoty. Ruské jednotky budú následne prehlbovať spoluprácu s venezuelskými, kubánskymi a nicaragujskými ozbrojenými silami. Aj Kuba a Nicaragua má skúsenosti s bojom proti Američanom a ich spojencom, Kubánci úspešne držali  svojho času Angolu a Mozambik pred  Juhoafričanmi,  Rodézanmi a Britmi a ozbrojené sily Nikaraguy úspešne bojovali proti americkým Zeleným baretom, ktorí sa pokúšali vo svojích prienikoch z územia Hondurasu destabilizovať vtedajší  režim v krajine.

Vasilij Dandykin, ruský vojenský expert pre Latinskú Ameriku uviedol, že ruská základňa vzniká na základe venezuelskej požiadavky. Maduro vysoko oceňuje morálnu, vojenskú, ekonomickú i humanitárnu pomoc, ktoré mu Rusko poskytlo, Guaido a opozícia však už dostali rozkazy z USA aby začali s novou vlnou destabilizácie v krajine. Rusko bude svoje záujmy vo Venezuele chrániť a venezuelskí vojaci i policajti sú pripravení reagovať v prípade, ak opozícia spustí paľbu do policajtov či vojakov. Situácia však vo Venezuele nebude mať podobný priebeh ako v Kyjeve, kde nasadení zabijáci mohli strieľať do ukrajinských policajtov a Berkutu beztrestne.  V Caracase sa prípadný ozbrojený útok môže skončiť krvavým masakrom v radoch Guaidových prívržencov.

Portál Agitpro reaguje na Boltonove zúrivé výpady voči príchodu ruských vojakov do Venezuely. Boltonove výpady považuje za smiešne, pretože ešte pred nedávnom trieskal rukou po stole a vyhrážal sa, že Američania pošlú do Venezuely minimálne 5000 amerických vojakov. Takéto riešenie doporučoval aj Trumpovi, tak nech sa netvári ako demokrat. Trump však  prejavy Boltonovej stareckej zúrivosti neakceptoval. Bolton je hlavným prívržencom násilného zosadenia Madura a dosadenia do čela Venezuely samozvanca Guiadóa, figúrky, ktorá vyrástla z podhubia Američanmi finacovaných ľudskoprávnych nadácií a organizácií.

Bolton si bude musieť zvyknúť na to, že Rusko a ani Venezuela nebudú akceptovať jeho predstavy.  Momentálne Bolton zúri a vyhráža sa vo veľkom štýle, pričom sa stavia do pozície ochrancov západnej demokracie, bezpečnosti a civilizačných hodnôt a požaduje, aby venezuelské ozbrojené sily začali podporovať Guaidóa. Je to jeho demokratické  právo zúriť a prezentovať svoje názory, čím viac bude verejne zúriť, tým viac však bude na smiech, najmä ak si všetci uvedomia, že Američania nič iné nebudú schopné učiniť.  Už neplatí dodržiavanie Monroovej doktríny, podľa ktorej Američania vnímali Latinskú Ameriku ako územie pod svojou kontrolou. Samozrejme ruský generál Tonkoškurov, 100 ruských vojakov a letecký most do Venezuely ešte nie sú základňou, ide len o prvý krok, za ktorým budú nasledovať ďalšie a až na ich konci bude plnohodnotná a funkčná ruská základňa podobná základniam v Sýrii.

Ani teraz si však Američania netrúfajú priamo zasahovať a do útoku voči Venezuele sa snažia poslať najmä Kolumbiu a Brazíliu. Guaidó už začal proti príchodu ruských lietadiel a vojakov do Venezuely protestovať, Maduro a Rusi ho však neberú vážne, rovnako ako neberú vážne Boltona. Situácia môže vyvrcholiť v tom, že Američania budú nútení vo Venezuele zasahovať sami, pretože ani Kolumbijci a ani Brazílčania nie sú schopní plnohodnotnej akcie. Nemecký novinár Frank Gerold v Tagesspiegel uviedol, že presun 100 ruských vojakov je zasahovaním do venezuelských vnútorných záležitostí, dôvodom ruského zásahu sú ruské záujmy (Rosneft a Gazprom) vo Venezuele, Rusi veľa investovali aj do venezuelského energetického sektoru.

Podľa Franka Gerolda Rusi sa rozhodli Madura zachrániť, rovnako ako zachránili Asada a Američania nie sú pripravení k priamej konfrontácii. Guaidóa podporuje len časť ulice, tu sa nemôžu Američania spoliehať na etnicky iné obyvateľstvo ako v prípade Sýrie (Kurdi). Pentagon však bojovať proti venezuelskej armáde nebude, pretože americké straty by boli príliš vysoké, americká verejná mienka, financie a ani ozbrojené sily nie sú pripravené na konflikt so silným súperom. Putin je geniálny stratég a ak Rusi, Kubánci a Venezuelčania vytvoria jednu alebo dve vojenské základne v Karibskej, tak Američanov bude veľmi bolieť hlava a ich plány nasadiť svoje rakety v Rumunsku, Poľsku a Pobaltí môžu byť vážne ohrozené.