Môj profil 
Predplatné
Slovensko 11. augusta (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Pri slove vytrvalosť sa mi najskôr vybaví bežec na dlhé trate. Keď som začínala s vytrvalostným behom, musela som sa naučiť hospodáriť s vlastnými silami a s dychom. Vlastne som si kedysi ani nemyslela, že by som sa mala venovať práve takému behu. Keď si spomínam na školské časy, vždy mi viac sedeli rýchle behy na kratšie trate. „Tisícpäťstovka“ alebo „dvanásťminútovka“ boli pre mňa trápením. Ale len preto, lebo nás na to nepripravovali pravidelným tréningom.
Prišla som však do veku, kedy som zistila, že by pre moje telo bolo dobré venovať sa intenzívnej športovej činnosti. Najľahší a najdostupnejší sa ukázal vytrvalostný beh. Požičala som si od kolegyne knihu o behu a začala študovať. Možno sa čudujete, že čo na tom treba teoreticky študovať. Mnohí začínajú tak, že jednoducho si vyberú trasu a začnú bežať. Netrénovaný človek má pri prvom behu šok, ak na to ide bezhlavo. Srdce bije až v hlave, dych sa mení na hektický boj o kyslík, svaly protestujú kŕčmi a po takejto prvotnej skúsenosti to bežec ľahko vzdá. A to som práve nechcela.
Potrebovala som systém, ako začať, aby som vytrvala a aby to pre moje telo nebol šok. Podarilo sa. Dostupná literatúra mi ponúkla osemtýždňový začiatočnícky program. Cieľom ôsmeho týždňa bol tridsaťminútový beh bez prestávky. Osem týždňov som si v podstate trénovala vytrvalosť. A zistila som, že to nie je iba záležitosť svalov, srdca a dychu. Vytrvalosť začína v hlave.
Telesný tréning sa nenápadne preniesol aj do mojej vôle. Odrazu som zistila, že niektoré veci, v ktorých sa mi nedarilo vytrvať, idú ľahšie. Týkalo sa to aj psychicky záťažových situácii. Jednoducho som zniesla viac, reagovala lepšou vytrvalosťou.
Nie, nechcem tu písať o behu a o tom, aký je pre človeka blahodárny. Je veľa iných športových činností, pri ktorých si človek môže vycvičiť vytrvalosť. A presne o tú mi ide. Kedysi som ľahko vzdávala niektoré veci. Keď som nevidela očakávané ovocie, povedala som si, že to nemá zmysel. Vďaka vytrvalostnému tréningu sa moje postoje začali meniť. Naučila som sa „zaťať zuby“ a ťahať ďalej. Naučila som sa očakávať výsledok v dlhodobej perspektíve. Nechcieť všetko hneď, ale počkať si, až ovocie dozreje, chce predsa výdrž. Všetko má svoj čas. Ale to nie je z mojej hlavy. Už dávno to vedel pisateľ starozákonnej knihy Kazateľ.
Často som si čítala state z tejto knihy. Boli mi niečím blízke a dotýkali sa môjho vnútra. Ale trvalo mi dosť dlho, kým som pochopila význam slov „všetko má svoj čas“. Jednoducho aj to malo svoj čas. Teraz sa učím pozerať viac do diaľky ako len kúsok pred seba. Stáva sa zo mňa bežec na dlhé trate. V mojom srdci sú túžby, ktoré čakajú na naplnenie. Ale už sa netrápim ako kedysi, že akosi sa nenapĺňajú. Čakám na ten správny čas.
Vytrvalosť má ešte jedno bonusové ovocie navyše. Radosť. Nielen v cieli, keď človek dobehne, ale už počas trate. Teším sa, že túžby, ktoré mám, budú raz naplnené. Vytrvalosť v očakávaní ma napĺňa radosťou. Nezáleží na tom, kedy to bude. Všetko má svoj čas.
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno.
.JPG)
.jpg)
