„Ide o reakciu na colné prímerie medzi Spojenými štátmi a Čínou, kde sa obe krajiny po rokovaniach na neutrálnej švajčiarskej pôde dohodli na 90- dňovej perióde zníženia vzájomných dovozných ciel o 115 percent. Znamená to ďalší krok deeskalácie nervozity okolo obchodnej vojny, čo rázne znižuje riziko hlbokej recesie Spojených štátov pri normalizácii obchodnej výmeny medzi oboma najväčšími svetovými ekonomikami,“ konštatoval Pánis s tým, že predpoklady viac racionálnej a menej sebadeštrukčnej colnej politiky Bieleho domu zlepšujú prospekty rastu dopytu po rope.

Zisky komodity v uplynulých dňoch však boli podľa Pánisa brzdené rastom komerčných zásob amerických ropných produktov ako aj rastom nádeje z uzavretia americko- iránskej jadrovej dohody po poznámkach amerického prezidenta Donalda Trumpa o pozitívnom priebehu rokovaní medzi oboma stranami. „Prípadné zrušenie amerických sankcií na iránsku ropu by mohlo vyústiť do zvýšenia globálnej ponuky komodity o 300 až 400-tisíc barelov denne. Okrem toho ropu by mohla s rezervou pod 70-dolárovou métou udržať aj dynamicky rastúca produkcia kartelu OPEC+, ktorá by už od júna mala stúpnuť o vyše 400-tisíc barelov,“ doplnil Pánis.

„Na začiatku týždňa sa ceny ropy zvyšovali pod vplyvom navyšujúcej sa pravdepodobnosti americko-čínskej obchodnej dohody, ktorá má zrušením cla potenciál opätovne naštartovať globálny ekonomický rast a následne aj potenciál dopytu po rope. V druhej polovici týždňa však na trhu začal prevažovať optimizmus z americko-iránskej dohody, ktorá má zas potenciál navýšiť ponuku na trhu,“ konštatoval pre agentúru SITA analytik 365.bank Tomáš Boháček.