Môj profil 
Predplatné
Bratislava 7. mája (TASR) – Partizánske hnutie na území Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v rokoch druhej svetovej vojny, taký je názov veľkej fotografickej výstavy v bratislavskom Dome umenia. Je na počesť ukončenia spomínanej vojny a pozostáva z 320 dokumentárnych fotografií uložených v Ruskom štátnom archíve filmových a fotografických dokumentov.
"Pri príležitosti sviatku víťazstva nad fašizmom netreba zabúdať na hrôzy vojny. Je naša povinnosť si ich pripomínať a táto výstava na to slúži. Je symbolické, že je na Námestí SNP," na pondelkovej vernisáži povedal veľvyslanec Ruskej federácie v SR Pavel Kuznecov.
Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili členovia diplomatických zborov viacerých krajín i zástupcovia Ministerstva kultúry SR. Jeho štátny tajomník Ivan Sečík pripomenul, že je to unikátna výstava, pretože partizánskemu hnutiu sa nevenovala veľká pozornosť a na nej sú aj dokumenty, ktoré slúžili vo vojnových procesoch.
Bojové zábery sa striedajú s portrétmi partizánov – mužov, žien a detí. Medzi rôznymi skupinami sú aj slovenskí vojaci a dôstojníci, ktorí prešli na stranu partizánov. Odovzdávanie zbraní mladým partizánom, presuny na lyžiach alebo brodenie guľometníkov cez rieku, politické školenie či partizánska prísaha je jedna strana odporu proti nacistickému vojsku. Okrem mŕtvol z oboch nepriateľských strán a ničenia všetkého majetku hrôzy vojny predstavujú pece, v ktorých hitlerovci spaľovali ľudí, zariadenie na drvenie kostí, ich pozostatkov, obesení civilisti či hanebné verejné trestanie civilistov.
Sú tam aj zábery ako nemeckých zajatcov vedú na popravu partizáni a iné vzácne dokumenty. Okrem viacerých klasikov sovietskej fotografie sú aj od neznámych autorov. Do expozície sú zaradené fotografie nájdené u hitlerovských vojakov a dôstojníkov, ktoré sa dlhé roky uchovávali v archíve bez zverejnenia. Tiež snímky nacistických zverstiev na okupovaných územiach zhotovené po ich oslobodení, ktoré figurovali v súdnych procesoch proti fašistom.
Pre národy Ruska, Ukrajiny a Bieloruska sa partizánska vojna začala 22. júna 1941, v deň napadnutia ZSSR hitlerovským Nemeckom a trvala do jesene 1944. V partizánskych oddieloch sa v nej zúčastnilo viac ako milión sovietskych občanov. Vďaka partizánskym aktivitám na okupovaných územiach sa vojenská sila nepriateľa vyčerpávala v jeho vlastnom tyle. Činnosť partizánov približovala víťazstvo nad nepriateľom, podvracala bojového ducha agresora, rozsievala v jeho radoch strach a neistotu. Partizánska vojna bola v mnohých ohľadoch vojna psychologická, strašná pre tých, proti ktorým sa viedla a plná fyzického i psychického utrpenia pre samotných partizánov.
Podľa spolukurátora výstavy Jevgenija Bereznera fotografia s tematikou partizánskeho hnutia rokov Veľkej vlasteneckej vojny nikdy nebola predmetom špeciálneho výskumu. Napriek tomu, že hrdinstvo partizánov zvečnili vynikajúci vojnoví fotografi, aj že partizánske hnutie ostalo na fotografiách nasnímaných samými partizánmi, nikto sa nepokúsil v úplnosti predstaviť vizuálne svedectvá tejto reality. Na pochopenie bol príliš ťažký fenomén partizánskeho života, v ktorom sa preplietalo pokračovanie mierovej každodennosti v archaických podmienkach lesnej komunity s bojovou činnosťou, kde sa v oddieloch zachovávalo roľnícke usporiadanie veľkej rodiny, zatiaľ čo psychika mladých bojovníkov, najmä detí, nadobúdala hrozivé podoby neohrozeného hrdinstva.
Výstava potrvá do 30. mája.
.JPG)
