Môj profil 
Predplatné
Všetko sú to bývalí občania ZSSR, ktorí žili na polostrove do r. 1991 a po rozpade ZSSR emigrovali do Izraela, a ich potomkovia. Nechceli žiť v ukrajinskom Kryme, ale radi by žili v ruskom Kryme. Že to nemá historickú tradíciu? Kdeže. Na Kryme žilo dosť veľa Židov.
Z histórie vieme, že počas ostatných pár tisícročí Krym už niekoľkokrát predchádzal takpovediac z jedných rúk do druhých. Skutočne tam žili aj Židia. Voľakedy Krym bol súčasťou Chazarského kaganátu. Na troskách tohto štátu sa neskôr vytvorilo menšie židovské kniežatstvo, kde žili Karaimovia, národ, ktorý spovedal židovskú vieru.
V r. 1919 Židovský úrad Ľudového komisariátu pre národnosti podal Leninovi návrh na vytvorenie židovskej autonómie na Kryme. Vladimír Iľjič túto iniciatívu nepodporil. Nebol vo všeobecnosti proti židovskej autonómii, ale vysvetlil, že Krym na takéto účely nie je vhodné miesto. V tých rokoch na Kryme žilo asi 50 tisíc Židov.
Do roku 1936 sa na Krym presťahovalo asi 300 tisíc ľudí židovskej národnosti. Začali vznikať konflikty: Krymskí Tatári negatívne prijali taký prílev cudzincov, ktorí navyše uctievali iného boha… Zrejúci konflikt „elegantne“ vo svojom štýle vyriešil Stalin. Jednoducho vysťahoval Židov z Krymu. Poslal ich na Ďaleký východ – nech si tam budujú svoju autonómiu. Dokonca vytvoril pre Židov podobný územný celok s hlavným mestom Birobidžan.
Väčšina vyhnancov sa však na Ďaleký východ tak ani nedostala. Povestní chytráci – Židia urobili všetko možné, aby necestovali na Sibír. Mnohí z nich sa usadili blízko Krymu – v Odese, Rostove na Done a iných južných regiónoch Ruska.
Otázku vytvorenia židovskej autonómie na Kryme sa istí sovietski politici snažili nastoliť ešte niekoľko ráz, ale zakaždým Stalin vystúpil kategoricky proti. Tvrdil, že Židia by si mali vybudovať autonómiu vo svojej historickej vlasti, ktorou, podľa neho, bol Ďaleký východ. Nezabúdajme však, že práve Stalinovi Židia môžu ďakovať za vytvorenie svojho štátu Izrael. Práve Stalin najhorlivejšie zo všetkých svetových politikov podporil túto ideu. Mimochodom, práve Sovietsky zväz za Stalina ako prvý štát na svete oficiálne uznal Izrael.
Napriek tomu, že Izrael je už desaťročia najtesnejším spojencom USA, pozícia Jeruzalema ohľadom Krymu je dosť odlišná od postoja Washingtonu. Vlastne židovský štát si zvolil chytrácky „neutrálny“ postoj: nech si Rusko a Ukrajina vyriešia, komu patrí Krym, a Izrael sa do toho miešať nebude… Izrael ani v OSN nereaguje na výzvy Ukrajiny a iných štátov, ktoré žiadajú potrestať a sankcionovať Rusko za Krym. Izrael sankcie a tresty voči Rusku odmieta.
Celkom pozitívne v Jeruzaleme reagovali aj na želanie 40 tisíc Židov presťahovať sa na Krym. Vôbec tam nikomu nevadí, že chcú odísť do iného štátu. Dokonca izraelská vláda prisľúbila, že ochotne investuje do rozvoja infraštruktúry na Kryme a bude pomáhať aj izraelským podnikom, ktoré sa rozhodnú investovať na Kryme.
Niektorí analytici sa dokonca domnievajú, že práve nový „pochod Mojžiša,“ ktorý zasa privedie židovský ľud do zasľúbenej zeme (tento raz na Krym), môže radikálne zmeniť postoj svetovej verejnosti ohľadom otázky, komu patrí Krym – Rusku alebo Ukrajine.
Verejným tajomstvom je, že vo Washingtone veľmi pozorne počúvajú názory Jeruzalemu. Presťahovanie 40 tisíc Židov na ruský Krym môže zmeniť aj postoj Bieleho domu v tejto otázke. A potom sa môže začať reťazová reakcia: čo povedia vo Washingtone – to zopakujú v Európe. A tak nečakane mnohé krajiny sveta môžu uznať Krym za ruské územie. Politika je veľmi komplikovaná a prekvapivá vec, hlavne, keď v tom “majú prsty” Židia…
Eugen Rusnák
.JPG)
.jpg)
