Prosby a hrozby zároveň: EÚ bude musieť zmeniť svoj prístup k Pekingu

“Pomôžte nám dostať sa z hospodárskej diery, ale na to musíte dodržiavať naše politické podmienky. “Prosby a hrozby, to je približne vzorec, ktorý sa Európa snaží vnútiť svojmu najdôležitejšiemu hospodárskemu partnerovi, Číne a ktorý je zjavne mimo zdravého rozumu. Aj keď nejde o Európu, ale o Európsku úniu, čo sa ukazuje, že nie je to isté. Podorobne o tom píše Dmitrij Kosyrev na stránkach Ria Novosti

08. 12. 2023 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke vľavo Charles Michel a Ursula von der Leyenová

Peking 8. decembra 2023 (HSP/ria/Foto:TASR/AP-Fermin Rodriguez)

▶ ❚❚ ↻

Hovoríme o obnovení kedysi každoročného mechanizmu samitov Čína – EÚ, ktorý sa uskutočnil včera. Na tento účel prišli do Pekingu európsky prezident – šéf Európskej rady Charles Michel a predsedníčka vlády – šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. A tu si prečítame, čo hosťom povedala hlava Číny Si Ťin-pching: vyzval na vzájomne prospešné partnerstvo, posilnenie politickej dôvery a tiež je potrebné vyhnúť sa vonkajším zásahom a budovať dialóg.

Teda sa ukázalo sa, že zo strany Pekingu sú to len pandie úsmevy a reči o prirodzenom partnerstve s Európanmi. A prečo sa neusmievať: v Číne je všetko v poriadku, ale v Európe už nie. Pripomeňme si, ako vyzerá vzorec európskej katastrofy: odmietnutie ruského plynu a ropy – takže sa zvyšujú náklady na výrobu – v dôsledku toho odchod časti týchto odvetví do USA – následne sa odplavuje stredná trieda so svojou kúpyschopnosťou. A nezabúdajme na davy migrantov. A to ak hovoríme len o ekonomike.

Vlastne to bola ekonomika, o ktorej sa malo v Pekingu diskutovať v prvom rade. Faktom je, že v poslednom roku či dvoch sa objavil zlý trend: Európa nenásytne a čoraz viac dováža všetko z Číny a dostáva sa do obchodného deficitu takmer 400 miliárd eur ročne. Ešte nedávno to tak nebolo, bilancia bola vyrovnaná.

Obsah rozhovoru v Pekingu by sme mohli opísať jedným slovom – handrkujú sa. A to dlho a tvrdo. Európania začali vyšetrovať, či ázijský gigant dotuje vlastnú výrobu automobilov, najmä elektromobilov, ktoré vytláčajú všetky európske štvorkolesové vozidlá z vlastných európskych trhov. EÚ zároveň požaduje neobmedzený prístup na čínsky trh, pričom Pekingu predložila zoznam viac ako tisíc takýchto požiadaviek. Európania tiež s hnevom konštatujú, že import Číny – nielen z Európy – citeľne klesá, čo je nespravodlivé, pretože tu je opäť vidieť ruku vlády, konkrétne program “Made in China – 2025”. Skrátka, tento dovoz sa úspešne nahrádza.

Tvrdý, dokonca násilný obchod – to je to čo Európnia cítia a z Pekingu prichádzajú signály: situáciu chápeme veľmi dobre a mohli by sme sa dohodnúť. Potom sa však do toho začnú miešať cudzie subjekty, presnejšie, Európa sa cíti povinná na Čínu vyvíjať tlak a politicky ju pritlačiť.

Ale čo to znamená Európa? V skutočnosti len za posledný rok navštívili Čínu vedúci predstavitelia Francúzska, Španielska a Nemecka. A premiér Li Čchiang navštívil v júni dve z uvedených krajín. Vedenie krajiny teda dokonale rozumie požiadavkám a želaniam európskych partnerov a veľmi dobre vie, ako je tam organizovaný obchod. A hlavným problémom je jednoducho to, že Európska únia škodí Európe, pretože sa vždy snaží vytvoriť maximálny politický tlak na Peking používajúc všeobecnú myšlienku: “a my si ešte raz rozmyslíme, či sa nám oplatí s takýmto režimom obchodovať”. No je jasné, kto stojí za štruktúrami EÚ – USA. Tie isté, ktoré priviedli európsku “rozkvitnutú záhradu” do súčasného stavu.

Stačí si pripomenúť, ako bruselskí dozorcovia Európy mesiace a roky otravovali všetkých diskusiami o tom, ako by mal vyzerať vývoj vzťahov s ázijskou veľmocou z hľadiska stratégie a ideológie. Výsledný strategický dokument, zverejnený v júni, obsahoval formulku: Čína je pre Európanov partner, konkurent a strategická výzva. Je potrebné znížiť európsku závislosť od nej. Podľa čisto amerického vzorca – v niektorých oblastiach je možné s Pekingom spolupracovať, ale v iných oblastiach je potrebné voči nemu vykonávať “protirizikové opatrenia”, t. j. všetko roztrhať.

Nielen to, na samite sa hovorilo o tom, že EÚ je nespokojná s čínskymi spoločnosťami, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať eurosankcie: je potrebné triediť, ktorá spoločnosť čo robí, ale nakoniec trestať všetky. Okrem toho jeden z bývalých generálnych tajomníkov NATO Rasmussen pred cestou bruselskému páru pripomenul, že je potrebné otvoriť otázku Taiwanu.

Čína to všetko berie s povýšeneckým úškrnom: stále si myslíte, že je rok 1998 (keď sa takéto samity začali)? Kto je od koho závislý? Chcete viesť prísny a strohý rozhovor so svojím druhým (po USA) obchodným partnerom? Zlyhala vám ukrajinská operácia a váš pár musel prerušiť návštevu Pekingu, pretože Európania sa hádali o ďalšiu pomoc Kyjevu. Vaše hospodárstvo sa rúca a udalosti na Blízkom východe vám zasadili ďalší úder, zatiaľ čo pre Rusko a tú istú Čínu priniesli čistý diplomatický a hospodársky zisk. A vy ste si stále mysleli, že s nami môžete tvrdo obchodovať?

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Guterres vyjadril poľutovanie nad Trumpovym rozhodnutím o vystúpení USA zo 66 medzinárodných organizácií. „OSN má zodpovednosť pomáhať tým, ktorí sú na nás závislí. Naše mandáty budeme naďalej s odhodlaním plniť,“ avizoval Guterres.

20:23

Arákčí vyhlásil, že Irán nechce vojnu s Izraelom ani s USA, no je pripravený brániť sa v prípade, že bude opäť napadnutý.

20:12

Mesto Banská Bystrica malo ku koncu minulého roka 72.505 obyvateľov, z toho prevažne ženy, ktorých evidovali 38.655. Oproti roku 2024 počet obyvateľov poklesol, vtedy ich v závere roka evidovali 73.036. Vyplýva to zo štatistiky počtu občanov v jednotlivých rokoch zverejnenej na webe mesta, aktualizovanej vo štvrtok.

Čítať viac | 19:58

Kolumbijský ľavicový prezident Gustavo Petro sa dohodol so svojím americkým kolegom Donaldom Trumpom na „spoločných akciách“ proti povstalcom pašujúcim kokaín na hranici s Venezuelou, uviedol vo štvrtok kolumbijský minister vnútra.

Čítať viac | 19:47

Steve Witkoff a Jared Kushner odovzdali Kirillovi Dmitrievovi projekt mierového plánu dohodnutý s Ukrajinou, ktorý má byť odovzdaný Putinovi, informuje Axios s odvolaním sa na zdroj.

Zdroj poznamenal, že po dosiahnutí dohody s Ukrajinou takmer vo všetkých aspektoch plánu Biely dom chce od ruského prezidenta Vladimíra Putina jasnú odpoveď na tento návrh.