Môj profil 
Predplatné
Veliteľ VII. armádneho zboru so sídlom v Banskej Bystrici, divízny generál B. Homola podpísal rozkaz o “stannom práve a zákaze vychádzania po 19. hodine” na území Slovenska.
Armáda obsadila strategické budovy a zatkla asi 200 predstaviteľov Hlinkovej ľudovej strany, medzi nimi i A. Macha. Predseda autonómnej vlády J. Tiso odišiel na faru do Bánoviec a minister J. Sivák, člen pôvodnej vlády bol poverený zostavením novej. Tento plán bol problematický: Sivák sa nachádzal na návšteve vo Vatikáne. Zatýkania rovnako neprebehli podľa očakávania, keďže stačilo prejsť cez most do Petržalky – Engerau, ktorí po Mníchove pripadla Nemecku. Došlo k protestom, predovšetkým zástancov konfrontácie s predstaviteľmi pražskej vlády na Slovensku.
Celá akcia sa v histórii zvykne nepresne označovať ako ” Homolov puč “. Generál Homola následne odišiel do protektorátu, kde sa zapojil do odbojovej činnosti. Neskôr bol zatknutý a popravený.
Vyhláška o stannom práve nenaplnila očakávania a stanné právo tak bolo po 48 hodinách odvolané. Spoločnosť sa radikalizovala, do popredia sa dostali zástancovia vytvorenia samostatného štátu. Hlinkova garda vystúpila ako ozbrojená sila politickej strany.
Dramatické udalosti 9. a 10. marca sa odohrávali na pozadí zahranično-politického vývoja, kde rozhodujúce slovo už prichádzalo z Berlína. Jednanie s K. Sidorom, ktorý bol 11. marca menovaný novým predsedom autonómnej vlády neviedli k dohode a tak sa Berlín obrátil na J.Tisa, ktorý 13. marca odcestoval do Berlína na jednanie s A. Hitlerom.
14. marca minister zahraničných vecí Chvalkovský a prezident Hácha odcestovali na na rokovania do Berlína. V ten istý deň poobede prvé jednotky Wehrmachtu prekročili hranice a Hácha kapituloval. Beranova vláda Háchov postoj potvrdila, čo znamenalo definitívny koniec II.ČSR.
Posledné obdobie I. ČSR bolo výrazne poznačené radou chybných krokov vychádzajúcich z neschopnosti reálne posúdiť politickú situáciu . Zúfalý pokus o udržanie štátu bol vyvolaný zrejme informáciou spravodajskej správy Generálného štábu z 13. marca, že dôjde k obsadeniu zvyšku Čiech a Moravy. Dôsledky zosadenia autonómnej vlády na Slovensku pražská vláda nebola schopná vyhodnotiť nielen s ohľadom na Slovensko, ale ani v medzinárodných súvislostiach. Vyhlásenie mobilizácie v septembri 1938 a následné odvolanie a abdikácia prezidenta E. Beneša a nakoniec i “Homolov puč ” boli výsledkom chybných rozhodnutí, kedy jeden nesprávny krok podmienil ďalší, s ešte katastrofálnejšími následkami.
Na dokreslenie celej situácie: pražská vláda, ktorá schválila odvolanie autonómnej vlády na Slovensku a prevzatie moci armádou o päť dní neskor, odobrila jednania prezidenta E. Háchu v Berlíne.
Minister národnej obrany armádny generál Syrový po telefonáte s ministrom zahraničia Chvalkovským z Berlína vydal o 03.30 ministerstvu a Generálnemu štábu rozkaz pripraviť odovzdanie vojenského materiálu Wehrmachtu.
Toto politické rozhodnutie sa dá ťažko ospravedlniť, ale nariadenie o odovzdaní výzbroje a výstroje je zrada .
Karol Kulašík
.JPG)
