Vyhlásenie predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej k definitívnemu ukončeniu tzv. kauzy Špeciálny súd

Bratislava 10. októbra (TASR) – Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) na svojom neverejnom zasadnutí prejednalo vec vedenú pod sp. zn. Spr. 215/2012, ktorá súvisí s podozrením zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. f) Trestného zákona voči JUDr. V. O. (ďalej len „poškodená“) a v nadväznosti na to aj s údajným nátlakom na rozhodovaciu činnosť sudcu ústavného súdu doc. JUDr. Ladislava Orosza, CSc., a to nielen pri rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 17/08 o návrhu skupiny poslancov NR SR o nesúlade zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s Ústavou SR (tzv. kauza Špeciálny súd).

Vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali tzv. kauzu Špeciálny súd od apríla 2009 až do dnes a na rozsah medializácie v súvislosti s rozhodovacou činnosťou sudcu ústavného súdu doc. JUDr. Ladislava Orosza, CSc., som ako predsedníčka ústavného súdu považovala za potrebné, aby bol tento prípad prerokovaný v pléne ústavného súdu a s konečnou platnosťou uzavretý nielen vo vzťahu k doc. JUDr. Ladislavovi Oroszovi, CSc., ale aj: . k inštitúcii ústavného súdu, – k sudcom ústavného súdu, – k elektronickým a printovým médiám a niektorým politikom, ktorí sa kauze venovali od apríla 2009 až do dnes.

V tejto súvislosti pre informovanosť uvádzam niektoré z množstva citátov politikov a novinárov, ktoré boli prezentované v slovenských médiách: a/ v denníku SME: – „Ak na sudcu naozaj zaútočili, je najvyššou povinnosťou štátu, aby bránil svoju zvrchovanosť a chránil nezávislosť sudcov pred zločincami….. Štát je zvrchovaný vtedy, keď ľudia prijímajúci rozhodnutia v mene republiky rozhodujú slobodne a nie sú vystavení vydieraniu. Hrubý nátlak na ústavného sudcu predstavuje hrozbu, s ktorou sa musí spoločnosť čo najskôr a čo najrozhodnejšie vyrovnať. Ten, kto sa opovážil mafiánskym spôsobom ovplyvňovať ústavného sudcu, musí byť odhalený a potrestaný, lebo ide o opovážlivosť, ktorá je spoločensky mimoriadne nebezpečná.“ (15. máj 2009 – Marián Leško) – „Ak by sa to potvrdilo, Slovensko by sa len veľmi ťažko mohlo nazvať právny štát.“ (16. máj 2009 – Daniel Lipšic) – „Neverím, že sudcovia ÚS rozhodovali nestranne a nezaujato. Neviem sa zbaviť pochybností, že neboli protiprávne ovplyvňovaní.“ (21. máj 2009 – Lucia Žitňanská)

b/ v denníkoch Pravda a Plus 1 deň: – „… z týchto informácií vyplýva vážne podozrenie, že bol spáchaný trestný čin vydierania, trestný čin ublíženia na zdraví, trestný čin útoku na orgán verejnej moci a trestný čin útoku na verejného činiteľa. Je obzvlášť dôležité, aby rozhodovanie ústavného súdu bolo zbavené akýchkoľvek pochybností o tom, že sudcovia rozhodovali pod nátlakom a v obavách o bezpečnosť svojich blízkych, nie slobodne a na základe svojho presvedčenia.“(15. máj 2009 – Ondrej Dostál) – „Pred rozhodnutím boli zverejnené informácie o možnom nátlaku na jedného z ústavných sudcov. Čiže v tomto kontexte sa mi zdá, že ak ústavný súd napriek tomu išiel rozhodovať 20. mája, tak to môže vzbudzovať pochybnosti. Ale nerád by som špekuloval. Jedna vec je istá. Zrušenie špeciálneho súdu presadzovala mafia…“ (23. máj 2009 – Daniel Lipšic)

c/ v televízii Markíza, relácia Na telo: – „To rozhodnutie ústavného súdu ma znepokojuje aj preto, lebo je sprevádzané podozreniami takého charakteru, o ktorých hovorí jeden z ústavných sudcov. To je niečo neskutočné. A pýtam sa, keď toto rozhodnutie bolo 7:6, či bol sám jeden zo sudcov ústavného súdu, ktorého rodina bola v ohrození, alebo či takéto ohrozenie nebolo zo strany podsvetia vyvolávané aj voči iným sudcom. Som tým veľmi znepokojený.“ (24. máj 2009 – Mikuláš Dzurinda)

Svoje stanovisko k tejto kauze zaujal v rozhovore pre týždenník Plus 7 dní zo 7. augusta 2009 aj Prof. JUDr. Ján Mazák, PhD., bývalý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky a v súčasnosti generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie nasledovne:

„Na celej veci ma zaujíma iba jedno – za akúkoľvek cenu sa to musí vyšetriť. Každý v tomto štáte musí mať na tom eminentný záujem.“

a predovšetkým k širokej verejnosti, ktorá bola a je dlhodobo zavádzaná a zneisťovaná informáciami o nátlaku na rozhodovaciu činnosť sudcu ústavného súdu doc. JUDr. Ladislava Orosza, CSc.

Údajnému nátlaku na rozhodovaciu činnosť sudcu ústavného súdu doc. JUDr. Ladislava Orosza, CSc. predchádzal celý rad udalostí, ktoré uvádzam v stručnom prehľade:

Dňa 16. apríla 2009 na oslave životného jubilea istého právnika v Košiciach sa mal neznámy páchateľ dopustiť údajného trestného činu voči poškodenej, manželke sudcu ústavného súdu doc. JUDr. Ladislava Orosza, CSc.

Dňa 27. apríla 2009 podala poškodená na Krajskom riaditeľstve PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície v Košiciach trestné oznámenie sp. zn. OPv 142/09 vo veci obmedzovania jej osobnej slobody za účelom diskreditácie jej osoby, prípadne osoby jej manžela doc. JUDr. Ladislava Orosza, CSc., sudcu ústavného súdu (teda až 11 dní po údajnom spáchaní skutku a 10 dní po absolvovaní lekárskych vyšetrení s negatívnym výsledkom, takže už pred podaním trestného oznámenia mali poškodená aj doc. JUDr. Ladislav Orosz, CSc vedomosť o negatívnom výsledku vyšetrení).

Dňa 29. apríla 2009 začalo Krajské riaditeľstvo PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície v Košiciach trestné stíhanie za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. f ) Trestného zákona.

Dňa 18. mája 2009 mi bol ako predsedníčke ústavného súdu doručený list sudcu ústavného súdu doc. JUDr. Ladislava Orosza, CSc., ktorý informoval o tom, že vzhľadom na charakter skutkov, ktoré boli predmetom trestného oznámenia poškodenej – jeho manželky, ako aj na ďalšie okolnosti prípadu, nemožno vylúčiť, že tieto skutky boli spáchané resp. pripravované za účelom (pripravovaného) nátlaku voči jeho osobe, ktorý súvisí s výkonom jeho funkcie sudcu ústavného súdu. Doc. JUDr. Ladislav Orosz, CSc. v predmetnom liste informoval aj o tom, citujem: „Mám dôvodné podozrenie, že jedným z možných dôvodov uvedeného nátlaku voči mojej osobe môže byť práve môj nepriamo naznačený postoj k rozhodovaniu vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 17/08“ (tzv. kauza Špeciálny súd).

Dňa 20. mája 2009 ústavný súd zverejnil moje vyhlásenie ako predsedníčky ústavného súdu (www.concourt.sk – Tlačová informácia č. 22/09) o tom, že spolu s ostatnými sudcami ústavného súdu sme boli informovaní sudcom doc. JUDr. Ladislavom Oroszom, CSc. o tom, že sa mu nikto nevyhrážal a nezastrašoval ho ústne, telefonicky ani písomne.

Dňa 20. mája 2009 bolo publikované vyhlásenie sudcu doc. JUDr. Ladislava Orosza, CSc. (www.concourt.sk – Tlačová informácia č. 23/09), v ktorom informoval o tom, že poškodená – manželka podala 27. apríla 2009 trestné oznámenie, ktorého obsahom bolo oznámenie skutočností nasvedčujúcich, že voči jej osobe bol v noci zo 16. na 17. apríla 2009 spáchaný trestný čin a že obdobný trestný čin bol v nasledujúcich dňoch pripravovaný aj voči ich dcére. Doc. JUDr. Ladislav Orosz, CSc. ďalej uviedol: „Na základe okolností, za akých k uvedeným skutkom došlo, nie je možné vylúčiť, že k ich spáchaniu došlo v súvislosti s prípravou nátlaku na moju osobu ako sudcu ústavného súdu, a to nielen v súvislosti s rozhodovaním o súlade zákona o špeciálnom súde s ústavou“. Zdôraznil, že „vzhľadom na charakter skutkov sa nedá vylúčiť, že motívom skutkov mohol resp. je pripravovaný nátlak na moju osobu ako sudcu ústavného súdu. Preto je v bytostnom záujme tejto krajiny, aby sa skutky spáchané voči mojej manželke a pripravované voči mojej dcére riadne vyšetrili a aby boli páchatelia odhalení a boli za nej aj postavení pred súd.“

S poukázaním na hore uvedené je potrebné zdôrazniť, že vyšetrovanie údajného trestného činu prebiehalo od apríla 2009 a bolo ukončené v októbri 2011 nasledovne:

Uznesením sp. zn. ČVS:ORP-97/4-OVK-KE-2011 zo dňa 14. júna 2011 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Odbor kriminálnej polície v Košiciach zastavilo vyšetrovanie vo veci trestného stíhania za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. f) Trestného zákona, „lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.“ (Podrobné odôvodnenie sa nachádza v citovanom uznesení.)

Uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave OPv 142/09 zo dňa 20. októbra 2011 bola zamietnutá sťažnosť poškodenej JUDr. V. O. proti uzneseniu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Odbor kriminálnej polície v Košiciach sp. zn. ČVS:ORP-97/4-OVK-KE-2011. (Podrobné odôvodnenie sa nachádza v citovanom uznesení.)

Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z týchto uznesení na záver uvádzam:

Sudca ústavného súdu doc. JUDr. Ladislav Orosz, CSc. za celé obdobie trvania tzv. kauzy Špeciálny súd od apríla 2009 až do dnes nepovažoval za potrebné: – oboznámiť sudcov ústavného súdu s okolnosťami prípadu, teda s tým, že nebol spáchaný údajný trestný čin za účelom prípravy nátlaku na jeho rozhodovaciu činnosť ako sudcu ústavného súdu nielen v tzv. kauze Špeciálny súd, o ktorom informoval prostredníctvom médií širokú verejnosť, hoci o tom nepochybne vedel – ospravedlniť sa sudcom ústavného súdu za pochybnosti, ktoré vďaka vyhláseniam doc. JUDr. Ladislava Orosza, CSc. sprevádzali aj rozhodovanie ostatných sudcov ústavného súdu v tzv. kauze Špeciálny súd (viď vyššie spomínané reakcie politikov v médiách o tom, že podobným spôsobom mohol byť vyvíjaný nátlak aj na ďalších sudcov ústavného súdu).

Nech si čitateľ tohto vyhlásenia sám dá odpoveď na nasledujúce otázky: Prečo doc. JUDr. Ladislav Orosz, CSc., vyfabuloval tento príbeh o údajnom trestnom čine? Prečo ho spájal s profesionálnym postojom sudcu ústavného súdu a následne aj s jeho rozhodovacou činnosťou? Prečo mal záujem vyvolať mediálnu kampaň proti inštitúcii ústavného súdu, ako aj proti sudcom ústavného súdu, ktorá zneisťovala a do dnešného dňa zneisťuje širokú verejnosť, kampaň, ktorá eskalovala a naďalej eskaluje napätie v celej spoločnosti. A predovšetkým, prečo sám aktívne neurobil vyhlásenie, ktorým by všetky vzniknuté pochybnosti spojené s rozhodovaním tzv. kauzy Špeciálny súd odstránil a zneistenú verejnosť upokojil?

JUDr. Ivetta Macejková, PhD. predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky

Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.