Štátna školská inšpekcia: Pre žiactvo z marginalizovaných komunít sú podporné opatrenia neraz nedostupné

„Podporné opatrenia (PO) napomáhajú zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých žiakov bez ohľadu na ich zdravotný a emocionálny stav, úroveň nadania, etnickú, kultúrnu a jazykovú príslušnosť, socioekonomický status rodín či príslušnosť k majoritnej alebo akejkoľvek minoritnej spoločenskej skupine,” uviedla ŠŠI. Výsledky tohto sledovania prinášajú analýzu zistení a údajov zo 40 komplexných inšpekcií v ZŠ vo všetkých krajoch Slovenska. Ide o inšpekcie realizované v školskom roku 2024/2025 a ukončené k 15. marcu 2025. Na podnet rezortu školstva komplexnú inšpekciu vykonali v 12 školách, v ktorých sa vzdelávala väčšina žiakov pochádzajúcich z rómskych komunít, vrátane žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. „Vzhľadom na štruktúru žiakov v kontrolovaných základných školách boli školy pre potreby aplikácie podporných opatrení rozdelené na dve skupiny. Prvú skupinu tvorili školy, ktoré evidovali viac ako 60 percent žiakov z rómskej komunity (vrátane žiakov z marginalizovanej rómskej komunity) a druhú skupinu tvorili ostatné školy,” ozrejmuje ŠŠI. Toto rozdelenie bolo cielené a jeho účelom bolo identifikovať stav poskytovaných podporných opatrení v týchto skupinách škôl. Zároveň malo za cieľ poukázať na bariéry, ktoré školám bránia v efektívnom inkluzívnom vzdelávaní žiakov.

Medzi takéto bariéry na strane žiaka a jeho rodiny patrí najmä nedostatočné sociálne zabezpečenie a chudoba, a tiež nezáujem rodičov o vzdelávanie ich detí, v dôsledku čoho mávajú žiaci z rómskych komunít vysoký počet absencií. Na strane škôl zas školskí inšpektori identifikovali nedostatok pedagogických a odborných zamestnancov, nezriadenie školských podporných tímov, aj nedostatočné vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov v tejto oblasti. Zároveň v niektorých školách zistili nedostatočné priestorové podmienky, napríklad v podobe dvojzmennej prevádzky, ktoré neumožňovali zriadenie školského klubu detí. Okrem toho ŠŠI zistila aj nezabezpečenie záujmovej činnosti a doučovania žiakov v popoludňajších hodinách. Bariéry ale identifikovala aj na strane systému a legislatívnych zmien. Ide napríklad o vysoký počet žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) v triedach, vrátane žiakov, ktorí potrebujú podporné opatrenia. Taktiež je to zložitý (štvorkrokový) administratívny postup či možnosť ospravedlňovania vysokého počtu vymeškaných hodín zákonným zástupcom žiaka.

„V sledovaných školách sa vzdelávalo 36,9 percent žiakov so ŠVVP, pričom ich podiel v školách so žiakmi pochádzajúcimi z rómskych komunít predstavoval viac ako dve tretiny. V školách so žiakmi pochádzajúcimi z rómskych komunít výrazne prevládali na oboch stupňoch vzdelávania žiaci so sociálne znevýhodneného prostredia (viac ako tri štvrtiny), ktorí sú súčasne ohrození i školským neúspechom. Najväčší podiel žiakov zo ŠVVP v ostatných školách tvorili žiaci so zdravotným znevýhodnením (ZZ),” uvádza školská inšpekcia. Zdôraznila, že žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia čelia špecifickým výzvam, ktoré majú vplyv na ich vzdelávanie. ŠŠI uvádza napríklad nevhodné sociálno-ekonomické podmienky (chudoba), jazykovú bariéru, a tiež nedostatočnú podporu v rodine, z ktorej vyplýva nedostatok pozitívnych vzorov. Tieto problémy ale podľa školských inšpektorov potrebujú komplexné riešenia.

Zistenia ŠŠI ukázali, že školský klub detí nenavštevovalo 92,1 percenta žiakov prvého stupňa ZŠ, kde väčšinu žiactva tvorili žiaci pochádzajúci z rómskych komunít. „Z pohľadu ŠŠI ide o dôležité zistenie, keďže výchovný program v ŠKD má zabezpečovať pre týchto žiakov činnosti súvisiace i s prípravou na vyučovanie, záujmovú činnosť a činnosti zamerané na oddych v čase mimo vyučovania a počas školských prázdnin. Jedným z dôvodov neúčasti žiakov v ŠKD bolo, že dve školy z nedostatočných priestorových a prevádzkových dôvodov (vyučovanie na dve zmeny) ŠKD nezriadili,” uvádza školská inšpekcia. Za riešenie pre školy, ktoré tieto podmienky na zriadenie majú, považujú školskí inšpektori úpravu príspevku na ŠKD, napríklad v podobe zníženia alebo odpustenia. Tým by sa podľa nich vytvorili podmienky na zapojenie žiakov pochádzajúcich z rómskych komunít do celodenného systému výchovy a vzdelávania. „Zároveň je z hľadiska zvýšenia počtu týchto žiakov v ŠKD dôležité riešiť aj priestorové podmienky týchto škôl,” podotýka ŠŠI zdôrazňujúc, že potrebná je aj intenzívna osveta a spolupráca s rodinou.

Pri kontrole stavu poskytovania podporných opatrení v ZŠ inšpekcia zistila, že poskytované boli približne desiatim percentám žiakov. V priemere boli jednému žiakovi na základe komplexnej diagnostiky poskytované dve až tri opatrenia, nastavené na celý školský rok v povinných predmetoch. „K najčastejšie využívaným podporným opatrenia patrili úprava cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní; úprava obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia výsledkov. Medzi ďalšími podpornými opatreniami sa vyskytovalo zabezpečenie činností na rozvoj schopnosti, vnímania a sebaobsluhy; poskytnutie kompenzačných pomôcok a zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede,” uvádza ŠŠI. Konštatuje tiež, že napriek vysokému podielu menej úspešných žiakov, a to najmä v školách s rómskou komunitou, bolo doučovanie poskytované len minimálne. Rovnako školskí inšpektori zistili viacero nedostatkov v dokumentácii k podporným opatreniam žiakov. Časté bolo aj formálne vyhodnotenie poskytovaných podporných opatrení.

„Na základe zistení je možné konštatovať, že v skupine škôl so žiakmi z rómskych komunít a ostatnými školami sa v stave poskytovania PO vyskytovali výrazné rozdiely. Kým poskytovanie vzdelávacích príležitostí pre žiakov so ŠVVP a žiakov, ktorí si vyžadujú podporné opatrenie, dosiahlo v školských vzdelávacích programoch (ŠkVP) v ostatných školách dobrú úroveň (77,4 percent), v školách so žiakmi z rómskych komunít iba úroveň priemernú (47,2 percent). V školách so žiakmi z rómskych komunít boli podporné opatrenia poskytované len 11,6 percentám žiakom so ZZ a zo SZP, v ostatných školách boli poskytované takmer dvom tretinám žiakov so ZZ a zo SZP,” uvádza školská inšpekcia. Rizikovou skupinou sú v školách so žiakmi z rómskych komunít, ktorej podporné opatrenia neboli poskytované v dostatočnej miere, podľa zistení školských inšpektorov najmä menej úspešní žiaci, u ktorých zaznamenali vysokú mieru absencií na vyučovaní.

Stav poskytovania podporných opatrení v kontrolovaných subjektoch, a to najmä v školách s rómskou komunitou, podľa ŠŠI poukazuje na nutnosť cielenej pomoci danej skupine žiakov. Ide napríklad o pravidelnú diagnostiku a následnú úpravu cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní, ale aj obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia žiackych výsledkov. Školská inšpekcia navrhuje aj poskytovanie doučovania, vrátane doučovania slovenského jazyka pre žiactvo, ktoré hovorí iným jazykom alebo nárečím. Odporúča aj zamestnávanie pedagogických asistentov z rómskej komunity, prípadne s kultúrnou znalosťou prostredia, ktorí by žiakom pomohli pri učení, komunikácii a adaptácii na školské prostredie. „Špecificky prispôsobené podporné opatrenia ovplyvňujú pozitívne nielen vzdelávacie výsledky žiakov, ale aj možnosti ďalšieho štúdia a uplatnenia na trhu práce,” uzatvára ŠŠI.