Až 70 % Európanov cíti finančný stres, Slováci majú jedny z najnižších úspor

Len približne polovica populácie má vytvorenú finančnú rezervu pre prípad straty príjmu, pričom takmer pätina žije od výplaty k výplate. Celková výška finančného majetku na obyvateľa je podľa Eurostatu 3,5-násobne nižšia ako v Česku a patrí medzi najnižšie v EÚ.

Ako radí hovorkyňa Finaxu Linda Gáliková, Slováci by sa mali aktívnejšie zaoberať svojimi osobnými financiami. „Ako prvé odporúčame spraviť si prehľad príjmov a výdavkov za posledné tri až štyri mesiace a podľa toho si stanoviť realistický mesačný rozpočet. Pravidelné sledovanie rozpočtu by sa malo stať bežnou rutinou. Základom začínajúceho finančného zdravia je zmena doterajších návykov,“ uviedla Gáliková.

Odporúčaním je vytvoriť si finančnú rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov, v závislosti od povahy zamestnania, počtu detí či zadlženosti. Podľa Eurobarometra však potrebné úspory nemá približne polovica Slovákov. Tvorba rezervy je základom odbúrania finančného stresu, pričom je dôležité aj zredukovať najmä spotrebné pôžičky s úrokom nad 5 %.

Dlhodobú finančnú stabilitu môže zabezpečiť aj investovanie, s ktorým má skúsenosť menej ako tretina Slovákov. „K ekonomickej stabilite, a tým aj k zníženiu finančného stresu, môže výrazným spôsobom prispieť pasívne investovanie napríklad prostredníctvom ETF fondov. Ide o najjednoduchší spôsob zhodnocovania voľných prostriedkov, ktorý je dostupný na trhu,“ uzatvára Gáliková.