“Ale vy nie ste z Bruselu, vy ste náš.” Podieľajú sa slovenskí a českí europoslanci na riadení EÚ len formálne alebo aj prakticky?

Bratislava 10. júna 2019 (HSP/Foto:JK)

Konči sa 5-ročné volebné obdobodie europoslancov zvolených v roku 2014. Stratil politik odchodom do Bruselu kontakt so svojou rodnou krajinou? Podieľa sa český či slovenský europoslanec na riadení EÚ, alebo má len minimálne možnosti ovplyvniť dianie v Európe? Aké pozitívne či negatívne skúsenosti prináša pôsobenie v europarlamente? Na naše otázky odpovedal dosluhujúci europoslanec a profesor sociológie Ján Keller

Ste dosluhujúcim europoslancom. Stotožňujete sa vyjadrením, že ste sa  podieľali na riadení Európskej únie, alebo českí či slovenskí  europoslanci majú minimálnu možnosť ovplyvňovať dianie v EÚ?

Po formálnej stránke som sa na riadení Európskej únie iste podieľal. Po faktickej stránke som na to nemal žiadny vplyv. Bol som členom frakcie socialistov a demokratov, ktorá bola druhou najsilnejšou frakciou a mala 191 poslancov.

Socialistická frakcia vo všetkých podstatných otázkach hlasovala spolu s ľudovou frakciou a s liberálmi, často so zelenými. Išlo napríklad o TTIP, teda zmluvu o voľnom obchode a investíciách s USA, ktorá pre Trumpov odpor nebola uzatvorená, o podobnú zmluvu s Kanadou, ktorá uzavretá bola, o prístupových rokovaniach s Ukrajinou, o povinných kvótach, o sankciách pre krajiny, ktoré povinné kvóty odmietajú.

Až na dve výnimky som hlasoval v týchto otázkach proti svojej frakcii. Bohužiaľ, bol som vždy na strane porazených. Takže smerovanie Európskej únie som príliš ovplyvniť nemohol. Nakoľko ho ovplyvnili ďalší českí a slovenskí poslanci, to by mali povedať oni. Ja nechcem byť škodoradostný.

Niektorí zdieľajú názor, že odchodom do Bruselu stráca politik kontakt  s realitou vo svojej krajine. Ako to vnímate vy?

Počas piatich rokov svojho pobytu v Bruseli som v jednom z najčítanejších českých denníkov uverejnil viac ako tisíc komentárov. V mnohých z nich som referoval o tom, čo sa v Bruseli a Štrasburgu prerokúva a aké stanovisko k daným otázkam zaujímam.

Dostával som na svoje články veľa ohlasov, takže myslím, že od diania vo svojej krajine som tak úplne odrezaný nebol.

Aké cenné skúsenosti vám prinieslo pôsobenie v europarlamente?

Napísal som knihu, ktorá sa volá Európske rozpory vo svetle migrácie. Mal som päť rokov na to, aby som si k tomu študoval európske dokumenty a štatistiky.

Hlavné poznatky: Európa je rozštvrtená, prehlbujú sa rozdiely medzi európskym západom a východom aj medzi juhom a severom. Tieto tendencie prebiehajú nezávisle od toho, či používa daná krajina euro, alebo si ponechala svoju vlastnú menu.

O najpálčivejších problémoch (napríklad daňové raje) sa vie už dlhšie ako pol storočie bez toho, aby ich niekto skutočne riešil. Systém európskych dotácií vytvára viac problémov ako riešení. Napriek všetkým tvrdeniam o harmonizácii podmienok v rámci Európskej únie sa už po niekoľko dekád roztvárajú nožnice medzi bohatými a chudobnými, a to v rovine jednotlivcov, regiónov a celých krajín.

Aké konkrétne problémy vnímate pri systéme európskych dotácií?

Systém európskych dotácií neznižuje, ale zvyšuje deformácie v rámci Európskej únie. Konkrétne v prípade Českej republiky je to tak, že za celú dobu nášho členstva v EÚ sme na dotáciách získali zhruba desatinu toho, čo počas tej doby z Česka odišlo na Západ vlastníkom a akcionárom našich bánk, poisťovní, tovární, baní a ďalších firiem.

Zatiaľčo peniaze od nás idú do vrecka najbohatším vrstvám na Západe, úplná väčšina dotácií, ktoré putujú k nám, ide z daní odovzdávaných príslušníkmi stredných a nižších vrstiev. Výsledok: čím rýchlejšie rastie naša ekonomika, tým rýchlejšie bohatne horná trieda v Nemecku, Francúzsku, Holandsku a v ďalších krajinách, v ktorých vlastníci našich firiem sídlia. Zároveň nesú stredná a nižšia vrstva na Západe ťažko, že doplácajú zo svojho vrecka na naše zaostávanie.

Čo vás v europarlamente najviac pozitívne prekvapilo?

To, že som medzi 751 poslancami našiel tri alebo štyri sympatické osoby. V to som pôvodne vôbec nedúfal. Boli z Belgicka, Dánska, Slovenska a Nemecka.

Prezradíte nám meno slovenského europoslanca?

Neviem, či tým svojej bývalej kolegyni z Košíc neuškodím, keď poviem jej meno. Ide o to, že ma, na rozdiel od iných kolegov z našej frakcie, zastúpila, napríklad na výbore, keď som bol práve chorý, a ochotne mi pomohla. Medzi socialistami, ktorí mávajú plné ústa solidarity, to nie je práve bežné.

Aká bola vaša značná negatívna skúsenosť z pôsobenia v Bruseli?

Prekvapila ma miera cynizmu, ktorá tam vládne. A to v spojitosti s dvoma rezolúciami, o ktorých som sa zmienil vo svojej prvej odpovedi. V roku 2015 sa hlasovalo o rezolúcii, v ktorej sa vyjadroval hlboký smútok predovšetkým nad ženami a deťmi, ktoré sa utopili v Stredozemnom mori pri ceste do Európy. Medzi mnohými bodmi tejto rezolúcie bol ukrytý bod o povinných kvótach. Za túto rezolúciu som hlasoval, pretože si myslím, že slušný človek by mal vyjadriť ľútosť nad stratenými životmi žien a detí. O slušnosti európskych politikov, ktorí túto rezolúciu úplne účelovo využili na propagáciu kvót si už nerobím žiadne ilúzie. Zhodou okolnosti to sú politici, ktorí veľmi radi hovoria o najvyšších európskych hodnotách.

Rovnaký prípad sa opakoval tento rok na jar. V rezolúcii, kde sa hovorilo, že žiadny človek by nemal byť diskriminovaný pre svoju farbu pleti, bol schovaný bod o uľahčení presunov žiadateľov o azyl. Pretože nie som rasista, hlasoval som za rezolúciu. Dostal som sa preto na zoznamy vlastizradcov. Keďže figurujem tiež na zoznamoch nepriateľov užšej európskej integrácie a odporcov povinných kvót, som celkom spokojný. Moja pozícia je určite vyváženejšia, ako napríklad pozícia Českej televízie.

Ktoré úkony alebo praktiky parlamentu EÚ považuje za zbytočné?

Typický príspevok do diskusie sa vo výboroch Európskeho parlamentu skladá z troch častí. V prvej časti dotknutý poslanec ďakuje za spoluprácu všetkým, s ktorými o danej problematike konal. V druhej časti vysvetlí svoje stanovisko. V tretej časti hovorí o tom, že sa teší na ďalšiu spoluprácu s kolegami, ktorým ďakoval v časti prvé.

Pretože všetky tri časti bývajú zhruba rovnako dlhé, považujem za zbytočné zhruba dve tretiny rokovaní.

Na druhej strane, čo je potrebné v europarlamente posilňovať, pretože je to prospešné pre Českú i Slovenskú republiku?

V Európskom parlamente neexistuje spoločný postup ani medzi českými poslancami. Za celých päť rokov ani raz neprišla reč na tému – český národný záujem. Preto si neviem predstaviť, že by tam o spoločnom záujme dohovorili Česi so Slovákmi.

Ale aby som nekončil smutne. Ako člen európskej delegácie som sa zúčastnil cesty na stredné Slovensko. Keď som sa predstavoval primátorovi mesta, ktorý nás prijal, povedal mi: “Ale vy nie ste z Bruselu, vy ste náš.”