Môj profil 
Predplatné
Vučič pred študentami Fakulty bezpečnostných štúdií v Belehrade pripustil, že členstvo v Aliancii by riešilo mnohé problémy Srbska, ale zároveň dodal, že takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s vôľou 75 % populácie a “prinieslo by Srbsku len hlboké rozdelenie a nesúlad”, čo by malo dlhodobé následky. Srbsko by si teda malo zachovať svoju vojenskú neutralitu, namiesto snahy vstúpiť do akéhokoľvek vojenského bloku.
No vstup do EÚ by schvaľoval viac, ale pritom v snahe zachovať tiež najlepšie možné vzťahy s Ruskom a Čínou. Táto politika sa zatiaľ ukázala pre Srbsko ako úspešná, čo potvrdil aj ruský prezident Vladimir Putin slovami, že “Srbsko a Rusko nikdy nemali lepšie vzťahy”. Aj USA a EÚ ocenili vysokú úroveň spolupráce medzi Srbskom a západnými krajinami.
Podľa Vučiča až 70 % Srbov obhajuje užšie vzťahy s Ruskom a bráni srbskému zblíženiu so Západom. No Vučič je aspoň za nejaké to malé zbližovanie na zlepšenie zahraničných ekonomických väzieb a nakoniec aj pre srbskú ekonomiku vo všeobecnosti.
Zástupca vedúceho delegácie EÚ v Srbsku Oscar Benedikt v pondelok povedal, že Srbsko v posledných rokoch “dosiahlo významný pokrok” na ceste k vstupu do EÚ, ale “ak aj nie je zmrazená, môže trvať dlho”, pretože Srbsko najprv potrebuje vykonať viacero reforiem.
Srbsko však tiež, v rámci posilnenia vzťahov s Ruskom a Čínou, vytvára Úrad Národnej rady pre koordináciu spolupráce s Ruskou federáciou a Čínou. Očakáva sa, že vrcholový post v Rade prijme odchádzajúci srbský prezident Tomislav Nikolič po uplynutí jeho funkčného obdobia 30. mája.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
