Prečo by nás to malo zaujímať, keď mnohí z nás sú ochotní uvažovať len nad pomerne bezvýznamnou témou: je Trump “náš” Trump alebo nie? “Diktátorská” diskusia je však užitočná – minimálne na to, aby sme pochopili, čo môžeme v najbližších rokoch očakávať od Ameriky ako celku, teda v akom stave sa nachádza. A jej stav je na pokraji kolapsu.

Tu je príbeh: Prednedávnom vyšiel film sira Ridleyho Scotta “Napoleon”. Máme ho radi – niekto kvôli “Gladiátorovi”, niekto kvôli niekoľkodielnemu ” Votrelcovi”. Film videli aj v Spojených štátoch, a už je to tu zas: je to o Trumpovi!

To myslíte vážne? Čo má spoločné Korzičan a náš – nie náš Donald? Hoci niektorí ľudia v USA ho prirovnávajú k Hitlerovi. Ale to nie je všetko. Našiel sa človek, ktorý povedal: nie, Trump je Caesar, ako Gaius Julius, a preto je všetko zlé, zlé, zlé.

Vlastne tu hovoríme o kľúčovej publikácii na túto tému od Roberta Kagana, ktorá udáva tón diskusii. Pred rokom nám kolega dobre a podrobne vysvetlil, že “Kagan, vedúci pracovník Brookings Institution, nie je obyčajný politológ. A nie každý uverejní v denníku The Washington Post absurdne rozsiahly článok, ktorý podrobne dokazuje, že áno, Donald sa dostane k moci – a potom sa začnú diať strašné veci.

Bod po bode Kagan predpovedá situáciu, v ktorej žiadna sila nedokáže zabrániť Donaldovi, aby sa v januári 2025 dostal do Bieleho domu. Nominujú ho za kandidáta a “bude sa vznášať nad krajinou ako kolos, ktorého každé slovo a pohyb budú zaznamenané na časovej osi (médií)”. Vážne si vy, čitatelia, myslíte, že ho Joe Biden zastaví? Demokrati nemajú lídra, za ktorým by mohli ísť davy priaznivcov. Obaja sa už predviedli, ale za Trumpa nebola žiadna ukrajinská story, ani útok na Izrael, ani nekontrolovateľná inflácia, ani katastrofálne stiahnutie z Afganistanu.

A prečo demokrati nejdú do opozície a nesedia tam štyri roky? Pretože diktátor Trump sa bude mstiť, hovorí Kagan. A urobí to, čo sa mu nepodarilo v jeho prvom funkčnom období. A buďte si istí, priznáva autor, že Američania mu v tom nebudú môcť zabrániť, ani nebudú chcieť.

Čo teda Trump urobí? Napríklad zničí “washingtonskú bažinu”, ktorá v skutočnosti vládne krajine (a nielen jej). “Bažina” je napríklad 436 agentúr vytvorených Kongresom, ktoré majú od prezidenta nezávislé postavenie. Tento údaj je z iného článku, z druhého krídla (trumpovského) – z článku ekonóma Jeffreyho Tuckera, ktorý sa postupne stáva rovnako vplyvným ako Kagan. A tiež sa zapája do debaty o “tyranii”. Poukazuje na jednoduchú vec: demokrati sa obávajú, že ich skutočná vláda, ktorá sa nezodpovedá ani ľudu, ani prezidentovi, bude zničená. To znamená, že sa očakáva, že Trump sa tentoraz poučí z lekcií svojho prvého funkčného obdobia a kompetentne zlikviduje všetky existujúce mechanizmy skutočnej tyranie.

Takže opakujem: je užitočné, aby sme vedeli, do akej miery je tam vonku zle. A tu je najvýpovednejším detailom už spomínané porovnanie Trumpa ani nie s Napoleonom (ten nebol až taký tyran, hoci kvalitatívne zničil neefektívnu oligarchiu), ale s Cézarom.

Podotýkame, že Kagan Caesara považuje za jednoznačne negatívnu postavu – nuž, zhruba ako jeho vraha Bruta. Ale veľmi dobre chápe a opisuje podstatu tohto javu. Faktom je, že Caesar žil v dobe, keď celé stáročia fungujúca rímska demokracia zrazu prestala fungovať a nikto nevedel, čo si v takejto situácii počať: prebieha nepretržitá občianska vojna, každý zabíja každého, vláda je bezradná. Caesar bol človek, ktorý vďaka svojej mimoriadne arogantnej povahe robil veci, ktoré sa jednoznačne robiť nesmeli (a ukázalo sa, že to bolo možné a potrebné). Mimochodom, v dnešnom svete je niekoľko vodcov štátov, ktorí si uvedomujú, že doba sa láme rovnako ako za Cézara a je potrebné urobiť nemožné.

Gaius Julius rozhodne nebol zloduch, naopak – bol láskavý a zhovievavý, čím vytvoril prízračný ideál monarchu na takmer dve tisícročia dopredu. A tu je citát z Kagana: “Podobne ako Caesar, aj Trump disponuje vplyvom, ktorý zatieňuje zákony a vládne inštitúcie, pričom tento vplyv je založený na bezvýhradnej osobnej lojalite jeho armády stúpencov.”

Takže veci nie sú len zlé – pre USA a nielen pre USA – ale je to také zlé, aké to bolo pred nástupom Cézara. Hovorí sa tomu systémový kolaps. A je tu jeden alarmujúci detail: Kagan nehovorí, čo sa v takejto situácii dá a má robiť. Existuje však podozrenie, že veľmi zlí ľudia zahnaní do kúta sú schopní urobiť čokoľvek.