Môj profil 
Predplatné
“Chcel by som pracovať pre Google – to je častá odpoveď na otázku vysnívaného zamestnania. Český ekonóm Tomáš Sedláček na margo toho veľmi trefne poznamenal – všetci už pracujeme pre tento technologický gigant, len si to neuvedomujeme. A má úplnú pravdu, pracujeme preň zadarmo a často viac ako len osem hodín denne. Zabezpečujeme mu kľúčovú komoditu – dáta. Samozrejme, môžete s tým kedykoľvek prestať, ale výrazne si tým skomplikujete život,” napísal na úvod svojho príspevku Kollár, hovoriac o monopolnom postavení americkej spoločnosti, ktorá kvôli tomu čelí rôznym súdnym konaniam.
“Lebo ak niečo potrebujeme nájsť, otvoríme Google. V trasách sa zorientujeme najrýchlejšie vďaka Google Maps a prehľad o aktuálnej premávke nám poskytne Waze. S prekladom pomôže Google Translator, video si pozrieme cez YouTube, e-mail pošleme cez Gmail, fotky uložíme na Google Drive. Pohodlný chod domácnosti zabezpečí Google Home, ktorému nadiktujete do nákupného zoznamu, čo treba dokúpiť do chladničky a v obchode tento nákup môžete zaplatiť jednoducho mobilom cez Google Pay.”
Kollár vysvetľuje, že technologickému gigantu takto „povieme“ všetko a vďaka šikovným algoritmom aj oveľa viac, ako by sme chceli. “Google sa tak ako prvý dozvie, že si chcete kúpiť byt, hľadáte dovolenku, vhodný darček, že neviete, do čoho investovať. A vďaka Google Pay mu sprístupňujeme detaily o našom spotrebiteľskom správaní a platbách.”
Uvádza, že tu nejde o kritiku spoločnosti a jej expanzie. “Google prichádza naozaj s dobrými riešeniami. Ale nie sú to len spotrebitelia, ktorí Googlu umožňujú upevňovať svoje pôsobenie. Umožňujú mu to podmienky na trhu a pravidlá jeho fungovania vrátane miery regulácie. Prečo však zostávame prekvapení z rekordnej pokuty Európskej komisie za „betónovanie“ pozície v androidových telefónoch? Prekvapením je podľa mňa iba to, že pokuta prišla až teraz, po dlhoročnom upevňovaní pozície. Ocenil by som skôr preventívne systémové regulácie, ktoré budú platiť rovnako pre každého. Pokuty nie sú systémové.”
“V bankovníctve, ktoré sa radí medzi najviac regulované odvetvia, je konečný spotrebiteľ považovaný za slabší článok. Preto pre banky platia mimoriadne prísne pravidlá, kým úloha spotrebiteľa je vnímaná stále ako pasívna,” vysvetlil Kollár ako riaditeľ jednej z komerčných bánk.
Dodáva, že na úplne opačnom konci rebríčka boli dlhodobo viaceré sektory súvisiace s využívaním a vývojom IT technológií vnímané ako oblasti, kde prakticky žiadna efektívna regulácia nie je potrebná. “Google či iné IT giganty sú totiž najväčšie symboly pokroku, ktoré nám poskytujú svoje služby zadarmo. No ukazuje sa, že tento záujem nemôže byť nadradený nad záujem zdravej konkurencie na trhu, ale aj bezpečnosti a ochrany dát,” zdôraznil v závere Kollár.
.jpg)
