Bagdad, Damask, 30. septembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP/Khalid Mohammed)
Nechcené referendum v Kurdistane /nechcel ho nik, okrem samotných Kurdov/ dopadlo po štatistickej stránke úspešne: zúčastnilo sa na ňom 72 percent voličov a 93 percent hlasovali za vytvorenie štátu Kurdistan. Lenže referendum malo aj iné výsledky…
Fakt, okrem štatistických, kurdské referendum malo aj iné výsledky a, čo je podstatnejšie, bohvie, aké bude mať následky… Viac ako 90 percent voličov sa v pondelkovom referende vyslovilo za nezávislosť irackého Kurdistanu. No a? Okrem Kurdov, ten štát nik nechce. Kto povolí Kurdom, aby si ten štát predsa zriadili?
A už sa začínajú ozývať hlasy, že si to svoje referendum Kurdi môžu strčiť… veď oni už vedia kam. Vplyvná agentúra Reuters uviedla, že referendum je nezáväzné preto jeho výsledok k oficiálnemu získaniu nezávislosti zrejme nepovedie. Medzi riadkami čítame: kto to tým Kurdom dovolí?.. Pochopiteľne, aj proti samotnému konaniu a výsledkom referenda sa ostro ohradil Bagdad. Vyzval úrady v autonómnom Kurdistane, aby výsledky referenda neuznali.
Aj veľký hráč na svetovej politickej scéne Spojené štáty vyjadrili svoje veľké sklamanie a celé referendum, ako to hovorievajú naši západní susedia, označili za „hlboké nedorozumnění“… Biely dom podčiarkol, že pondelňajšie referendum o nezávislosti bolo jednostranné a výsledky referenda sú neplatné. Hovorkyňa ministerstva zahraničia Heather Nauertová zdôraznila, že kurdské aktivity zvýšia nestabilitu a problémy pre kurdský región a jeho obyvateľov a skomplikuje schopnosť regionálnej kurdskej vlády spolupracovať s irackou vládou a susednými krajinami. Biely dom prízvukoval, že nesúhlasí s krokmi žiadnej strany zameranými na zmenu hraníc v Iraku – teda pre žiaden kurdský štát miesto nie je…
Organizácia Spojených národov naznačila, že výsledky referenda môžu destabilizovať situáciu v horúcom regióne a trvá na rokovaniach medzi federálnou vládou a regionálnou vládou Kurdistanu. Žiada, aby sa všetky otázky riešili prostredníctvom štruktúrovaného dialógu a konštruktívnym kompromisom. Medzi riadkami je to tiež dosť zreteľne uvedené: referendum je neplatné, nik ho neuznáva…
Moskva sa nesnaží komentovať výsledky referenda, uvedomuje si, že sú to iba začiatky politických hier s kurdskou kartou. Preto vyzýva všetky strany, aby zachovávali chladnú hlavu a rokovali. V tejto súvislosti ruské ministerstvo zahraničia zverejnilo pomerne „diplomatické“ vyhlásenie, ktoré práve apeluje na rozum, rozvážnosť a dialóg.
„25. septembra sa v Irackom Kurdistane konalo referendum o nezávislosti tohto národno‑územného útvaru. Hlasovanie prebiehalo tak na území uvedenej autonómnej oblasti, ako aj na priľahlých územiach irackých provincií Dijálá, Ninive a Karkúk, ktoré sú pod kontrolou kurdských ozbrojených milícií. Podľa predbežných údajov sa viac než 90% hlasujúcich vyslovilo za nezávislosť.
V súvislosti s uskutočneným referendom v irackom Kurdistane ruská strana považuje za bytostne dôležité nedopustiť nič, čo nesie so sebou riziko ďalších komplikácií a destabilizácie blízkovýchodného regiónu, ktorý aj bez toho čelí množstvu konfliktných situácií. Aj naďalej podporujeme suverenitu, jednotu a územnú celistvosť spriateleného Iraku a ďalších štátov Blízkeho Východu.
Moskva si váži národné snahy Kurdov. Vychádzame z toho, že všetky sporné otázky, ktoré existujú medzi federálnymi orgánmi Iraku a vedením autonómnej oblasti Iracký Kurdistan, sa môžu a musia riešiť cestou konštruktívneho a rešpektujúceho dialógu, prostredníctvom ktorého strany nájdu vzájomne akceptovateľný spôsob spoločnej existencie v rámci jednotného irackého štátu,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.
Tak alebo inak, zatiaľ sú všetky zainteresované strany spokojné, ale s napätím očakávajú, čo bude ďalej. Prečo sú všetci spokojní a ako je to možné? Pochopiteľne, Kurdi sú spokojní s tým, že sa predsa podarilo usporiadať referendum, a dúfajú, že je to prvý krok k vytvoreniu nezávislého samostatného Kurdistanu. USA, EÚ, OSN a iní hráči sú spokojní s tým, že dané referendum prakticky nič nerieši a svetové mocnosti Kurdom tak ľahko nepovolia robiť si čo chcú – teda štát Kurdistan je v nedohľadne.
Nervozitu môžu prejavovať lídri Sýrie, Iraku, Arménska, Turecka a Iránu, ktorých sa to bytostne dotýka, pretože za účelom vytvorenia Kurdistanu by museli odtrhnúť časť územia týchto štátov. Ale vedenie týchto štátov je v súčasnosti zaneprázdnené oveľa väčšími problémami, ako kurdská otázka: na ich území buď pokračuje vojna, alebo masové nepokoje, niektoré majú mimoriadne napäté susedské vzťahy alebo strašne komplikovanú vnútropolitickú situáciu.. Preto zatiaľ majú oveľa väčšie nepríjemnosti, ako kurdská otázka a predovšetkým sa venujú týmto problémom.
Otázka znie: bude predsa vytvorený štát Kurdistan a v akej podobe? O tej podobe viacerí hráči majú svoje predstavy a preto ju v súčasnosti nedá sa odhadnúť. A či vôbec vznikne nezávislý Kurdistan? Nie je to vylúčené, ale keď aj bude vytvorený, tak to potrvá ešte veľa, veľa rokov… Samozrejme, v takej podobe, ako, napríklad, Donecká alebo Luhanská republika Kurdistan môžu vytvoriť už aj zajtra, ale bude mať presne ten istý štatút, ako Doneck a Luhansk – teda žiadny… A samozrejme, v tomto prípade vypukne občianska vojna. A určite to bude horšie, ako v Donecku alebo Luhansku, pretože sa do vojny v Kurdistane zamieša veľa svetových mocností… Čo určite bude znamenať, že tá vojna potrvá desaťročia. Takže slobodný, pokojný a šťastný Kurdistan je to vízia veľmi vzdialenej budúcnosti…
Eugen Rusnák