Prezident Bašar Asad pôvodne patril k alavitom, ktorí sú blízki šiitom, ale neskôr prešiel k sunnitom. Práve preto jednoznačná deliaca čiara medzi prívržencami a protivníkmi Asada neexistuje. Väčšinu vládnej armády tvoria sunniti. Ale alaviti, rovnako ako predtým, považujú Asada “za svojho”, a preto na jeho stranu prešla aj alavitská (tj. fakticky šíitska) obrana a šiitske vojenské skupiny zo susedných krajín – napríklad iracká Asaib Achli al-Hak.
Okrem toho v roku 2013 svoju účasť v sýrskom konflikte oznámila libanonská organizácia Hizballáh, ktorú mnoho krajín považuje za teroristickú. Záujem Libanončanov spočíva v ochrane šiitskej menšiny Sýrie.
“Umiernená” opozícia: dezertéri a ďalší nesúhlasiaci
Jadro opozície tvorí Sýrska slobodná armáda (SSA) – takzvaná “umiernená opozícia”, ktorú americký senátor McCain nazýva “naši chlapci”, na čele s bývalým generálom vládnej armády SAR Salimom Idrisom.
SSA vyhlásila svoj vznik presne rok po začiatku konfliktu. Jej základom sú rôzne bojové zoskupenia, bojujúce v rôznych častiach Sýrie proti Asadovi. Tieto brigády sa skladali väčšinou z dezertérov – vojakov i dôstojníkov, ktorí zaujali radikálnu líniu voči politike vedenia krajiny. Hlavným cieľom SSA je zničenie režimu Assada.
Neskôr počas konfliktu sa Slobodná sýrska armáda spojila s takzvaným Hnutím slobodných dôstojníkov, ktorí boli tiež pôvodne dezertéri spolu s ich priaznivcami. Avšak existencia jednotnej štruktúry a jednotného riadenia SSA je doposiaľ otázkou, mnohí vojenskí analytici nazývajú túto konštrukciu umelou a zdôrazňujú, že jednotlivé skupiny sa podriaďujú svojim poľným veliteľom.
Na strane SSA tiež bojujú zástupcovia Jordánska, ktorí sa pripojili ku konfliktu po vojenskom incidente s vládnymi sýrskymi vojskami na svojich hraniciach a tiež občania viacerých ďalších krajín: Líbye, Libanonu a Izraela, pre ktorého je Hizballáh jedným z dávnych nepriateľov.
Džabhat al-Nusra nie sú protivníci, ale konkurenti Islamského štátu
Teroristická skupina Džabhat al-Nusra je v skutočnosti pobočkou Al-Kájdy na území Sýrie a Libanonu a predstavuje hroznú silu v sýrskom konflikte. Bojovníci-islamisti kontrolujú prakticky celý sever krajiny a úspešne kladú odpor ako vládnym vojskám, tak oddielom Islamského štátu. Pritom žiadne zásadné rozdiely medzi Džabha al-Nusra a IS nie sú, v podstate sú to dve konkurujúce sily jedného tábora, čo vysvetľuje neustále prebiehanie ľudí z jednej skupiny do druhej a naspäť.
Džabhat al-Nusra ide za svojim cieľom, ktorý sa líši od cieľov SSA, a to – vybudovanie sýrskeho emirátu a tiež “očistenie” tohto územia od alávitov (šiitov) a kresťanov.
Ďalšou veľkou skupinou je už dobre známy Islamský štát.