Česko sa rozhodlo kúpiť od izraelskej spoločnosti Elta Systems osem mobilných radarov za 3,5 miliardy korún. Nové 3D radary MADR umožnia kontrolovať vzdušný priestor vo výškach od sto do troch tisíc metrov. V českej armáde majú nahradiť zastarané radary sovietskej výroby.
Podľa náčelníka Generálneho štábu AČR Aleša Opata je rozhodnutie NATO novou informáciou. “Verím, že pani ministerka a zainteresovaní experti komplikáciu so zapojením radarov MADR na medzinárodnej úrovni vyriešia v prospech obranyschopnosti Českej republiky,” povedal Opata.
“Problémy sú na to, aby sa riešili,” uviedla v reakcii ministerka obrany ČR Karla Šlechtová.
Pripomenieme, že Izrael vyhral tender na dodávku a porazil vedúcich svetových výrobcov – štátne spoločnosti Veľkej Británie, Francúzska a Švédska.
Táto situácia s radarmi už trvá niekoľko rokov. V roku 2016 Ministerstvo obrany ČR potvrdilo výber izraelskej spoločnosti Elta Systems a bývalý český minister obrany Martin Stropnický zahájil procedúru nákupu nových radarov, ale k podpisu zmluvy nedošlo. Terajšia ministerka obrany Karla Šlechtová znova začala preberať túto situáciu a nariadila preskúmanie dokumentácie kontraktu.
Sputnik sa obrátil na vojenského politológa, docenta katedry politológie a sociológie Ruskej ekonomickej univerzity G. V. Plechanova Aleksandra Perendžieva, aby okomentoval súčasnú situáciu okolo českých radarov.
“Ide o to, že NATO nie je len politickovojenskou alianciou, o čom sa hovorí otvorene, ale je to aj komerčný projekt, ktorý sa skladá zo záujmov vojensko-priemyselného komplexu USA. Preto, keď chce člen NATO niečo kúpiť, musí to najskôr skoordinovať cez sídlo NATO v Bruseli. Musí byť pripravená objednávka, čo presne potrebuje táto krajina,” podotkol Perendžiev.
Čo sa tyká Česka, podľa vojenského politológa Česko nevzalo do úvahy to, že NATO je komerčný projekt. Nehľadiac na to, že Izrael je spoľahlivý spojenec USA, je potrebné zakúpiť len to, čo patrí k štandardom NATO.
“Nezáleží na tom, že Česko vedelo, alebo nevedelo, samozrejme chcelo získať nejakú alternatívu, ale v Česku si mysleli, že NATO nie je úplne komerčný projekt. Ale museli sa presvedčiť, čo je NATO zač,”okomentoval politológ.
Aj podľa Perendžieva Česko možno jednoducho nevzalo do úvahy záujmy šéfov i NATO aj vojensko-priemyselného komplexu USA na rozdiel napríklad od Talianov, ktorí v roku 2012 uzavreli s izraelskou štátnou spoločnosťou Israel Aerospace Industries kontrakt na dodávku dvoch lietadiel systému včasnej výstrahy na základe dopravného lietadla Gulfstream G550.
“Možno Taliani poznali prístup, možno predvídali nejaké schémy. Povedzme, kde bol hlavný záujem u šéfov i NATO aj vojensko-priemyselného komplexu USA. V tomto prípadu Česko zrejme pri nákupe nevzalo do úvahy záujmy, preto v Česku došlo k takejto situácii, “povedal Perendžiev.