Moskva 6. februára 2019 (HSP/Sputnik/Foto:pixabay)
Pretekanie v zbrojení? Skutočná jadrová hrozba v Európe? Nové silné rakety, ktoré budú rozmiestnené všade? Aké nebezpečenstvo hrozí v prípade zániku dlho trpenej dohody o raketách stredného a kratšieho doletu, ktoré európske krajiny sa stanú americkými raketovými dopravcami? To všetko si môžete prečítať v komentári srbského vojenského experta
V sobotu 2. februára sa Vladimir Putin stretol s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a ministrom obrany Sergejom Šojguom. Prezident RF vyhlásil, že Rusko zrkadlovo odpovie na vystúpenie USA zo Zmluvy INF: “Americkí partneri uviedli, že prerušujú svoju účasť v zmluve, my ju pozastavujeme tiež.” Prezident prijal návrh ministerstva obrany, aby sa začali práce na vývoji hypersonálnej rakety stredného doletu.
Putin však zdôraznil, že Rusko si nemôže dovoliť nechať sa zatiahnuť do pretekov v zbrojení a že všetky návrhy na odzbrojenie pochádzajúce z Ruska zostávajú v platnosti, to znamená, že Moskva necháva “dvere otvorené“, ak Washington bude chcieť začať nové rokovania o tejto otázke.
Srbský vojenský expert Miroslav Lazanský považuje reakciu Moskvy za absolútne logickú vzhľadom na skutočnosť, že Spojené štáty boli prvé, kto odstúpil od zmluvy:
“Americké odstúpenie od INF zničí komplexný bezpečnostný systém v Európe, pokiaľ ide o jadrové odzbrojenie. Otázkou teraz je, čo sa stane s dohodou START III (Dohoda o znížení počtu strategických zbraní, ktorú podpísali Medvedev a Obama v roku 2010 – poznámka redaktora).
Pamätajme však na príbeh: Spojené štáty začali porušovať zmluvy o odzbrojení a jadrovom odstrašovaní už v roku 2001, kedy odstúpili od ABM (Zmluva o obmedzení protiraketových systémov z roku 1972 – poznámka redaktora). Umiestnením svojho protiraketového štítu v Rumunsku a Poľsku Američania porušili princípy protiraketovej obrany a ich ďalšie kroky sú pokračovaním v tom istom smere,” povedal odborník Sputniku.
Podľa neho je Rusko povinné reagovať na akcie Spojených štátov a bezpečnostný systém v Európe v dôsledku týchto akcií môže byť nielen poškodený, ale úplne zničený.
Expert však zdôrazňuje, že je príliš skoro na to, aby sme predpovedali, aké konkrétne dôsledky v Európe bude mať rozhodnutie Washingtonu. USA ešte nevyvinuli pozemnú raketu stredného doletu. Teraz sa spoliehajú na Tomahavky, ktoré by mohli byť odpálené z územia Poľska a Rumunska, ale aj z lodí v Čiernom a Baltskom mori.
“Po druhé, uvidíme, ako budú reagovať samotné európske krajiny. Nie som si istý, že americká stratégia podeliť sa s raketami so svojimi európskymi spojencami bude prijatá s nejakým nadšením. Nemci už o tom hovorili. Ktorá z európskych krajín prijme americké rakety? Tu Washington môže počítať s pobaltskými štátmi, Poľskom, Rumunskom a Veľkou Britániou. Všetci ostatní odmietnu ich umiestnenie, prinajmenšom to vyplýva z oficiálnych vyhlásení, ktoré doteraz urobili ich zástupcovia. Inak by mohli byť potenciálnym cieľom ruského jadrového útoku,” vysvetľuje Lažanská.
Zmluva INF bola výsledkom mnohoročných rokovaní medzi Spojenými štátmi a ZSSR, ktorá sa začala v 70. rokoch 20. storočia počas “otepľovania“ vzťahov medzi dvoma veľmocami.
Expert pripomína, že na programe rokovania o čiastočnom odzbrojení bol bod o raketách s doletom od 500 do 5 500 km jednou z najdôležitejších a najkomplexnejších položiek. Rokovania prebiehali ťažko, v roku 1983 boli dočasne pozastavené (v decembri 1983 Washington zahájil plánované nasadenie Pershingov v západnej Európe.
Vedenie Sovietskeho zväzu reagovalo tým, že umiestnilo jadrové taktické rakety na území štátov Varšavskej zmluvy, ktoré ohrozovali oblasti, kde boli Pershingy v západnom Nemecku nasadené – poznámka redaktora). V rokovaniach už pokračovali Gorbačov s Reaganom a zmluva INF bola podpísaná v roku 1987.