Brusel chce silou mocou presadiť svoj plán financovať Ukrajinu prostredníctvom reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív a preto sa schýlil k špinavému kroku – na prijatie takejto politiky už EÚ nebude vyžadovať jednomyseľnosť, ale postačí jej súhlas väčšiny členských štátov. Tým prakticky odstaví štáty, ktoré sa vyslovili proti tomuto plánu – a teda Slovensko, Maďarsko, Rakúsko či Belgicko, ktorého depozitár Euroclear spravuje zadržané ruské aktíva.

Snaží sa Brusel podkopávať suverenitu členských štátov nesprávnym výkladom núdzových situácií? Aký je pôvodný účel článku 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý chce Brusel uplatniť,  a prečo stredoeurópski lídri Robert Fico a Viktor Orbán protestujú proti jeho zneužívaniu? Denník Mandiner rozanalyzoval článok 122 Zmluvy o fungovaní EÚ a priblížil, čo má Brusel za lubom.

O čom hovorí článok 122 Zmluvy o fungovaní EÚ

Jeden z menej známych, ale o to mocnejších právnych nástrojov Európskej únie nebol v žiadnom prípade navrhnutý tak, aby umožnil Európskej rade alebo Európskej komisii ignorovať námietky jednotlivých členských štátov. Inými slovami, článok 122 Zmluvy o EÚ nie je určený na účely, na ktoré ho chcú využiť provojnoví lídri na samite EÚ 18. decembra.

Článok 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je právna doložka, ktorá umožňuje Európskej rade rozhodovať kvalifikovanou väčšinou o otázkach, ktoré by za normálnych okolností vyžadovali jednomyseľnosť. Podľa niektorých lídrov Brusel tým, že využíva tento nástroj v prípadoch, ktoré jeho použitie neopodstatňujú, zámerne ruší inštitút národného práva veta a oslabuje národnú suverenitu.

Článok 122 stanovuje, že „za výnimočných okolností (napríklad vážne hospodárske problémy, energetická kríza, problémy s obmedzením dodávok niektorých kľúčových surovín, neočakávané katastrofy,  epidémie atď.) môže Európska rada na návrh Európskej komisie prijímať rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou, vrátane zavedenia mechanizmov finančnej podpory“ .

Pôvodne to bolo zamýšľané ako nástroj krízového riadenia, nie ako všeobecné riešenie na prijímanie rozhodnutí. Inými slovami, je to určené pre situácie, keď politické diskusie alebo iné prekážky nemôžu brániť okamžitému konaniu EÚ.

„Skutočnosť, že vedúci predstavitelia niektorých členských štátov EÚ a Komisia v rozpore so zdravým rozumom chcú čo najskôr naplniť ukrajinské pokladnice zmrazenými ruskými štátnymi aktívami, nespĺňa tieto kritériá podľa žiadneho rozumného výpočtu,“ konštatuje denník Mandiner.

Prečo je však vyhýbanie sa jednomyseľnosti kľúčovou otázkou? V mnohých strategických otázkach, ako sú zahraničná politika, sankcie, spoločné pôžičky, financovanie armády či určité rozpočtové otázky zmlúv EÚ vyžadujú jednomyseľné rozhodovanie členských štátov.

Pre menšie členské štáty je to jedna z najdôležitejších záruk, že nemôžu byť politicky ani ekonomicky ignorované a že ich záujmy musia byť vypočuté a naopak, nemôžu byť prehlasované.  Nie je to žiadna výnimka ani nespravodlivá výhoda, práve naopak: je to spôsob, ako vyvážiť mocenské vzťahy v rámci únie, a jedna zo záruk demokratických procesov.

Núdzový stav ako politický nástroj

Neopodstatnené uplatňovanie článku 122 by však mohlo ľahko vytvoriť nebezpečný precedens: ak odteraz bude vedenie EÚ považovať každú situáciu, v ktorej politický smer požadovaný bruselskými byrokratmi nezíska plnú podporu, za „krízu“ a každú krízu klasifikovať ako „výnimočnú“, výnimka sa stane pravidlom.

Takúto nekalú praktiku prekukol aj maďarský premiér Viktor Orbán. Pred štvrtkovým summitom EÚ maďarský premiér varoval, že Brusel na krízy nereaguje, nerieši ich, ale využíva ich ako politický nástroj.

Podľa jeho názoru vedenie EÚ postupne ruší právo národného veta odvolávajúc sa na energetickú a vojnovú krízu, čím politickými prostriedkami realizuje „tichú zmenu“ zmlúv o EÚ.

Maďarská vláda sa domnieva, že nejde o technický výklad práva, ale o koncentráciu moci, ktorá „bez konzultácie s členskými štátmi pripravuje pôdu pre dlhodobú federálnu transformáciu EÚ“.

Prečo je to dôležité?

Ak sa článok 122 stane bežným nástrojom, zásada jednomyseľnosti stratí zmysel a význam; politická váha menších krajín sa zníži; inštitucionalizuje sa dvojstupňová Európska únia, v ktorej menšie členské štáty nebudú mať žiadny vplyv na záležitosti bloku; a posilní sa úloha Európskej rady na úkor národných vlád.

Maďarský premiér to pomenoval jasne. Podľa neho je to bod, v ktorom sa diskusia už netýka ani tak Ukrajiny a ani peňazí, ktoré do nej chce Európa naliať.

Diskusia sa nepriamo dotýka budúcnosti Európy: spolupráce medzi suverénnymi národnými štátmi alebo centrálne riadenou politickou úniou.

Prečítajte si tiež:

• Maďarsko sa pridáva k Slovensku a hrozí vetom
• Premiér nepodporí využitie zmrazených aktív na podporu vojny na Ukrajine