Ako svedkyňa uviedla, v inkriminovaný deň prechádzala po chodbe okolo dvojice a len zaznamenala, že Lipšic hovorí zvýšeným tónom hlasu. Keď sa vracala do svojej kancelárie, už na chodbe neboli. Druhá svedkyňa, ktorá v čase disciplinárneho skutku tiež pôsobila na GP SR, bola vtedy vo svojej kancelárii.

„Evidovala som, že v kuchynke prebieha komunikácia. Nepočula som žiaden krik,“ povedala s tým, že komunikácia trvala niekoľko minút.

„Neprikladala som tomu rozhovoru nejakú váhu,“ skonštatovala.

V rámci dokazovania sa na súde čítali aj úradné záznamy ďalších svedkýň hádky, ktoré hovorili o nevhodnom správaní a kriku zo strany Lipšica. On sám na to reagoval, že ide o vyjadrenia podriadených Eleny Černej. Dôkazom bol aj úradný záznam vypracovaný námestníkom generálneho prokurátora Jozefom Sedlákom. Ten uviedol, že Ćerná za ním po hádke prišla, pričom sa vyjadrila, že sa cíti ponížená agresivitou správania Lipšica.

„Doslova sa cítim, ako by ma zbil,” citoval Sedlák.

Disciplinárne pojednávanie v tejto záležitosti bude pokračovať 22. januára. Predseda senátu pritom procesným stranám odporučil, aby mali pripravené aj záverečné reči.

Prvý skutok sa týka konfliktu Lipšica s riaditeľkou osobného úradu GP SR Elenou Černou. Podľa disciplinárneho návrhu v auguste 2024 po tom, čo ona doručila rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie prokurátorovi Michalovi Šúrekovi k nemu domov namiesto na pracovisko, Lipšic na ňu kričal s tým, že „je poplatná Žilinkovmu režimu“ a robí nadprácu. Zároveň jej hrozil prstom a tiež podaním trestného oznámenia. Tým podľa disciplinárneho návrhu znevážil jej postavenie. Druhý skutok je datovaný do marca 2024, keď Lipšic ešte ako špeciálny prokurátor zamietol sťažnosť proti obvineniu viacerých osôb, vrátane bývalých funkcionárov Vojenského spravodajstva Ľubomíra Skuhru a Jána Balciara, v kauze Vírus, a to bez toho, aby sa oboznámil s utajovanou prílohou spisu. Tým konal v rozpore s povinnosťami prokurátora.

Tretí skutok sa týka prípisu v trestnej veci, ktorý Lipšic v júni 2024 zaslal na referát väzenstva GP SR. V ňom mimo iného uviedol, že referát bol zriadený vďaka „výnimočným organizačným schopnostiach vedenia GP SR“. Sarkastickou poznámkou podľa disciplinárneho návrhu znevážil vedenie generálnej prokuratúry. Samotný Lipšic v súvislosti so svojím disciplinárnym stíhaním poukázal na dlhodobú anymozitu medzi vedením GP SR a bývalou špeciálnou prokuratúrou, ktorej šéfoval až do jej zrušenia.

„Všetky tri skutky netvoria sumár faktov, ale vo všetkých troch skutkoch sú fakty výrazne upravené,“ vyhlásil v novembri na súde.

Doplnil, že celé disciplinárne stíhanie je súčasťou snahy, aby odišiel z prokuratúry. On sám má však podľa vlastných slov dva dôvody, prečo zatiaľ na generálnej prokuratúre ostáva. Prvou je, že má ako prokurátor rozpojednávané trestné veci na súdoch. Druhou je podľa Lipšica diskusia a potenciálna šanca na zmenu fungovania prokuratúry.

Na margo skutkov kladených mu za vinu Lipšic povedal, že na riaditeľku osobného úradu GP SR zvýšil hlas, pretože ho bezdôvodne obvinila z toho, že jej z kancelárie strhol menovku. Pokiaľ ide o vec s utajenou prílohou spisu, Lipšic poukázal na to, že vo veci neskôr podľa paragrafu 363 Trestného poriadku zrušil stíhaným osobám prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera obvinenia, pričom prílohu tiež neštudoval. Nebol totiž podpísaný na takzvanom kontrolnom liste. Pokiaľ ide u údajný sarkazmus v úradnom prípise, Lipšic to označil skôr za miernu iróniu.

Daniel Lipšic pôsobil až do zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry ako jeho šéf. V súčasnosti pôsobí na legislatívnom odbore Generálnej prokuratúry SR.