Od februárovej invázie Ruska na Ukrajinu vláda USA napumpovala do podpory ukrajinskej armády viac peňazí a zbraní, ako poslala v roku 2020 do Afganistanu, Izraela a Egypta dohromady – za niekoľko mesiacov tak prekonala troch najväčších príjemcov vojenskej pomoci USA v histórii.

Sledovať tieto čísla je náročné. Od začiatku vojny predstavitelia USA ohlásili množstvo iniciatív zameraných na podporu ukrajinského obranného úsilia, pričom sa do konfliktu priamo nezapojili. Vo štvrtok na nečakanej návšteve Kyjeva americký minister zahraničných vecí Antony Blinken oznámil nový balík amerického vojenského vybavenia v hodnote 675 miliónov dolárov, ako aj “dlhodobú” investíciu vo výške 2,2 miliardy dolárov na posilnenie bezpečnosti Ukrajiny a 17 susedných krajín. Týždne predtým prezident Joe Biden predstavil balík pomoci v hodnote 3 miliárd dolárov, ktorý je zatiaľ najväčší, pričom si na oznámenie symbolicky vybral Deň nezávislosti Ukrajiny. Administratíva pri tejto príležitosti uviedla, že celková vojenská pomoc vyčlenená pre Ukrajinu v tomto roku dosiahla 12,9 miliardy USD. Tento mesiac Biden tiež požiadal Kongres, aby schválil ďalších 13,7 miliardy dolárov pre Ukrajinu vrátane peňazí na vybavenie a spravodajské služby.

Keďže pomoc sa čerpá z rôznych zdrojov – a keďže nie je vždy ľahké rozlíšiť, či ide o pomoc schválenú, prisľúbenú alebo poskytnutú – niektorí analytici odhadujú, že skutočná suma záväzkov USA voči Ukrajine je oveľa vyššia: až 40 miliárd dolárov v rámci bezpečnostnej pomoci, alebo 110 miliónov dolárov denne za posledný rok. Predpokladá sa, že táto pomoc zohráva dôležitú úlohu pri pokrokoch, ktoré Ukrajina dosahuje v prebiehajúcej ofenzíve na znovudobytie územia, ktorého sa začiatkom tohto roka zmocnilo Rusko. Je jasné, že objem a rýchlosť pomoci smerujúcej na Ukrajinu sú bezprecedentné a že zákonodarcovia a pozorovatelia sa snažia držať krok.

“Existuje celý rad zdrojov financovania, vrátane prezidentskej autority na stiahnutie prostriedkov, zahraničného vojenského financovania a Iniciatívy na podporu bezpečnosti Ukrajiny,” povedal pre The Intercept Ari Tolany, programový manažér amerického Centra pre civilistov v konflikte. “Bolo zložité vystopovať, aký materiál pochádza odkiaľ.”

Analytici odhadujú, že Ukrajina, ktorá je už od roku 2014 najväčším príjemcom americkej bezpečnostnej pomoci v Európe, je na najlepšej ceste stať sa najväčším príjemcom americkej bezpečnostnej pomoci v tomto storočí vôbec. Od druhej svetovej vojny vo Veľkej Británii cez Južný Vietnam až po nedávne vojny v Afganistane a Iraku vláda USA dlho viedla zahraničnú politiku prostredníctvom podpory a v niektorých prípadoch aj budovania vojenských kapacít svojich spojencov od základov – často so zmiešanými výsledkami. Predtým, ako Taliban minulý rok znovu získal kontrolu nad Afganistanom – dve desaťročia po tom, ako bol odstavený od moci -, vláda USA vynaložila na vojenskú pomoc Afganistanu približne 73 miliárd dolárov, okrem ďalších miliárd, ktoré vynaložila na obnovu krajiny, a 837 miliárd dolárov, ktoré vynaložila na vojnu v tejto krajine. Izrael je najväčším kumulatívnym príjemcom americkej zahraničnej pomoci od druhej svetovej vojny: 146 miliárd dolárov na vojenskú pomoc a financovanie protiraketovej obrany.

Pre závratné tempo a rozsah výdavkov USA na Ukrajinu existuje len málo precedensov. “Je to oveľa viac, než koľko sa maximálne vyplatilo Afganistanu, a mnohonásobne viac než pomoc Izraelu,” povedal pre The Intercept William Hartung, vedúci výskumný pracovník Quincyho inštitútu. “A je trochu unikátne, že sa vyzbrojuje krajina, kde sú dva národné štáty vo vojne.”

Najnovšie oznámenia o vojenskej pomoci USA znamenali aj výrazný posun v rozsahu záväzkov USA voči Ukrajine. Predchádzajúce balíky väčšinou zahŕňali čerpanie ministerstva obrany z už existujúcich zásob na rýchle vybavenie ukrajinských síl v prípade naliehavej potreby – za posledný rok išlo o vybavenie v hodnote 8,6 miliardy dolárov. Čerpanie vo výške 675 miliónov dolárov, ktoré Blinken oznámil tento týždeň, znamenalo 20. prípad, keď sa administratíva odvolala na túto právomoc na podporu ukrajinskej obrany. Balík v hodnote 3 miliárd dolárov, ktorý Biden oznámil minulý mesiac, však zahŕňa nové zmluvy s výrobcami obranného materiálu na výrobu vybavenia, ktoré bude Ukrajine dodané v priebehu niekoľkých mesiacov a rokov, aby sa podľa úradníkov “vybudovala trvalá sila ich ozbrojených síl s cieľom zabezpečiť trvalú slobodu a nezávislosť ukrajinského ľudu”.

Inými slovami, ako povedal námestník ministra obrany pre verejnú politiku Colin Kahl, táto pomoc nie je určená na podporu Ukrajiny v “dnešnom boji”, ale “na roky dopredu”.

Neustály prúd oznámení o financovaní pri absencii akejkoľvek verejnej diskusie o tom, čo USA robia, aby sa snažili ukončiť konflikt, signalizuje kritikom, že vojna nemá konca a že USA sú odhodlané podporovať ukrajinské obranné úsilie na dlhé obdobie, a nie usilovať sa o jej ukončenie na základe rokovaní.

“USA sa skutočne pripravujú na dlhú vojnu. … V skutočnosti sa pripravujú na nekonečnú vojnu na Ukrajine,” povedal Stephen Semler, spoluzakladateľ Inštitútu pre reformu bezpečnostnej politiky, občiansky financovaného amerického zahraničnopolitického think tanku, ktorý túto pomoc sleduje. “Hovoria: ‘Robíme tento dlhodobý prístup len preto, že na tom trvá Putin’. A to by mohlo byť správne – ale zároveň sa nezdá, že by USA vyjadrovali veľkú dôveru vo svoje diplomatické schopnosti ukončiť konflikt, a nie len sa snažiť prežiť Putina.”

Hovorca ministerstva zahraničných vecí v e-maile pre The Intercept napísal, že USA sú najväčším poskytovateľom bezpečnostnej pomoci Ukrajine a “rýchlo poskytli historickú úroveň zbraní a vybavenia, ktoré ukrajinské sily efektívne využívajú na obranu svojej demokracie pred nevyprovokovanou vojnou zo strany Ruska”.

“Jediným spôsobom, ako ukončiť tento konflikt, je diplomacia, ale Rusko neprejavilo žiadne známky toho, že by bolo ochotné vážne sa zapojiť do rokovaní,” dodal hovorca. “Sme naďalej odhodlaní podporovať diplomatické riešenie a v súčasnosti sa sústreďujeme na čo najväčšie posilnenie ukrajinských síl na bojisku, aby Ukrajina, keď príde čas, mala pri rokovacom stole čo najväčší vplyv.”

Ministerstvo obrany a Agentúra pre obrannú bezpečnostnú spoluprácu, ktorá pracuje na podpore obranných a zahraničnopolitických cieľov USA budovaním kapacít zahraničných partnerov, nereagovali na žiadosti The Intercept o komentár.

Bublina vo Washingtone

Rýchly sled oznámení o pomoci a Bidenova žiadosť, aby Kongres tento mesiac schválil ďalších 13,7 miliardy dolárov pre Ukrajinu, začali vyvolávať otázky medzi zákonodarcami. Väčšina z tých, ktorí vyjadrili znepokojenie nad rozsahom a tempom pomoci, sa však doteraz sústredila skôr na výzvy na vytvorenie dostatočných mechanizmov dohľadu, aby sa zabezpečilo, že zbrane budú zúčtované a nedostanú sa do nesprávnych rúk, než na spochybňovanie toho, či by administratíva mala pomoc vôbec posielať, alebo tak rýchlo. “Prinajmenšom v USA bola bezpečnostná pomoc celkovo veľmi málo verejne kritizovaná,” povedal Tolany z Centra pre civilistov v konflikte.

Čiastočne je to kvôli závažnosti ruských akcií na Ukrajine vrátane rozsiahlych dôkazov o vojnových zločinoch; chýbajúcej ucelenej vízii alternatív k vojenskej podpore Ukrajiny, a to aj zo strany európskych spojencov; a odhodlaniu Bidenovej administratívy udržať podporu USA pre Ukrajinu skôr ako materiálnu podporu, a nie podporu zahŕňajúcu priamu angažovanosť, napríklad bezletovú zónu alebo americké jednotky na zemi, najmä po katastrofálnom odchode z Afganistanu v minulom roku. Spochybňovanie americkej bezpečnostnej pomoci Ukrajine mnohí považujú za kontroverzný postoj.

“Vo Washingtone existuje akási bublina; konvenčná múdrosť je, dať Ukrajine takmer všetko, čo potrebuje na boj proti Rusku,” povedal Hartung z Quincyho inštitútu. Poznamenal, že “línia”, ktorú na začiatku načrtla Bidenova administratíva s cieľom zabrániť ruskej eskalácii a potenciálnym jadrovým hrozbám – ako napríklad vylúčenie rakiet dlhého doletu, ktoré môžu doletieť až do Ruska – sa zdá byť pomaly posunutá. “Zdá sa, že existuje horná hranica, ale zdá sa, že sa zvyšuje, čo sú ochotní poslať.”

V konečnom dôsledku však veľkej časti diskusií v USA chýba dlhodobá vízia, domnieva sa Hartung.

“V oficiálnych kruhoch nie je veľká podpora pre snahu presadiť nejaký druh dohodnutého riešenia vojny,” povedal. Dodal, že pozícia USA je “obrana Ukrajiny”. Nie je však jasné, ako táto pomoc formuje konflikt. “Je to takmer len jednoliata záležitosť. A nie veľa analýz, no, funguje to? Aké sú dôsledky na mieste? Predĺži to vojnu? Tieto veci nie sú v hlavnom prúde diskusie a myslím si, že o tom treba viac diskutovať.”

Sledovanie zbraní

Vzhľadom na to, že Bidenova administratíva v posledných mesiacoch viac nekontrolovala konečné ciele na Ukrajine, väčšina diskusií sa sústredila na zabezpečenie toho, aby USA mohli sledovať bezpečnostnú pomoc, ktorú tam posielajú. Začiatkom tohto leta Úrad generálneho inšpektora ministerstva obrany vyjadril obavy o “transparentnosť a sledovateľnosť” finančných prostriedkov určených pre Ukrajinu po tom, ako sa Kongres poponáhľal s pridelením viacerých kôl dodatočnej pomoci v reakcii na inváziu. Úrad bol dlhé mesiace obsadený len dočasne, čo je samo osebe dôvodom na obavy.

Varovanie generálneho inšpektora prišlo po tom, ako zákonodarcovia vlani na jar schválili vláde USA vyčleniť viac ako 40 miliárd dolárov na reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu prostredníctvom podpory – od obranného vybavenia až po pomoc utečencom -, na ktorej sa podieľalo viac ako pol tucta amerických agentúr. Najnovší balík 3 miliárd dolárov je súčasťou viac ako 6 miliárd dolárov schválených v rámci tohto zákona pre špeciálnu iniciatívu ministerstva obrany na podporu bezpečnosti Ukrajiny, ktorá dopĺňa konvenčné spôsoby, prostredníctvom ktorých USA posilňujú aj ukrajinské vojenské kapacity a kapacity ďalších “krajín ovplyvnených situáciou na Ukrajine”.

V posledných mesiacoch sa zákonodarcovia snažili zaviesť určitý dohľad nad týmto masívnym prílevom pomoci, a to aj prostredníctvom poltucta navrhovaných zmien a doplnení k rozpočtu na obranu, ktoré by zaviedli opatrenia, ako sú požiadavky na podávanie správ Kongresu, pravidelné informovanie výborov pre obranu a zahraničné veci, ubezpečenie, že zbrane nebudú poskytnuté extrémistickým skupinám, a úsilie o zabránenie nezákonnej distribúcii zbraní. Viacerí republikáni tiež požadovali zriadenie osobitného generálneho inšpektora, ktorého úlohou by bolo monitorovať pomoc Ukrajine, a začiatkom tohto roka senátor Rand Paul (R-Ky.) sám zabránil schváleniu balíka pomoci vo výške 40 miliárd dolárov kvôli podobnej požiadavke. Doteraz však bolo úsilie o dôslednejšie monitorovanie pomoci na druhom mieste a pomoc Ukrajine sa dostala urgentne – čo je priorita, ktorá podľa kritikov už nie je opodstatnená, keďže posledné balíky pomoci signalizujú oveľa dlhodobejšie úsilie s dostatkom času na lepšie sledovanie.

Sledovanie toho, kde vojenská pomoc končí a ako sa využíva, nie je pre USA v podstate žiadnou novinkou, ale samotný rozsah a rýchlosť pomoci, ktorá sa posiela na Ukrajinu, vyvoláva u pozorovateľov obavy, že existujúce monitorovacie mechanizmy, ktoré sú už teraz plné problémov, nebudú schopné držať krok. V nedávnych konfliktoch USA stratili prehľad o desiatkach tisíc pušiek a pištolí, ktoré nakúpili pre iracké bezpečnostné sily, a ďalšie desiatky tisíc kusov vybavenia sa stratili v Afganistane, pričom často skončili v rukách Talibanu, ktorý ich rád vystavoval. Inde zahraničné sily, ktoré USA vycvičili a vybavili na “protiteroristické” účely, pravidelne využívali svoje zvýšené schopnosti na boj v konfliktoch, ktoré nesúviseli s bezpečnostnými cieľmi USA, pričom sa niekedy dopúšťali rozsiahleho porušovania ľudských práv.

Úsilie amerických úradníkov sledovať zbrane distribuované prostredníctvom programov bezpečnostnej pomoci vo svete sa často sústreďovalo na rozvojové krajiny – pričom hlavní príjemcovia, ako napríklad Izrael, čelili len malej kontrole, aj keď vybavenie poskytnuté Spojenými štátmi bolo spojené so závažnými porušeniami vrátane porušovania práv občanov USA. Ale aj v tých krajinách, kde sa vykonáva monitorovanie konečného použitia, majú úrady poverené touto úlohou chronicky nedostatok zamestnancov. To vyvoláva obavy z množstva zbraní, ktoré v posledných mesiacoch zaplavujú Ukrajinu, najmä preto, že Ukrajina bola v minulosti centrom nezákonného obchodu so zbraňami, pričom zbrane pašované cez Ukrajinu končia v konfliktoch od Afganistanu po západnú Afriku.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí pre The Intercept povedal, že administratíva berie riziko zneužitia a nezákonného šírenia “veľmi vážne”.

“Aktívne spolupracujeme s ukrajinskou vládou s cieľom zabezpečiť zodpovednosť za pomoc, a to aj v náročnom konfliktnom prostredí, v ktorom pôsobí. Napriek neustálemu bubnovaniu nepravdivých obvinení zo strany Ruska vidíme, že ukrajinské frontové jednotky každý deň na bojisku efektívne využívajú bezpečnostnú pomoc vo veľkom rozsahu, keď bránia svoju krajinu pred ruskou agresiou,” napísal hovorca s odvolaním sa na nedávne oznámenie ukrajinských orgánov o zriadení novej komisie na posilnenie monitorovania darovaného vojenského vybavenia. “Presuny neschválime, ak vyhodnotíme, že príjemca nebude schopný primerane zabezpečiť materiál amerického pôvodu v súlade s ustanoveniami základných dohôd podporujúcich predaj alebo presun takéhoto vybavenia.”

Kritici v konečnom dôsledku varujú, že zaplavenie Ukrajiny zbraňami rýchlejšie, ako ich úradníci dokážu monitorovať, predstavuje riziko, ktorého plný dosah sa ukáže až o niekoľko rokov. A hoci väčšina z nich súhlasí s tým, že je morálne nevyhnutné podporiť obranu Ukrajiny pred ruskou agresiou, upozorňujú, že samotné zasielanie vojenskej pomoci a zvyšovanie vojenských výdavkov vo všetkých oblastiach len vytvára podmienky pre ďalší konflikt.

Ak sa USA chystajú poslať zbrane na Ukrajinu, musí to byť v záujme čo najrýchlejšieho ukončenia konfliktu, aby sa zabránilo ďalšiemu krviprelievaniu. … Treba sa bezohľadne usilovať o diplomatickú angažovanosť a Bidenova administratíva nedala najavo, že by mala záujem o diplomaciu,” povedal Semler, ktorý tiež poznamenal, že hoci pomoc Ukrajine predstavuje len zlomok obranného rozpočtu USA, nekonečný prísun vojenskej pomoci predstavuje riziko, že bude bubnovať na podporu širšieho zvýšenia vojenských výdavkov, ktoré sú už teraz na historickej úrovni.

“Hovoria: ‘Ukrajina potrebuje pomoc, to sú peniaze pre nás’ a potom: ‘Celkový rozpočet treba zvýšiť, pretože pozrite sa na Putina, ďalšie je Poľsko, ďalšie je Fínsko, USA musia byť pripravené,” dodal s odkazom na predstaviteľov obrany. “Existuje morálny dôvod na to, aby sme poslali zbrane [na Ukrajinu], ale z praktického hľadiska, pokiaľ ide o skutočné ukončenie konfliktu, jednoducho nevidím snahu ísť do toho.”