„Je najväčším svojho druhu na Slovensku a má pre krajinu strategický význam,“ povedal hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. pripomenul, že vybudovanie Vodného diela Gabčíkovo umožňuje celoročnú lodnú dopravu a prináša ekologicky čistú elektrickú energiu, čím pomáha chrániť životné prostredie, pripomenul. „Gabčíkovo vytvorilo tiež ideálne podmienky pre rozvoj vodných športov a relaxu,“ doplnil Ferenčák.

V celom úseku vodného diela sa na oboch stranách Dunaja podľa jeho slov významne zvýšila protipovodňová bezpečnosť územia. „Vďaka vodnému dielu dnes ľudia v okolí nepoznajú veľkú vodu,“ poznamenal hovorca. V úseku medzi Bratislavou a Sapom sa tiež vytvorila plavebná cesta so zabezpečenou plavebnou hĺbkou 3,5 metra.

Pozitívny vplyv bol zaznamenaný aj v ramennej sústave, poukázal envirorezort. “Zastavilo sa vyschýnanie koryta, sústava je trvale napájaná prevzdušnenou vodou z nápustného objektu pri obci Dobrohošť,“ zhrnul Ferenčák.

Vodné dielo Gabčíkovo má pre Slovensko veľký prínos, zhodujú sa oslovení poslanci Národnej rady SR. “Okrem ekonomického prínosu Vodného diela Gabčíkovo je nesporný aj jeho mimoriadny benefit a úloha v oblasti protipovodňovej ochrany,” uviedol pre TASR predseda Mosta-Híd a podpredseda parlamentu Béla Bugár.

O nespornom prínose hovorí aj podpredseda SNS Anton Hrnko. Poukazuje tak na vodnú elektráreň, ako aj na športové využitie diela a v neposlednom rade na ekologickú funkciu VDG. “Vodné dielo Gabčíkovo umožnilo, aby sa opäť dostali do kondície ramená Dunaja, ktoré boli v dôsledku poklesu Dunaja prázdne,” povedal s tým, že pozitíva VDG prevyšujú jeho možné negatíva.

Ekologický význam vodnej elektrárne vyzdvihol aj nezaradený poslanec Zsolt Simon. “Vodné dielo Gabčíkovo z pohľadu povodní pomohlo celému tamojšiemu regiónu. A samozrejme, pozitívom je aj vodná elektráreň, keďže to je ekologický spôsob výroby elektrickej energie. Je to najlepšie riešenie, ktoré Slovensko mohlo a aj správne využilo,” povedal Simon. Problém je podľa neho však v tom, že sa hladina podzemnej vody dostatočne nereguluje, čo spôsobuje vysúšanie územia. “Toto štát zanedbal,” poznamenal.

Hrnko zas pripomína, že VDG malo byť súčasťou sústavy diel spolu s dielom Nagymaros, ktoré ale Maďarsko nedostavalo. Podľa Hrnka tak napokon urobí. “Bez toho, že sa zdvihne hladina pri Nagymarosi, asi nebude možné dosiahnuť parametre Dunaja potrebné na lodnú prepravu, ktorá súvisí aj s potenciálnym spustením veľkého euroázijského projektu, ktorý sa nazýva Nová Hodvábna cesta a má opäť spojiť Európu s Áziou,” vysvetlil Hrnko.

Tento ekonomický aspekt podľa neho vytvorí na dostavbu diela väčší tlak. “Pri obnovovaní kontinentálneho obchodu by Slovensko, Bratislava, Komárno prípadne aj Štúrovo mohli mimoriadne profitovať a takisto aj prístav v Ostrihome. Preto si myslím, že hoci Maďarsko ešte dielo nedostavalo, skôr či neskôr prídu na to, že je pre nich ekonomická nevyhnutnosť to urobiť,” uzavrel Hrnko.

Rozsudok Medzinárodného súdneho dvora v súdnom spore medzi Maďarskom a Slovenskom o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN)

Medzinárodný súdny dvor v holandskom Haagu dňa 25. septembra 1997 rozhodol v súdnom spore medzi Maďarskom a Slovenskou republikou o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN).

Maďarsko a bývalé Československo uzavreli v roku 1977 zmluvu o výstavbe SVDGN s cieľom vyrábať elektrickú energiu, bojovať proti záplavám a zlepšiť navigáciu na Dunaji.

Maďarsko však v máji až novembri 1989 jednostranne a bez toho, aby to oznámilo, ukončilo práce na stavbe svojej časti, čím donútilo Česko-Slovensko od novembra 1991 realizovať len časť diela pri Bratislave v pozmenenej podobe. Maďarsko jednostranne zrušilo realizáciu projektu a neskôr od zmluvy odstúpilo s odôvodnením, že ide o projekt s vážnym rizikom pre životné prostredie v Maďarsku a pre zásobovanie Budapešti vodou. Slovensko pristúpilo výlučne na svojom území k uvedeniu do prevádzky projektu – variantu C. Dňa 24. októbra 1992 o 9.55 h sa začalo uvádzanie stupňa Gabčíkovo do prevádzky prehradzovaním prirodzeného koryta Dunaja v kontexte variantu C.

Medzinárodný súdny dvor (MSD) v holandskom Haagu vyniesol 25. septembra 1997 rozsudok v spore medzi Maďarskom a Slovenskou republikou (SR) o výstavbe a využívaní SVDGN. Potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo Slovenskej republiky po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR) a vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené. Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie, pokiaľ sa týka objemu vody vstupujúceho do starého koryta Dunaja a do ramien situovaných na oboch brehoch rieky. Súd rozhodol, že oba štáty porušili právne záväzky a vyzval ich, aby realizovali záväznú zmluvu, berúc do úvahy zmeny, ku ktorým došlo od roku 1989.

TASR prináša skrátenú verziu rozsudku MSD z Haagu vo veci sporu medzi Maďarskom a SR o výstavbe a využívaní SVDGN. Vo svojom rozsudku súd rozhodol, že:

1) – Maďarsko nebolo oprávnené v roku 1989 prerušiť a neskôr odstúpiť od časti prác, ktoré malo vykonať v rámci projektu o vodnom diele a ktoré boli určené zmluvou podpísanou v roku 1977 medzi Maďarskom a Československom a prostriedkami s ňou súvisiacimi.

2) – Československo bolo oprávnené pristúpiť v novembri 1991 k prípravným prácam s cieľom realizácie dočasného riešenia (variantu C), ale nebolo v práve ho jednostranne uviesť do prevádzky v októbri 1992.

3) – Notifikácia Maďarskom z mája 1992 o ukončení zmluvy z roku 1977 a prostriedkov s ňou súvisiacich nemala právny účinok na ich ukončenie (sú v platnosti a upravujú vzťahy medzi oboma stranami).

4) – Slovensko ako nástupnícky štát Československa sa stalo jednou zo zmluvných strán z roku 1977. Pokiaľ sa týkalo správania sa oboch strán do budúcnosti, súd rozhodol takto:
a) Maďarsko a Slovensko musia v dobrej vôli a berúc do úvahy existujúcu situáciu rokovať a musia prijať všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť realizáciu cieľov zmluvy z roku 1977.
b) Iba ak sa obe strany nedohodnú inak, musí byť vytvorený spoločný operačný režim pre vodné dielo na slovenskom území v súlade so zmluvou z roku 1977.
c) Každá strana musí odškodniť druhú za škody, ktoré jej svojím správaním sa spôsobila.
d) Vysporiadanie týkajúce sa výstavby a fungovania SVDGN musí byť zrealizované v súlade s dispozíciami zmluvy z roku 1977 a s prostriedkami s ňou súvisiacimi. Súd rozhodol, že normy environmentálneho práva, ktoré sa objavili, sa týkajú výkonu zmluvy a že obe strany môžu na základe spoločnej dohody ich zobrať do úvahy pri aplikovaní viacerých článkov zmluvy. Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Osobitne musia nájsť uspokojivé riešenie, pokiaľ sa týka objemu vody, vstupujúceho do starého koryta Dunaja a do ramien situovaných na oboch brehoch rieky.

Dominik Kocinger a Július Binder výraznou mierou prispeli k výstavbe Vodného diela Gabčíkovo

Veľký prínos pri príprave podkladov pre obhajobu Vodného diela Gabčíkovo pred Medzinárodným súdnym dvorom v holandskom Haagu, rozsudok ktorého významne prispel k očisteniu mena SR, patrí slovenskému vodohospodárovi Dominikovi Kocingerovi, ktorý v rokoch 1990-2007 vykonával funkciu splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku SVDGN.

Prezident SR Ivan Gašparovič mu dňa 31. augusta 2007 udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj vodného hospodárstva. V roku 1997 získal na základe čitateľskej ankety novín Slovenská Republika titul “Posol Slovenska 1997” za zásluhy o Slovensko a jeho dobré meno vo svete.

Ďalší, kto zohral významnú úlohu pri výstavbe a dokončení Vodného diela Gabčíkovo, je vodohospodár, projektant, hospodársky pracovník a verejný činiteľ Július Binder. Ako riaditeľa štátneho podniku Vodohospodárskej výstavby Bratislava bolo predmetom jeho odbornej činnosti hydraulika otvorených vodných tokov, úpravy vodných tokov, vodohospodárska bilancia v povodí, cestné stavby, vodárenstvo, ochrana podzemných vôd pred znečistením, čistenie odpadových vôd, špeciálne problémy pri rekonštrukcii teplární, vodné cesty, vodná doprava a špeciálne zakladanie. Podieľal sa na projektovaní vodohospodárskych diel a hydrotechnických stavieb. Bol pri návrhu a realizácii Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN).

Od roku 1986 bol členom spoločnej operatívnej skupiny a od roku 1990 sa spolupodieľal na projektovaní náhradného variantu C vodného diela. Inicioval a bezprostredne riadil uvedenie Vodného diela Gabčíkovo (VDG) do prevádzky. Správnosť jeho postupu potvrdil v roku 1997 v rozhodnutí aj Medzinárodný súdny dvor (MSD) v holandskom Haagu. Pri vodnom diele Wolfstahl Bratislava sa podieľal na výpočte priebehu hladín a vplyvov na rieku Moravu.

Mal rozhodujúci podiel na vyriešení ochrany podzemných vôd na Žitnom ostrove pred ropnými derivátmi. Bol hlavným inžinierom projektu čistiarne odpadových vôd v bratislavskom Slovnafte, podieľal sa na riešení projektu čistiarne odpadových vôd Nováckych chemických závodov, na sanácii skládky nebezpečných odpadov v Chemku Strážskom.

V roku 1993 bol ocenený ako najlepší manažér Slovenska, o rok neskôr sa stal osobnosťou roka (1994). Udelili mu štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995), Zlatý dvojkríž za zásluhy o národnú kultúru (1996) i ocenenie Prominent slovenskej ekonomiky (1997). Nadácia Matice slovenskej mu udelila v januári 1998 prestížnu cenu Štefana Moyzesa za prínos k slovenskému národnému životu. V roku 2004 pápež Ján Pavol II. menoval Júliusa Bindera Rytierom rádu sv. Gregora Veľkého, najvyšším cirkevným vyznamenaním pre laika.