Letové skúšky rakiet komplexu sa uskutočnili v rokoch 1985-1987 na kozmickom prístave Pleseck. V skúšobnej prevádzke prekonali raketové vlaky viac ako 400 000 kilometrov vo všetkých klimatických zónach – od tundry po púšť. Po celú svoju existenciu komplex zostal pre západné tajné služby nerozlúsknutou záhadou. So zamaskovaním komplexu BZRK ako bežného nákladného vlaku si dali záležať. Jediná vec, ktorá mohla súpravu odhaliť, boli tri lokomotívy, ktoré ťahali celý komplex. Molodec bol oficiálne uvedený do prevádzky v roku 1989.
Avšak už na začiatku nového milénia v súlade s medzinárodnými dohodami musel byť BŽRK zošrotovaný.
S postupom času sa však preukázalo, že hoci balistické strely umiestnené na pozemnom vozidle nie je jednoduché vysledovať, je to ale stále jednoduchšie ako v prípade železničného komplexu, ktorý sa môže ľahko “stratiť v dave”. Preto v roku 2012 boli v Moskovskom inštitúte tepelnej techniky zahájené práce na novom vlaku strategického určenia.
Zaručená odveta
Vo verejne dostupných zdrojoch informácie o perspektívnom BŽRK nie je ľahké dohľadať. Vie sa však, že jedna vlaková súprava bude mať tentoraz až šesť medzikontinentálnych balistických striel – pravdepodobne pôjde o trojstupňové rakety RS-24 Jars poháňané tuhým palivom, ktoré tiež produkuje Moskovský inštitút tepelnej techniky. Jedna taká raketa je schopná dopraviť tri až šesť bojových hlavíc s náložou o sile 300-tisíc kiloton každá na vzdialenosť 12-tisíc kilometrov.
V novembri 2016 na kozmodróme Pleseck došlo k úspešnému testu rakety, ktorá bola modifikovaná pre BŽRK. Taktiež sa vie, že jeden Barguzin bude zodpovedať raketovému pluku.
“V čase, keď Spojené štáty rozmiestňujú nové vysoko presné zbrane, a to aj na území Ameriky, BŽRK bude naším tromfom,” povedal agentúre RIA Novosti šéfredaktor časopisu Nacionaľnaja Oborona Igor Korotčenko. “Tieto komplexy vytvárajú faktor neistoty. BŽRK spolu s mobilnými balistickými strelami umiestnenými na pozemných vozidlách je odpoveďou na americkú koncepciu okamžitého globálneho úderu nejadrovými zbraňami, predovšetkým raketami s plochou dráhou letu.”
Dokonca aj v prípade, že hromadný raketový úder zničí ruskú triádu, potenciálny nepriateľ nedokáže pripraviť ruské strategické jadrové sily o možnosť odvetného úderu. Mnoho kilometrov ruských železníc prechádza skalnými tunelmi, ktoré je možné použiť ako úkryt pre BŽRK. Preto nie je žiadna záruka, že akonáhle výbuchy utíchnu, nebude sa niekde na železnici nenápadne pohybovať jeden vlak, ktorý vypáli na nepriateľa celý svoj jadrový arzenál.