Moskva 31. augusta 2017 (HSP/Sputnik/Foto:Wikipedia)

Pred tridsiatimi rokmi bol v Sovietskom zväze úspešne ukončený program skúšok unikátnej strategickej zbrane – bojového železničného raketového komplexu (BŽRK) RT-23 UTTCH Molodec, ktorý bol na Západe známy pod názvom „Scalpel“

Tento vlak, ktorý bol schopný na potenciálneho nepriateľa udrieť tromi medzikontinentálnymi balistickými raketami, „obdaril“ šéfov západných spravodajských služieb neutíchajúcou bolesťou hlavy. Vzhľadom na obrovskú dĺžku železníc v Sovietskom zväze a počet prechádzajúcich vlakov odhalenie odpaľovacieho zariadenia zamaskovaného ako obyčajný vagón bolo nereálne.

V čase, keď došlo k rozpadu ZSSR, Rusko malo tri raketové divízie – 12 vlakov s 36 odpaľovacími zariadeniami. Avšak v roku 1993 sa Rusko rozhodlo podpísať dohodu o znížení počtu strategických zbraní (START II), ktorá predpokladala likvidáciu všetkých rakiet RT-23. V rokoch 2003 až 2007 boli všetky komplexy Molodec vyradené. Iba dva vlaky zostali ako muzeálne exponáty. Vtedy sa predpokladalo, že tieto komplexy už nie sú potrebné. Spomenuli si na nich až v roku 2010, kedy sa vzťahy medzi Ruskom a Západom prudko zhoršili. V decembri 2013 tlač informovala, že Rusko obnovuje tieto systémy na základe nových technológií. V júli 2017 vicepremiér Dmitrij Rogozin vyhlásil, že Rusko je pripravené vytvoriť nový BŽRK projekt Barguzin.

Súprava s prekvapením

BŽRK je strategický raketový komplex založený na súprave vlakov – na prvý pohľad je na nerozoznanie od bežnému nákladnému vlaku. Vo vagónoch sú umiestnené medzikontinentálne balistické rakety, veliteľské stanoviská, technologické a technické systémy, komunikačné systémy a miesta pre vojenský personál – raketových dôstojníkov. V prípade hrozby jadrovej vojny BŽRK vyjde na hliadkovú trasu, kde splynie s ďalšími vlakovými súpravami. Ak „zhora“ príde rozkaz o bojovom použití, vlak sa zastaví a začne sa pripravovať na útok. Strešné dvere troch vagónov sa roztvoria a mechanizmy uschované vnútri konštrukcie vztýčia odpaľovacie rampy do vertikálnej polohy. Ešte niekoľko minút – a smerom k agresorovi minometným štartom vyletia tri rakety, ktoré spolu nesú 30 samočinne riadených hlavíc s jadrovou náložou o sile 550 kiloton.

Vývoj BŽRK v Sovietskom zväze mal na starosti konštrukčná kancelária byro Južnoe. Hlavnými dizajnérmi boli Vladimír a Alexej Utkinov. Bratia bojovali s netriviálnou úlohou – ako napratať raketu so spúšťacím zariadením s celkovou hmotnosťou viac ako 150 ton do obyčajného železničného vagónu. BŽRK by pritom mala dosiahnuť rýchlosť až 120 kilometrov za hodinu. Tento problém bol vyriešený špeciálnou konštrukciou spevneného podvozku a špeciálnym zariadením, ktoré zvádzalo časť hmotnosti na priľahlé vozne. BŽRK sa môže pohybovať na tratiach bez ich poškodenia.

Letové skúšky rakiet komplexu sa uskutočnili v rokoch 1985-1987 na kozmickom prístave Pleseck. V skúšobnej prevádzke prekonali raketové vlaky viac ako 400 000 kilometrov vo všetkých klimatických zónach – od tundry po púšť. Po celú svoju existenciu komplex zostal pre západné tajné služby nerozlúsknutou záhadou. So zamaskovaním komplexu BZRK ako bežného nákladného vlaku si dali záležať. Jediná vec, ktorá mohla súpravu odhaliť, boli tri lokomotívy, ktoré ťahali celý komplex. Molodec bol oficiálne uvedený do prevádzky v roku 1989.

Avšak už na začiatku nového milénia v súlade s medzinárodnými dohodami musel byť BŽRK zošrotovaný.

S postupom času sa však preukázalo, že hoci balistické strely umiestnené na pozemnom vozidle nie je jednoduché vysledovať, je to ale stále jednoduchšie ako v prípade železničného komplexu, ktorý sa môže ľahko „stratiť v dave“. Preto v roku 2012 boli v Moskovskom inštitúte tepelnej techniky zahájené práce na novom vlaku strategického určenia.

Zaručená odveta

Vo verejne dostupných zdrojoch informácie o perspektívnom BŽRK nie je ľahké dohľadať. Vie sa však, že jedna vlaková súprava bude mať tentoraz až šesť medzikontinentálnych balistických striel – pravdepodobne pôjde o trojstupňové rakety RS-24 Jars poháňané tuhým palivom, ktoré tiež produkuje Moskovský inštitút tepelnej techniky. Jedna taká raketa je schopná dopraviť tri až šesť bojových hlavíc s náložou o sile 300-tisíc kiloton každá na vzdialenosť 12-tisíc kilometrov.

V novembri 2016 na kozmodróme Pleseck došlo k úspešnému testu rakety, ktorá bola modifikovaná pre BŽRK. Taktiež sa vie, že jeden Barguzin bude zodpovedať raketovému pluku.

„V čase, keď Spojené štáty rozmiestňujú nové vysoko presné zbrane, a to aj na území Ameriky, BŽRK bude naším tromfom,“ povedal agentúre RIA Novosti šéfredaktor časopisu Nacionaľnaja Oborona Igor Korotčenko. „Tieto komplexy vytvárajú faktor neistoty. BŽRK spolu s mobilnými balistickými strelami umiestnenými na pozemných vozidlách je odpoveďou na americkú koncepciu okamžitého globálneho úderu nejadrovými zbraňami, predovšetkým raketami s plochou dráhou letu.“

Dokonca aj v prípade, že hromadný raketový úder zničí ruskú triádu, potenciálny nepriateľ nedokáže pripraviť ruské strategické jadrové sily o možnosť odvetného úderu. Mnoho kilometrov ruských železníc prechádza skalnými tunelmi, ktoré je možné použiť ako úkryt pre BŽRK. Preto nie je žiadna záruka, že akonáhle výbuchy utíchnu, nebude sa niekde na železnici nenápadne pohybovať jeden vlak, ktorý vypáli na nepriateľa celý svoj jadrový arzenál.