Vládni poslanci zo SaS a OĽaNO nechcú rešpektovať výsledky prípadného referenda o predčasných voľbách. Matovič bol pritom v minulosti silným zástancom referenda

Bratislava 17. novembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Čoraz viac sa na Slovensku skloňuje referendum o predčasných voľbách. Kým hnutie OĽaNO na čele s Igorom Matovičom voľakedy presadzovalo referendum, dnes, keď je vo vláde, sa niektorí vládni poslanci odmietajú riadiť podľa prípadného výsledku referenda o predčasných voľbách

Referendum je všeobecne považované za nástroj, ktorý umožňuje ľuďom vyjadriť sa priamo, nie len prostredníctvom svojich zástupcov v parlamente a vo vláde. Jedná sa o tzv. priamu demokraciu.

Matovič v minulosti referendá podporoval

Zástancom priamej demokracie a referend bol svojho času aj súčasný premiér Igor Matovič. Ten spoločne so svojimi spolustraníkmi v OĽaNO ako opozičný politik presadzoval odbúravanie rôznych prekážok v súvislosti s referendom.

V roku 2015 napríklad navrhoval, aby 50% kvórum na platnosť referenda bolo zrušené: “Existencia 50%-ného kvóra, keď k urnám musí prísť 2,2 milióna ľudí, systematicky ubíja v ľuďoch záujem o veci verejné,” povedal Matovič na tlačovke.

Len prednedávnom, v roku 2018, Matovič dokonca chcel zorganizovať referendum o predčasných voľbách: “Nastal čas pre referendum za predčasné voľby. Ľudia potrebujú mať možnosť vyjadriť sa. Chceme presvedčiť všetky demokratické strany, že toto je veľmi vážna chvíľa. Nemôžeme vzdať boj za spravodlivosť. Jediné riešenie sú predčasné voľby.”

Dnes sa však karta obrátila. Premiérom sa stal Igor Matovič. Jeho vládnutie je sprevádzané chaosom a často pôsobí dojmom nekompetentnosti. Obmedzovanie ľudských práv, reštrikcie, ktoré ničia ekonomiku a živobytie ľudí, aj tak by sa dala charakterizovať vláda Igora Matoviča.

Opozičné strany Smer a Hlas preto uvažujú nad možnosťou vyzbierania potrebných 350 000 podpisov a zorganizovania referenda o predčasných voľbách.

Referendum na Slovensku je však veľmi obtiažnou záležitosťou. Okrem toho, že sa ho musí zúčastniť minimálne 50% ľudí, následne výsledok referenda musia schváliť poslanci parlamentu. A tu nastáva problém.

Niektorí vládni poslanci nechcú rešpektovať výsledok referenda

Mnoho vládnych poslancov totiž už teraz avizuje, že ak by aj bolo prípadné referendum o predčasných voľbách úspešné, jeho výsledok nebudú rešpektovať a v parlamente zaň nebudú hlasovať.

Poslanec strany SaS Alojz Baránik, na otázku redaktorky v reportáži TV Markíza, či by sa ako poslanec cítil viazaný výsledkom tohto referenda odpovedal jednoznačne: “Nie nebol. Pretože ústava hovorí jasne, aký dlhý je mandát.”

Anna Zemanová zo SaSky to vidí podobne: “Myslím si, že nie,” odpovedala stručne.

Ondrej Dostál (SaS): “Neviem si veľmi predstaviť, akým spôsobom by niekto mohol poslancov prinútiť, aby hlasovali v rozpore so svojím presvedčením.”

Viazaný výsledkom referenda by sa necítil ani poslanec Matovičovej strany OĽaNO, Dominik Drdul: “V tomto prípade by som sa necítil byť viazaný výsledkom tohto referenda, pretože nemám pocit, že by naša vláda robila niečo, čo by bolo tak krajne zlé a nespravodlivé, že by to odôvodňovalo skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom.”

Z radov vládnych poslancov sa však našiel aj poslanec, ktorý má iný názor. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šípoš by výsledok referenda rešpektoval: “Ja si myslím, že je to naša povinnosť.”

Podobné otázky sa riešili aj okolo referenda za rodinu, ktoré sa konalo v roku 2015. Taktiež mnohí poslanci parlamentu už dopredu avizovali, že nie sú povinní sa výsledkom referenda riadiť, aj keby bolo úspešné.

Zdá sa teda, že v súčasnosti je referendum prakticky nefunkčné, keďže aj v prípade nadpolovičnej účasti na referende, stále môžu rozhodnutie ľudí zastaviť poslanci parlamentu. Bolo by to síce nemorálne, no ak ide o 5-tisícové platy poslancov, toho sa za žiadnu cenu nebudú chcieť vzdať.

A je tiež zrejme veľmi málo pravdepodobné, že by Igor Matovič dodržal svoje sľuby z minulosti o nulovom kvóre a sfunkčnení referenda.

Samuel Gdovin