“Posilnená dohoda predstavuje dôležitý krok smerom k posilneniu politickej a hospodárskej spolupráce EÚ so Strednou Áziou. Prehĺbením politického dialógu a posilnením spolupráce v širokej škále oblastí bude základom účinnejšej dvojstrannej spolupráce medzi EÚ a jej členskými štátmi a Kirgizskou republikou,” uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v predkladacej správe.

Dohoda upravuje spoluprácu v oblastiach, ako sú obchod, energetika, vzdelávanie, veda, výskum, životné prostredie, zdravie, zamestnanosť, doprava či bezpečnostná spolupráca. Posilnená dohoda sa zaoberá aj otázkami právnej spolupráce, právneho štátu, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a korupcie.

Posilnená dohoda má nahradiť dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Kirgizskou republikou, ktorá platila od 1. júla 1999. “Od podpísania dohody o partnerstve pred viac ako 25 rokmi sa svet výrazne zmenil. Posilnená dohoda na tieto zmeny reaguje a rieši aj nové globálne výzvy,” poznamenal rezort.

SR chce v rámci rozvojovej spolupráce riešiť chudobu či nelegálnu migráciu

Rozvojová spolupráca SR sa aj v rokoch 2025 až 2030 bude zameriavať na znižovanie chudoby a riešenie príčin nelegálnej migrácie, zlepšenie životného prostredia obyvateľov a posilnenie dobrej správy vecí verejných v partnerských krajinách. Zároveň sa bude snažiť zintenzívniť spolupráce so zahraničnými donormi a medzinárodnými organizáciami a posilniť svoje postavenie prostredníctvom plnenia medzinárodných záväzkov. Vyplýva to z návrhu Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na roky 2025 až 2030, ktorý vláda schválila na stredajšom rokovaní.

Aktivity SlovakAid budú primárne realizované v regióne Východného partnerstva EÚ, západného Balkánu, Blízkeho východu a východnej Afriky. Programovými krajinami budú naďalej Moldavsko, Keňa a Gruzínsko, pričom Ukrajina bude mať status krajiny s osobitnými potrebami. Regiónom s veľkým potenciálom postupného zintenzívnenia rozvojových aktivít SR je Stredná Ázia.

V rámci sektorového zamerania sa aktivity SlovakAid sústredia do podpory infraštruktúry a udržateľného využívania prírodných zdrojov, potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárstva, tvorby trhového prostredia, dobrého zdravia, kvalitného vzdelávania a dobrej správy vecí verejných a budovania občianskej spoločnosti. Uvedené sektorové priority dopĺňajú dve prierezové témy, ktoré budú uplatňované v rámci všetkých aktivít SlovakAid, a to životné prostredie a zmena klímy, rovnosť žien a mužov. Novinkou je ambícia zavedenia samostatného tematického programu zameraného na životné prostredie, zmenu klímy a obehovú ekonomiku.

Slovenská republika má záujem pokračovať v etablovanej spolupráci s mimovládnymi rozvojovými organizáciami a posilniť spoluprácu s podnikateľským sektorom, napríklad prostredníctvom programu podnikateľských partnerstiev, zvýhodnených vývozných úverov poskytovaných Eximbankou SR či sfunkčnenia nástroja zadania zákazky.

Slovenská republika sa zároveň podľa návrhu bude výraznejšie zapájať aj do realizácie nástrojov EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce prostredníctvom delegovanej spolupráce, nástrojov na budovanie inštitúcií (TAIEX, Twinning) a hľadať prieniky s iniciatívami Team Europe a EÚ Global Gateway.

Ambíciou SR je aj postupné navyšovanie celkového objemu oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a približovanie sa k plneniu svojho medzinárodného záväzku dosiahnuť podiel ODA na hrubom národnom dôchodku vo výške 0,33 percenta do roku 2030. Cieľom je zvyšovanie podielu bilaterálnej ODA na celkovej rozvojovej spolupráci SR, pričom ambíciou je dosiahnuť pomer bilaterálnej a multilaterálnej ODA 35:65 percent.

V mnohonárodnej brigáde NATO v Lotyšsku by malo pôsobiť do 155 vojakov

V mnohonárodnej brigáde NATO v Lotyšsku by mohlo v tomto roku pôsobiť do 155 príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR. Vyplýva to z návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl, ktorý v stredu schválila vláda.

Ako vysvetlil rezort, počas samitu hláv štátov a predsedov vlád členských krajín NATO v Madride 2022 bol odsúhlasený prechod zo súčasných bojových skupín NATO na pozemné zoskupenia do veľkosti brigády. Transformuje sa preto aj bojová skupina posilnenej predsunutej prítomnosti v Lotyšsku, v ktorej v súčasnosti pôsobí do 152 príslušníkov OS SR.

“Cieľom predloženého materiálu je, v nadväznosti na transformáciu na FLF (predsunuté pozemné sily – Forward Land Forces), aj naďalej spolu s ostatnými spojencami demonštrovať jednotu Aliancie,” uviedlo ministerstvo obrany.

Štruktúra príspevku Slovenskej republiky by mala pozostávať z národného veliteľského a podporného prvku, príspevku do veliteľských štruktúr mnohonárodnej brigády v Lotyšsku, jednotky do veľkosti ekvivalentu pozemnej roty/batérie určenej na zabezpečenie spôsobilostí bojovej podpory a bojového zabezpečenia a tímu Vojenskej polície.

Slovenskí vojaci by mohli pôsobiť v Lotyšsku do ukončenia pôsobenia FLF. Vyslanie musí ešte odsúhlasiť parlament.

Do Kosova by mohlo ísť 150 vojakov a viac ako 80 kusov techniky

Do Kosova by v rámci misie Severoatlantickej aliancie KFOR mohlo ísť 150 vojakov Ozbrojených síl (OS) SR a viac ako 80 kusov techniky. Vyplýva to z návrhu Ministerstva obrany (MO) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

“Dĺžka trvania mandátu na vyslanie príslušníkov OS SR do operácie KFOR sa navrhuje od schválenia vyslania do ukončenia operácie KFOR. Príslušníci OS SR budú plniť úlohy v operačnom priestore KFOR, to je na území Kosova,” uviedol rezort v materiáli.

Z materiálu vyplýva, že v rámci veliteľských štruktúr KFOR by mohlo Slovensko vyslať do 15 príslušníkov, v rámci národného veliteľského a podporného prvku 20 príslušníkov. Do Kosova by vláda mohla vyslať aj maximálne 110 príslušníkov určených na zabezpečenie základne, patrolovanie či logistiku. Odísť by s nimi mohlo aj maximálne päť vojenských policajtov.

Vláda zároveň plánuje vyslať maximálne 60 kusov kolesovej techniky, 20 kusov pásovej techniky, dva osobné automobily či 300 ručných a dlhých zbraní.

Návrh musí ešte odsúhlasiť Národná rada SR.

O návrate slovenských vojakov do Kosova informoval počas návštevy Srbska minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Slovenskí vojaci pôsobili v misii KFOR od roku 1999 do roku 2010. Celkovo sa v rámci misie vystriedalo 2004 príslušníkov Ozbrojených síl SR.

Vláda chválila zámer zmluvy o cezhraničnej spolupráci s Maďarskom v oblasti ZZS

Slovensko bude s Maďarskom rokovať o zabezpečení cezhraničnej spolupráce v oblasti záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Návrh i splnomocnenie pre Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR rokovať a uzavrieť rámcovú zmluvu, týkajúcu sa predmetnej spolupráce, schválila v stredu vláda.

Rezort zdravotníctva v predloženom návrhu upozornil, že od roku 1997 existuje medzi SR a Maďarskom bilaterálna dohoda v oblasti zdravotníctva a lekárskych vied, avšak v súvislosti s poskytovaním ZZS dokument neumožňuje stranám reagovať na potreby občanov oboch krajín žijúcich v pohraničných oblastiach. “Absencia komplexného medzinárodnoprávneho dokumentu je badateľná hlavne pri udalostiach s hromadným postihnutím osôb alebo pri neodkladnej preprave pacientov v kritickom stave,” dodalo MZ.

Odvoláva sa tiež na výsledky prieskumu projektu cezhraničného programu INTERREG – Slovensko-Maďarsko, z ktorého vyplynulo, že osoby žijúce v prihraničných oblastiach slovensko-maďarskej hranice najčastejšie referujú ako prekážku práve dostupnosť zdravotnej starostlivosti, obzvlášť záchrannej zdravotnej služby.

Zástupcovia oboch vlád už v priebehu roka 2024 diskutovali o spolupráci v oblasti ZZS. Obe strany sa zhodli, že za účelom vytvorenia rámca takejto spolupráce je potrebné uzavrieť medzinárodnú bilaterálnu zmluvu.

MS: Riaditeľom Justičnej akadémie by mohla byť aj osobnosť mimo justície

O funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie by sa mohli uchádzať záujemcovia aj z prostredia mimo justície, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania. Zvýšiť by sa mohli aj požiadavky a kvalifikačné kritériá na túto funkciu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o Justičnej akadémii, ktorú v stredu schválila vláda.

“Navrhuje sa otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania. Navrhuje sa tiež zvýšenie požiadaviek a kvalifikačných kritérií na túto funkciu. Doterajšie 20-ročné skúsenosti s fungovaním akadémie vedú k nutnosti otvorenia výberového konania na funkciu riaditeľa vzhľadom na doterajší nízky, respektíve žiadny záujem o túto funkciu z radov sudcov a prokurátorov,” spresnil rezort spravodlivosti.

Cieľom návrhu zákona je aj rozšírenie Rady Justičnej akadémie o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov (Slovenská advokátska komora, Notárska komora SR, Slovenská komora exekútorov). “Rozšírenie rady je nutné z dôvodu previazanosti právnického vzdelávania a justičného vzdelávania a tiež z dôvodu priestupnosti medzi jednotlivými právnickými povolaniami (najmä sudca – prokurátor – advokát – notár), ktorú umožňuje vzájomné ‘uznávanie’ odbornej justičnej skúšky, advokátskej skúšky, notárskej skúšky, respektíve inej právnej skúšky,” vysvetlili v dôvodovej správe.

V záujme posilnenia spolupráce Justičnej akadémie a akademickej obce sa v návrhu zákona upravuje aj finančný príspevok, ktorý podporuje túto spoluprácu.

Novela zákona zároveň spresňuje predmet činnosti Justičnej akadémie, cieľové skupiny vzdelávania, ako aj procedúru vykonania odbornej justičnej skúšky. Rovnako má za cieľ zjednotiť prípravné vzdelávanie a spolu s celoživotným vzdelávaním typy vzdelávacích aktivít dopĺňa o jazykové vzdelávanie a vzdelávanie prostredníctvom zahraničných odborných stáží. “Týmto sa vhodným spôsobom vzdelávacie aktivity sprehľadnia a aktualizuje sa okruh subjektov, ktorým sa poskytujú (v tejto súvislosti napríklad aktuálne znenie zákona o Justičnej akadémii nezahŕňa tzv. ‘justičných stážistov’ napriek tomu, že ich stáž má byť prípravou na výberové konanie na funkciu sudcu),” uvádza sa v materiáli.

Rovnako by sa mala zjednotiť doterajšia úprava odbornej justičnej skúšky. Pre jednoduchšie plnenie úloh spojených s vykonávaním justičných skúšok sa tiež navrhuje predĺženie funkčného obdobia členov skúšobných komisií z troch rokov na päť rokov.

Vláda schválila návrh vydania súhlasu na uzavretie vojenskej dohody s Tureckom

Vláda SR schválila návrh na vydanie súhlasu na uzavretie vojenskej rámcovej dohody s vládou Tureckej republiky. Urobila tak na stredajšom rokovaní. Ide o medzinárodnú zmluvu a uzatvárať sa bude na päť rokov.

Predmetom rámcovej dohody je úprava spolupráce vlád v oblasti obrannej politiky, vojenského vzdelávania a výcviku. Predlžovať sa má automaticky každým rokom, ak vlády neprejavia záujem vypovedať dohodu. “Rámcová dohoda je vypracovaná v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj záväzkami SR vyplývajúcimi jej z iných medzinárodných dokumentov v celom rozsahu,” priblížilo ministerstvo obrany.

Návrh na vyslovenie súhlasu s uzavretím vojenskej rámcovej dohody predložil rezort z dôvodu zahraničnej cesty premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v Turecku, ktorá sa má uskutočniť 20. januára.

V roku 2023 dosiahli výdavky na výskum podiel na HDP vo výške 1,04 %

V roku 2023 dosiahli výdavky na výskum a vývoj podiel na HDP vo výške 1,04 percenta. Predstavuje to zvýšenie oproti predchádzajúcemu roku o 0,06 percentuálneho bodu. Vyplýva to zo Správy o stave výskumu a vývoja v SR a jeho porovnania so zahraničím za rok 2023, ktorú vláda v stredu zobrala na vedomie.

“Systém slovenskej vedy a techniky disponuje využiteľným potenciálom funkčných schém podpory výskumu a vývoja, avšak na ich využitie v plnej miere je potrebné posilniť ich financovanie,” uviedlo ministerstvo školstva v materiáli.

Zvýšenie miery financovania existujúcich schém by podľa neho umožnilo taktiež súvzťažne zvýšiť mieru zapojenia podnikateľského sektora do financovania výskumu a vývoja a priame uplatnenie výsledkov v praxi.

Skonštatovalo, že vyššia účasť podnikateľského sektora v spolupráci s akademickým sektorom vytvorí vhodné podmienky na rozvoj mladých vedeckých pracovníkov s víziou ich ďalšieho profesijného rastu v prostredí špičkového výskumu a vývoja.

Ako podotklo, je potrebné posilňovať účasť SR v komunitárnych programoch EÚ v záujme zvýšenia participácie slovenských inštitúcií a posilnenia čerpania finančných prostriedkov.

“S týmto cieľom je nevyhnutné pripraviť vhodné prostredie s proaktívnym pôsobením národných podporných štruktúr a vyššou mierou koordinácie aktivít zo strany jednotlivých kompetentných orgánov. Prispieť k tomu môže taktiež ďalšia systematická práca so špičkovými odborníkmi s praxou zo zahraničia,” dodal rezort.

Vláda vyjadrila podporu poslaneckému návrhu zákona o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu na podporu kultúrnych aktivít

Vláda Slovenskej republiky dnes vyjadrila podporu poslaneckému návrhu zákona z dielne poslancov Romana Michelka, Petra Kotlára a Milana Garaja, ktorý upravuje poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu na podporu kultúrnych aktivít.

Cieľom schváleného návrhu je doplniť nový účel, na ktorý je možné poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu, rozšíriť možnosť poskytovania dotácie na účel sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom a pedagogickým zamestnancom základných škôl a stredných škôl aj iným spôsobom než cez kultúrne poukazy. Okrem toho sa skráti minimálna lehota na odstránenie nedostatkov žiadostí o poskytnutie dotácie a upraví sa možnosť, aby žiadosti o poskytnutie dotácie na vybrané účely posudzoval a vyhodnocoval priamo rezort kultúry, ak to určí vo výzve na predkladanie žiadostí, v opačnom prípade bude tieto žiadosti posudzovať a vyhodnocovať odborná komisia.

Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa uskutočnilo od 20. do 28. novembra 2024. Poslanecký návrh bol dňa 13. januára prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Vláda vyjadrila súhlas s predložením zákona do Národnej rady Slovenskej republiky.