Bratislava 30. januára 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Vláda dnes odobrila rámcovú pozíciu Slovenska k viacročnému finančnému rámcu Európskej únie po roku 2020. Cieľom materiálu je zabezpečiť jednotnú prezentáciu hlavných priorít a pozícií počas konzultácií a rokovaní o rozpočte Únie na roky 2021 – 2027
Materiál zároveň definuje všeobecné priority, ale aj pozície Slovenska k sektorovým záležitostiam. „Hlavné priority a dôležité pozície sú zamerané okrem zabezpečenia optimálnej rozpočtovej pozície SR a priaznivých podmienok čerpania prostriedkov z rozpočtu EÚ aj na presadzovanie kľúčových sektorových a zahraničnopolitických priorít SR pri súčasnej podpore čo najvyššej pridanej hodnoty a efektívnosti výdavkov rozpočtu EÚ,“ píše sa vo vláde schválenom dokumente.
Rezort zahraničných vecí, ktorý dokument predložil, pripomína, že nový rozpočet bude musieť zohľadniť odchod Spojeného kráľovstva z EÚ.
Okrem toho bude musieť reagovať na nové výzvy ako terorizmus, bezpečnostné hrozby, zmena klímy či migrácia. Zároveň by mal mať dostatok zdrojov na tradičné nástroje ako politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika, ktoré napomáhajú pri posilňovaní vnútornej súdržnosti a konvergencie v EÚ, a zabraňujú tak odstredivým silám a nárastu populizmu naprieč celou EÚ.
Podľa Bratislavy bude nevyhnutné zvyšovať investície aj do výskumu, inovácií, digitalizácie a ochrany životného prostredia.
„Spoločným strategickým cieľom členských štátov EÚ po roku 2020 by malo byť zabezpečenie udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja, vyrovnávanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov a rast konkurencieschopnosti EÚ,“ píše sa v materiáli.
Medzi hlavné priority Slovenska patrí nárast celkovej výšky rozpočtu. „Vzhľadom na narastajúci rozsah spoločných európskych politík, SR považuje za správne, aby všetky členské štáty EÚ prispievali do rozpočtu EÚ viac ako v súčasnosti. Navýšenie zdrojov je podmienkou pre rozumnú rovnováhu medzi dlhodobými politikami a novými výzvami,“ informuje materiál.
Slovensko presadzuje aj stabilné a jasné podmienky financovania rozpočtu a požaduje zachovanie súčasných podmienok spolufinancovania pre všetky kategórie regiónov. Okrem toho chce Slovensko zachovať silnú pozíciu politiky súdržnosti a udržanie percentuálneho pomeru na čo najvyššej úrovni na celkovom rozpočte.
Slovensko takisto požaduje zachovanie dostatočných a primeraných zdrojov pre Spoločnú poľnohospodársku politiku a urýchlenie konvergencie priamych platieb.
„Slovensko teda nepodporuje navrhované výrazné zníženie rozpočtu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Zníženie finančnej alokácie pre Spoločnú poľnohospodársku politiku bude mať na SR výrazný dopad ako v oblasti pôdohospodárstva, tak i v oblasti ochrany životného prostredia. Osobitne navrhované zníženie prostriedkov pre rozvoj vidieka o viac ako 26 percent bude pôsobiť negatívne na ďalší rozvoj vidieka a zabrzdí jeho ekonomickú a sociálnu konvergenciu,“ vysvetľuje materiál.
Pokiaľ ide o rôzne kondicionality a kritériá, ktoré podmieňujú využívanie zdrojov z jednotlivých politík a nástrojov EÚ, tie musia byť proporčné, relevantné a v súlade s právnym rámcom EÚ.
Slovensko je však otvorené diskusii o kondicionalitách napomáhajúcich k plneniu cieľov príslušných politík a podporujeme prepojenie politiky súdržnosti a európskeho semestra. Slovensko okrem toho podporuje navýšenie prostriedkov pre program Horizont Európa pre vedu, výskum a inovácie, a navrhujeme, aby sa okrem kritéria excelentnosti a európskej pridanej hodnoty zohľadnilo aj kritérium sociálno-ekonomického dopadu projektov ako jedného z hlavných kritérií.
18.6°C
Streda 
19.1°C
17.8°C
17.3°C
.jpg)
.jpg)
