Môj profil 
Predplatné
Šéfovi národniarov pritom Šramko pripomína v tejto súvislosti aj ich vlastný volebný program do posledných parlamentných volieb v roku 2016, s ktorým sa dostali do vlády. Podľa neho bol totiž krátkodobou prioritou SNS vyrovnaný rozpočet, dlhodobou dokonca prebytkový rozpočet a následné znižovanie štátneho dlhu. Podľa analytikov sú Dankove úvahy problematické a rovnako hovoria skôr o problémoch s realizáciou projektov na Slovensku, ako s peniazmi. Ministerstvo financií reagovalo iba stručnou poznámkou o rešpektovaní zákonov. “Ministerstvo financií SR sa riadi ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a zákonom o rozpočtových pravidlách. To je všetko čo k týmto vyjadreniam môžeme povedať,” uviedol pre agentúru SITA tlačový odbor rezortu financií.
Podľa Šramka sa pritom v súčasnosti ukazuje, že vláda nedokáže dostatočne efektívne využívať existujúce zdroje na investície, keď v posledných dvoch rokoch čerpala len približne 50 % toho, čo si na daný rok narozpočtovala. “Ku koncu roka 2018 tak evidovala nevyčerpaných 1,1 miliardy eur, čo zlepšovalo hospodárenie vlády v minulých rokoch,” uviedol pre agentúru SITA šéf rozpočtovej rady.
Prípadné navýšenie výdavkov o 7 miliárd eur by bez iných kompenzačných opatrení zvýšilo hrubý dlh Slovenska približne o 6 % hrubého domáceho produktu. Dlh by sa tým v roku 2022 mohol pohybovať na úrovniach tretieho sankčného pásma dlhovej brzdy, s ktorým podľa Šramka nie sú spojené zásadné sankcie. Samotná dlhová brzda tak podľa neho vládu v takomto správaní úplne nelimituje, problémy by sme však mohli mať v Bruseli. “Okrem národných pravidiel však musí Slovensko ako člen eurozóny dodržiavať aj európske pravidlá rozpočtovej disciplíny, kde podľa nedávneho hodnotenia Slovensko neplnilo stanovené pravidlá a procedúre zo strany Komisie sa vyhlo najmä vďaka deklarovaniu dodržania rozpočtového cieľa na rok 2020,” dodal Šramko.
Potvrdil to aj šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš. Podľa neho jednorazové navýšenie výdavkov v objeme 5 až 7 % hrubého domáceho produktu nie je reálne práve pre záväzky týkajúce sa stabilizácie verejných financií, ktoré vyplývajú z národných pravidiel aj z dokumentov Európskej únie. “Ide napríklad o zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý určuje sankcie za prekročenie rôznych pásiem verejného dlhu, zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy upravujúci záväzky smerovania k vyrovnanému rozpočtu alebo Pakt stability a rastu,” uviedol pre agentúru SITA. Druhým problémom týchto úvah je podľa neho fakt, že momentálne v takomto objeme ani nie sú na Slovensku pripravené projekty.
Podobne to vidí aj analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana, podľa ktorého treba myšlienku skokového navýšenia výdavkov o miliardy eur zastaviť už v zárodku. “Argumentov je mnoho,” tvrdí. Jedným z nich je aj fakt, že Slovensko má väčší problém s prípravou a realizáciou výstavby, ako s nedostatkom zdrojov. “Ani oblievanie peniazmi nevyrieši slovenské problémy typu Strečno, ktoré sú dôsledkom nezodpovedného obstarávania,” uviedol Ďurana.
Výrazný nárast zdrojov a ich investovanie napríklad do výstavby diaľnic by podľa neho taktiež nepomohlo ekonomike tak, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Znamenalo by to totiž nevyhnutnosť zahraničných dodávateľov, čím by sa síce podporil hrubý domáci produkt Slovenska, ale mzdy a zisk by nakoniec odišli do zahraničia. Pripomína tiež, že úroky z týchto pôžičiek treba splácať. “K trvalému hospodárskemu rastu sa nedá prepracovať dočasnými veľkolepými investíciami ale poctivým vytváraním podmienok pre podnikanie. Rekreačné poukazy, príplatky, nové dane, sú všetko nástroje, ktoré rastu skôr bránia,” tvrdí Ďurana.
Ďalšie zadlžovanie by pritom podľa analytika INESS-u zhoršilo dlhodobú pozíciu slovenských verejných financií, ktoré čelia problémom spojeným so starnutím obyvateľstva. “Namiesto nezodpovedného zadlžovania potrebujeme vyrovnaný rozpočet a znižovanie dlhu, aby tým vznikol vankúš na horšie časy,” dodal.
Čo sa týka samotnej dlhovej brzdy, tá má formu ústavného zákona, takže sa na nej zhodlo celé politické spektrum, pripomína predseda rozpočtovej rady Ivan Šramko. Zmena ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bola často otváraná aj v minulosti, zatiaľ sa k nej nepristúpilo. Jej zrušenie sa však zatiaľ nespomínalo. Odbornej diskusii o potrebe dlhovej brzdy sa nebráni ani koaličný Most-Híd. Strana si ale nemyslí, že pár mesiacov pred voľbami by sa táto otázka mala z teoretickej roviny posunúť ďalej. “Ambíciou vládnej koalície a ministra financií by malo byť postaviť zodpovedný štátny rozpočet, nie ‘sekeru’,” uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár.
.JPG)
.jpg)
