Materiál s názvom „Koordinovaný mechanizmus odolnosti SR voči informačným operáciám“ (ďalej KMO) je aktuálne v pripomienkovom konaní a mal by sa realizovať do konca roku 2021. V tomto dokumente (viď tu) sú definované ciele a metódy boja štátu proti dezinformáciám a informačným operáciám. Plánuje sa vytvorenie a prevádzkovanie „nástroja pre automatizovanú detekciu prvkov informačných operácií“ pre všetky štátne orgány, a tiež vytvorenie schémy zapojenia mimovládnych organizácií do neho. Projekt by mal byť financovaný z fondov EÚ.

Názorová polarizácia je v demokracii nežiaduca?

„V posledných rokoch sme kvôli dezinformačným správam a konšpiračným teóriám svedkami stále väčšej polarizácie spoločnosti, ktorá sa rozdeľuje na skupiny sympatizujúce s určitým druhom informácií či dezinformácií, ktoré podporujú ich autorov a myšlienku,“ píše sa hneď v úvode. Teda podľa autorov KMO je problém, ak niekto má iný názor ako väčšina ostatných. A ďalej sa píše: „Výsledkom takejto polarizácie vplyvom klamlivých správ môžu byť nielen nepokoje, ale aj strata dôvery ľudí vo vládu či rozvrátenie politickej stability v krajinách.“

„Rozvrátenie politickej stability“ – podľa autorov to je to, čomu treba zabrániť. V demokracii treba urobiť všetko pre to, aby občania nezmenili názor na doterajšie politické usporiadanie. Áno, v demokracii síce majú občania nárok si myslieť čokoľvek, ale iba dovtedy, kým nemenia zaužívaný politický poriadok – naznačujú autori KMO vo svojom dokumente.

Hneď vzápätí však upozorňujú, že tento systém „nebude mať vplyv na slobodu prejavu iným spôsobom, ako je určené v Ústave SR a Európskom dohovore na ochranu ľudských práv.“ Má ísť len o monitorovanie falošných informácií a správ, ich identifikáciu a analýzu. Samozrejme, v konkrétnych trestných prípadoch potom systém bude prijímať aj adekvátne riešenia.

Nemá teda ísť o systém na priamu cenzúru, ale skôr na „špicľovanie a bonzovanie“, ako by to pomenoval niekto ľudovým jazykom. Nuž, ani to by v konečnom dôsledku nemuselo byť celkom zlé, keby tam išlo o odchyt internetových zloduchov, škodcov a podvodníkov. Ibaže tu je zjavne prioritou niečo iné, a je to úplne jasné zo zamerania celého dokumentu KMO: predmetom záujmu je to, čo rozumejú pod pojmom hybridná vojna. Inými slovami, boj proti ľuďom s iným politickým názorom.

Čo sú podľa KMO dezinformácie?

KMO zdôrazňuje nebezpečenstvo dezinformácií ako súčasti „hybridnej vojny“: „Verejnosť je tiež vystavená narastajúcemu šíreniu nebezpečných fám, zavádzajúcich informácií a konšpiračných teórií, ktoré môžu ohrozovať ľudské zdravie, poškodzovať súdržnosť spoločnosti alebo viesť k verejnému násiliu a sociálnym nepokojom.“ Vidíme, že tu je spomenutý pojem súdržnosť spoločnosti. Akú súdržnosť majú autori na mysli? Vlastenectvo, ktoré je v ponímaní súčasnej vlády takmer nadávkou? Alebo sociálnu spolupatričnosť, ktorá je výsledkom „sociálneho dialógu“ v ponímaní tejto vlády?

„Informačné operácie môžu okrem cieleného šírenia potenciálne škodlivých informácii zahŕňať aj zber citlivých údajov, podnecovať ľudí k akcii (násilnej alebo nenásilnej) a otvorene alebo skryte propagovať určitú stranu/štát,“ píše sa v dokumente. Inými slovami, ak niekde uvidíte propagáciu nejakého štátu alebo iného politického subjektu, tak to je „informačná operácia“. Samozrejme, to sa netýka propagácie EÚ, NATO ani USA, lebo v takom prípade nejde o informačné operácie, ale o niečo celkom iné.

„Títo aktéri čoraz viac využívajú sofistikované stratégie, aby mohli ovplyvňovať verejné diskusie, prehlbovať polarizáciu spoločnosti, vytvárať čoraz väčšiu skupinu obyvateľstva, ktorá neverí žiadnemu oficiálnemu zdroju a ľahšie tak podlieha manipulácii. Výsledkom je efektívnejšie zasahovanie do demokratického rozhodovania, relativizácia politického vedenia krajiny a oslabovanie dôvery spoločnosti v demokratické inštitúcie,“ píšu autori KMO. Prosím, nemýľte si to s prácou aktérov zo Západu napríklad pri nedávnych voľbách v Bielorusku – každý predsa vie, že to sa nepatrí porovnávať.

S akými pojmami KMO pracuje?

Dokument uvádza, že medzi prvky informačných operácií patria:

Falošné správy – podľa KMO sú to „informácie, ktoré zámerne napodobňujú formát spravodajstva alebo iného produktu žurnalistiky, pričom ich tvorcovia úmyselne zavádzajú svoje publikum skresľovaním reality.“

Hoaxy – podľa KMO sú to „virálne rozšírené poplašné správy. Zväčša majú tri typické znaky: naliehavosť, odkaz na iluzórnu autoritu (policajný zdroj, neexistujúce vedecké výsledky) a žiadosť o šírenie ďalej. Častým zámerom je vyvolanie obáv či strachu.“

Propaganda – podľa KMO je to „informácia, idea, názor alebo vizuálny materiál, ktorý je vytvorený a distribuovaný s cieľom ovplyvniť názory ľudí. Nie je postavená iba na polopravdách alebo nepravdách, ale aj pravdivých faktoch, no vždy je zaujatá smerom k propagácii určitej strany alebo názoru. Snahou je tak navodiť objektivitu, ide však o jednostranný naratív, ktorého cieľom je presvedčiť a nie informovať.“

Konšpiračné teórie – podľa KMO sú to „teórie, ktoré vysvetľujú udalosť alebo súbor okolností ako výsledok tajného sprisahania (konšpirácie) zvyčajne malou mocnou skupinou osôb. Takouto skupinou má byť zväčša vláda, predstavitelia tajných spolkov, organizácií alebo spravodajských služieb, jedna alebo viacero spoločne pôsobiacich firiem alebo predstavitelia štátov, národov alebo náboženstiev, či dokonca mimozemské civilizácie. Konšpiračné teórie odmietajú všeobecne akceptované vysvetlenie týchto udalostí.“

Paródia a satira – podľa KMO „v kontexte informačných operácií sa paródia a satira využívajú na agresívne šírenie zavádzajúcich informácií alebo na zosmiešňovanie a kritizovanie cieľa (osoby, skupiny ľudí, názoru apod.), ktorá presahuje bežný rámec tohto žánru.“

Títo páni asi pojedli vtipnú kašu. Naozaj chcú ešte aj paródiu a satiru deliť na tú správnu a na tú, ktorá „prekračuje bežný rámec tohto žánru“? Asi nevideli stránku Zomri, ktorá naozaj prekročila všetko, čo sa prekročiť dalo…

Dezinformácie – podľa KMO „označujú nepravdivé alebo zmanipulované informácie, ktoré sú šírené zámerne s cieľom zavádzať a uškodiť. Dezinformácie môžu mať podobu nepravdivého alebo zmanipulovaného textu, obrázku, videa alebo zvuku, pričom môžu byť použité na podporu konšpirácií, šírenie pochybností a diskreditáciu pravdivých informácií či jednotlivcov a organizácií. Aj pravdivú informáciu môžeme považovať za dezinformáciu, ak je podaná manipulatívnym spôsobom. Medzi dezinformácie nepatria neúmyselné chyby v spravodajstve, satira, paródia ani správy a komentáre naklonené jednej strane, ktoré sú takto zreteľne označené.“

Malinformácie – podľa KMO sú to „informácie, ktoré sú založené na realite, šírené zámerne s cieľom spôsobiť ujmu osobe, organizácii alebo štátu, napr. uniknuté informácie, nenávistné prejavy, obťažovanie“

Teda páni autori KMO tu majú špeciálnu kolónku aj pre pravdu, ktorá sa nehodí – typickým príkladom sú Wikileaks: najväčším hriechom Juliana Assangea je, že prezradil nepríjemnú pravdu (malinformácie) o svinstvách vlády USA.

Ľudia sú náchylní na to, aby boli oklamaní?

Autori KMO tvrdia, že rešpektujú slobodu slova a všetka ich činnosť bude iba v medziach zákona. Zaujímavá veta je v časti venovanej účelu a cieľu prvkov informačných operácií. KMO píše: „Ak do oprávnenej verejnej diskusie, ktorá predstavuje právo zaručené Ústavou SR zasahujú neoprávnené vonkajšie subjekty a spoločnosť o týchto vplyvoch buď nevie alebo im nerozumie, rozhodovanie a správanie spoločnosti môže byť nepriamo a nelegitímne ovplyvnené, osobitne pred a počas volebných procesov.“ Tu vyvstáva otázka: ktoré subjekty sú oprávnené sa zúčastňovať verejnej diskusie, a ktoré nie sú oprávnené? Ideologické mimovládky financované zo zahraničia, ako napríklad Globsec, tie sú oprávnené? Zahraniční majitelia masmédií, tí sú oprávnení? A keby boli napríklad z Ruska?

Ďalej sa píše: „Spôsobov ovplyvňovania názorov a správania ľudí existuje viacero, ako napr. marketing, diplomacia, publicistika či lobing. Ide však o všeobecne akceptované spôsoby ovplyvňovania, ktoré sa zároveň riadia určitými pravidlami. Prvky informačných operácií tieto spôsoby napodobňujú, ale využívajú ich klamlivým alebo zavádzajúcim spôsobom a žiadne pravidlá nedodržiavajú.“ Z tejto formulácie by sa George Orwell naozaj potešil. O akých pravidlách to hovoria? Chytá to myši, mňauká to, ale či to uznáme za mačku, to záleží na tom, či je naša alebo susedova…

„Ľudia sú náchylní na to, aby boli oklamaní, vyprovokovaní, podvedení a inak manipulovaní. Ide o určitý druh psychologického zneužívania s cieľom zhromažďovať taktické informácie a neskôr ich využiť k získaniu konkurenčnej strategickej výhody voči súperovi,“ uvádza dokument KMO. Toto je tam naozaj napísané. Páni analytici za vás rozhodnú, kto bol oklamaný a manipulovaný a kto klame a manipuluje. Predplatili ste si to za vaše dane. Či nie?

Keď sme pri tej manipulácii; z pojmového aparátu KMO, ale aj mnohých ďalších vyjadrení vidno silnú tendenciu za každú cenu splietať dokopy dve veci, ktoré spolu nesúvisia: bulvárne nezmysly a výmysly najnižšej cenovej kategórie s legitímnym politickým názorom opozičným voči proamerickému neokoloniálnemu ideologickému mainstreamu. Cieľ je jasný: pošpiniť legitímnosť politickej opozície, dehonestovať ju spájaním s bludmi a nezmyslami a mať zároveň zámienku na boj proti bludárstvu, a popri tom aj proti politickým protivníkom.

Ako to má fungovať?

Vzniknú nové analytické útvary: špecifické postavenie bude mať Situačné centrum Slovenskej republiky (SITCEN), organizačne začlenené do štruktúry Kancelárie Bezpečnostnej rady Úradu vlády SR. Pri analýze bude dôležitú úlohu zohrávať aj Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC). Na zbere a analýze informácií budú spolupracovať aj mimovládne organizácie (Ktoré to sú, kto ich platí a aké sú tie ich skúsenosti?). Za naše dane tiež majú byť v tomto smere realizované systematické informačné kampane, aktivity v oblasti školského vzdelávania a pod. A samozrejme, ráta sa s intenzívnou spoluprácou s orgánmi EÚ a NATO.

Vyhľadávanie a identifikáciu prvkov informačnej operácie budú však primárne vykonávať orgány štátnej správy, bude to v kompetencií napríklad tlačových odborov alebo analytických odborov príslušných rezortov. Môžeme si iba domýšľať, že v praxi tak zrejme štátni zamestnanci dostanú do pracovnej náplne novú úlohu a budú chodiť na školenia.

„Vyhľadávanie a identifikovanie by malo byť uskutočňované manuálne, analyticky alebo prostredníctvom softvéru zameraného na vyhľadávanie prvkov informačnej operácie na základe kľúčových slov, naratívov, ale s použitím moderných nástrojov na báze neurónových sietí a umelej inteligencie. Softvér budú používať orgány verejnej moci zapojené do tohto koordinovaného mechanizmu, pričom zamestnanci musia byť vyškolení na jeho efektívne využívanie. Po vyhľadaní a identifikovaní takejto informácie ju príslušný organizačný útvar zaradí do preddefinovanej kategórie podľa úrovne vplyvu prvku informačnej operácie, vychádzajúc zo stanovených kritérií. Takto spracovaný prvok informačnej operácie posiela príslušný organizačný útvar do centra SITCEN, kde bude prebiehať evidencia a analýza,“ píše KMO.

Podnety budú posielať aj mimovládne organizácie a mediálne inštitúcie, ktoré už teraz monitorujú sociálne siete, ale aj občania prostredníctvom na tento účel vytvoreného elektronického formulára. Posudzované, analyzované, vyhodnocované budú aj v analytickom centre NBAC. Tieto útvary budú tiež rozhodovať o reakcii na danú situáciu.

Slovensko ako virtuálna pevnosť euroatlantizmu

V Ústave SR, hneď v prvom článku sa píše, že Slovensko je štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu. Ale ako si vysvetliť formulácie v KMO, že štát si buduje „mechanizmus na elimináciu vplyvu dezinformačných kampaní, najmä prostredníctvom efektívnej identifikácie manipulatívneho obsahu a strategickej komunikácie“? Dá sa to vnímať aj inak, než že skupina nositeľov akejsi „oficiálnej štátnej ideologickej doktríny“ sa snaží zabezpečiť verejný komunikačný priestor štátu ako výlučný priestor pre svoju doktrínu, ktorý ovláda a chráni pred inými názormi?

Dá sa to vnímať aj inak ako pokus vlády vybudovať na Slovensku akúsi virtuálnu ideologickú pevnosť, v ktorej by boli bránené myšlienky absolútneho výlučného euroatlantizmu pred narušením podvratnými myšlienkami politickej plurality a neutrality?

To všetko, samozrejme, za peniaze daňových poplatníkov, z ktorých veľká časť sa vôbec s touto ideológiou nestotožňuje, resp. z fondov EÚ, čiže z daní európskych, a teda opäť aj našich daňových poplatníkov. Táto otázka sa nestratí ani vtedy, ak vezmeme do úvahy, že tento vládny projekt nie je na úrovni zákona, ale iba rozhodnutia vlády.

Ešte dodajme, že tento projekt nie je zďaleka jediným spôsobom, akým sa štát rozhodol bojovať proti hybridným hrozbám. Nedávno sme napríklad písali o tom, ako sa štátna tlačová agentúra TASR stala súčasťou „antihoaxového programu“ „veľkej sestry“, globálnej agentúry AFP (písali sme o tom tu). Vyzerá to teda tak, že vláda zobrala boj proti hoaxom a dezinformáciám naozaj vážne.

Konečne! Alebo nie?

A preto sme sa aj my najprv potešili a povedali sme si: Konečne! Konečne štát urobí poriadok s tými, ktorí špinia slovenský informačný priestor klamstvami a jedovatými podprahovými manipuláciami. A nielen tými rôznymi nezmyselnými hlúposťami, ktorých je, žiaľ, plný internet, ale najmä tými nebezpečnými, ktoré vedú túto krajinu k čoraz väčšiemu zotročeniu, a ktorými je náš informačný priestor doslova zamorený. Ako napríklad tieto propagandistické manipulácie a dezinformácie:

— že nadvláda a poručníctvo cudzincov sú najlepšou zárukou demokracie, teda vlády tunajšieho ľudu nad svojou krajinou

— že úzka spolupráca s bratskými nezávislými slovanskými krajinami je niečo zlé

— že zaplavenie našej krajiny cudzími a rýchlo množivými etnikami nie je genocída, ale je v náš prospech

— že nenávistná agresívna ideológia a technológia na ovládnutie sveta maskovaná ako náboženstvo je v našej krajine vítaná

— že pozývať dnes do našej krajiny cudzie vojská je niečo celkom iné ako keď ich sem pozývali v roku 1968. A ľudia, ktorí ich sem pozývajú, sú úplne iní než tí, ktorí to urobili vtedy

— že všetko zlé, čo sa dialo kedysi, bolo zlo spôsobené vtedajšími zločinnými režimami, ale dnešný režim nie je zločinný a všetko zlé, čo sa deje dnes, je spôsobené zlými ľuďmi a určite nie principiálnou chybou tohto režimu

— že neokolonializmus v Európe nie je, a okrem toho rozhodne sa netýka našej krajiny

— že demokracia je to isté, čo kapitalizmus, a to je to isté ako spravodlivosť a blahobyt…

…atď., atď. Iste aj vám napadne dosť ďalších vecí, ktoré by ste hneď z voleja do tohto zoznamu doplnili.

A preto aj my sme sa v prvom momente potešili, že sa naša vláda konečne zobudila a začne konať a otvorene poukazovať na tých, ktorí sa snažia škodiť Slovensku, demokracii a slobode. Lenže potom sme si uvedomili, že to nepôjde.

Prečo? Žiaľ, aj vyššie uvedené jedovaté dezinformácie majú v zmysle Ústavy SR a medzinárodných zmlúv, ktoré sú pre Slovensko záväzné, nárok na to, aby boli šírené. Pevnou súčasťou a jedným zo základov medzinárodného práva je totiž neprípustnosť cenzúry a obmedzovania slobody slova a názoru.

Základný právny rámec

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach OSN (ďalej Pakt) je záväzný pre všetky štáty, ktoré podpísali Dohovor o ľudských právach, teda aj pre Slovenskú republiku. (píšeme o tom tu, v anglickom origináli Pakt nájdete tu , so slovenským prekladom napríklad tu.) Pripomeňme si niektoré jeho podstatné ustanovenia.

V bode 9 sa konštatuje právo vyjadrovať názory bez ujmy. Pakt v tomto práve nepovoľuje žiadnu výnimku ani obmedzenie. Žiadna osoba nesmie byť vystavená porušeniu akýchkoľvek jej práv z dôvodu jej skutočných, vnímaných alebo predpokladaných názorov. Všetky formy názorov sú chránené, vrátane názorov politickej, vedeckej, historickej, morálnej alebo náboženskej povahy. Zastávanie nejakého názoru nie je možné považovať za trestný čin.

Bod 10 hovorí, že akákoľvek forma snahy donútiť niekoho zastávať alebo nezastávať ľubovoľný názor je zakázaná.

Bod 49 hovorí, že zákony, ktoré trestajú vyjadrovanie názorov na historické skutočnosti, sú nezlučiteľné s povinnosťami, ktoré Pakt ukladá štátom ohľadne rešpektovania slobody názoru a slobody prejavu. Pakt nepovoľuje všeobecný zákaz vyjadrovať mylný názor alebo nesprávne vysvetľovať minulé udalosti. Sloboda názoru sa nemá nikdy obmedzovať a pokiaľ ide o slobodu prejavu, obmedzenia by nemali prekročiť rámec toho, čo povoľuje odsek 3 alebo článok 20 Paktu (týka sa iba propagácie vojny a explicitného násilia a diskriminácie).

Ústava Slovenskej republiky, prvá hlava, prvý oddiel, Čl. 1, odsek 2 hovorí: Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Ústava Slovenskej republiky, druhá hlava, tretí oddiel, Čl. 32 hovorí: Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.

Záver

Sloboda slova je prvá zo všetkých slobôd, pretože od nej sa odvíjajú všetky ostatné: kde nie je sloboda vyjadrovania a sloboda názoru, tam postupne zaniknú aj všetky ostatné slobody.

A preto všetky snahy o cenzúru a trestanie rôznych názorov – a áno, aj o cenzúru a trestanie hoaxov, nezmyslov, dezinformácií a klamstiev, kým dokázateľne neubližujú niekomu na zdraví, majetku či právach – sú v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktoré sa Slovensko zaviazalo dodržiavať.

Občania majú plné právo na slobodu slova a názoru – naozajstnú slobodu slova a názoru, a nie iba zmrzačenú, ako by si nejaký tyran vo svojej spupnosti mohol zmyslieť ju oklieštiť – a občania majú plné právo sa mu postaviť na odpor, ak by sa chcel pokúsiť ich o ňu pripraviť. Na to by nemali novodobí politruci, špicli, udavači a kádrovači zabúdať.

Ivan Lehotský