Túto otázku riešil americký nezávislý novinár Rick Sanchez, keď si pozval na debatu ruského top-diplomata Vasilija Nebenzja. Sanchez ako americký občan vníma otázku slobodných volieb zvlášť citlivo, veď „ešte aj Abraham Lincoln usporiadal prezidentské voľby (r. 1864) uprostred občianskej vojny, keď krv tiekla po celej krajine.” A síce takmer prehral, no nebránil sa výhovorkou, že vzhľadom na vojnový stav je nemožné voliť, odkazuje na Sanchezove slová zahraničná tlač .

Ale Zelenskyj nie je Lincoln, všakže?

Minimálne vidíme rozdiel v tom, že jeden z najobľúbenejších amerických lídrov nezačal kariéru ako komediant ochotný vystupovať pred očami verejnosti hoci aj polonahý…

A takisto sa mi nezdá, že by som v niektorom z historických dokumentov či hraných filmov videl Lincolna špacírovať v zelenom svetri či vojenskej rovnošate.

Ale vráťme sa k rozhovoru s ruským vyslancom pri OSN: Ako prvé pripomína, že Spojené národy (aktuálne oslávili 80. výročie prijatia svojej Charty) možno pôsobia v súčasnom geopolitickom hromobití ako bezmocné, no nie je to celkom tak. Predsa len je dôležité, aby svetoví lídri (zastúpenie má v OSN 193 štátov) dokázali spolu komunikovať na určitom spoločnom základe – predovšetkým vtedy, keď na bojisku rinčia zbrane.

Treba si však uvedomiť, že nikto nemá „zázračnú pilulku” na riešenie svetových problémov. Každý štát zastupuje svoje národné záujmy, a to sa odráža aj na pôde OSN. Na základe charty má OSN legitimitu prijímať rezolúcie a vydávať vyhlásenia, avšak jednoducho nie je možné „vymazať ľudské hriechy”, hovorí Nebenzja.

Sanchez namieta, že USA si očividne robí aj tak svoju vlastnú medzinárodnú politiku. Bez ohľadu na vyžiadanie odobrenia bezpečnostnej rady. Pod falošnou zámienkou sa útočilo na Irak, pod falošnou zámienkou sa teraz útočilo na Irán. Ako si má potom zachovať OSN rešpekt u širokých vrstiev obyvateľstva?

Organizácia, žiaľ, už nemá reputáciu ako počas svojho vzniku.

Nebenzja reagoval aj na zmenu americkej administratívy: Trump nie je Biden, Republikáni nie sú Demokrati. Ruský diplomat vníma zmenu o 180 stupňov v mnohých aspektoch americkej politiky. OSN vraj v očiach Trumpa pôsobí ako ďalšia bažina, ktorú treba vysušiť. Inými slovami, vyžaduje sa reforma. Avšak (obrazne povedané) pozor, aby sa so špinavou vodou nevylialo z vaničky aj bábätko…

V debate, pochopiteľne, padla reč aj na Ukrajinu. Sanchez si všíma, že Slovensko aj Maďarsko už pochopili, že konflikt nemá vojenské riešenie. Na rozdiel od iných západných krajín. Európania však predsa len zmenili aspoň rétoriku, eviduje Nebenzja. Prešli postupne od vyjadrení o úplnej porážke Ruska až k zmierneným požiadavkám o prímerie. Súčasne však zavádzajú o hrozbe ruského útoku na krajiny NATO, čím ospravedlňujú zvyšovanie rozpočtu na zbrojenie (a my, Slováci, to pocítime tiež).

Rusi potrebujú záruky, že ďalšie prímerie (v štýle dávnejších Minských dohôd) nebude fungovať len časový odklad potrebný na dozbrojenie Ukrajiny. Situácia je veľmi vážna, ľudia na fronte umierajú denne vo veľkých počtoch, sú ich už státisíce. Kyjevský režim sa pritom nehanbí, že ľudí verbuje aj násilne, priamo v uliciach (zábery nájdete aj vo videorozhovore). Korupcia stále rozožiera štát, opozícia je pod tlakom. Západný svet sa o týchto veciach veľmi nedozvedá – médiá očividne nerady tlmočia nepríjemné pravdy (komu tým prospievajú?)…

Nebenzja potvrdzuje, že konflikt na Donbase je proxy vojnou medzi Západom a Moskvou. Francúzi, Nemci, Taliani či Američania jednoducho potrebujú urobiť všetko dostupné pre zachovanie svojej „tváre” v zmysle, že sú garantom svetového mieru (Pax Americana).

Tento konflikt nie je nový – prebieha v tej či onej forme už stáročia, pripomína Putinov vrcholový diplomat. Zároveň dodáva, že vojenská operácia neprebieha proti obyčajným Ukrajincom, ale proti kyjevskému režimu. Ten je nelegitímny, expirovaný (neprebehli prezidentské voľby) a postavený na útlaku menšín. Západ nič z toho však vidieť nechce.

Čo vlastne Západ chce?

Odpoveď nám poskytne krátky návrat k záverom madridského samitu NATO v roku 2022. Tam sa lídri zoskupenia zhodli, že vrele podporujú Ukrajinu na čele so Zelenským a odsudzujú ruskú agresiu (o príčinách ani muk?). Prijali teda úzus akejsi „globálnej zodpovednosti”. Takže zo Severoatlantickej aliancie sa zrazu stala Svetová aliancia?

Ako aj inokedy, opäť sa pýtam: Kto dal tejto skupinke štátov mandát rozhodovať o tom, ako má vyzerať náš svet?

Západ tvorí len štvrtinu celkového obyvateľstva planéty. Pravda, máme moc a zbrane, takže máme aj posledné slovo. A to znie tak, že liberálna demokracia musí byť implementovaná na celej planéte ako náš osobný kalifát. Hlavnými prekážkami na tejto ceste sú potom „darebácke štáty” ako Irán, Rusko, Severná Kórea, Pakistan, atď. Práve odpor k ich civilizačnej inakosti nás spája do fiktívneho spolku „lepších ľudí”.

Taký je smutný obraz postkoloniálneho golfového klubu, ktorého členom je (ešte stále) aj Slovenská republika.