Jedna vec je, že premiér Robert Fico sa za ministra zahraničných vecí postavil s tým, že nie je žiaden „papagáj”, aby opakoval to, čo od neho niektorí jednotlivci v oblasti verejného života očakávajú. Dnes je totiž trend haniť všetko, čo je ruské, a keď si dovolíte vyjadriť vlastný názor, div vás neukameňujú…

A hoci členovia koaličnej strany HLAS nemali tento týždeň v rukách kamene, minimálne verbálne veru Blanára pred médiami nešetrili. Posúďte sami:

Podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec usudzuje, že Rusku momentálne nie je čo odpúšťať. Preňho je asi vec vybavená tým, že Kremeľ zaútočil na Ukrajinu. Či už sa tam vydal preto, že občania ruskej národnosti boli na Donbase vystavení osemročnému útlaku, alebo že NATO hrozilo rozširovaním, na tom zjavne nezáleží. Hlavné je, že môžeme na niekoho ukázať prstom ako na vinníka.

Jednoduché a zrozumiteľné – aj pre voličov.

Podľa ministra školstva Tomáša Druckera je zase „dobré odpúšťať”, ale teraz treba predovšetkým zastaviť vojnu. A to tak, že sa odtiaľ treba stiahnuť a vrátiť okupované územia…

Ja žasnem. To skutočne počúvam ministra vládnej koalície? Veď znie ako Dostál alebo Krúpa!

Odpusťme Rusku všetko, čo sa stalo. Blanár vyzýva Západ k spolupráci s Moskvou, Ukrajina reaguje

Alebo tiež Andrij Sybiha, Blanárov náprotivok z Kyjeva. Ten sa nechal počuť, že „je naivné očakávať, že zločinec prestane, ak mu bude jeho zločin namiesto potrestania odpustený. Naopak, Rusko udrie aj na druhé líce.” Čo tým chce povedať? Že Putinovci už ostria nožíky proti štátom NATO?

Veď to sú nezmysly, aké boli už neraz vyvrátené.

Pozrite, západný svet je preborníkom v odpúšťaní – ale iba sebe samému. Odpustil postnacistickému Nemecku, odpustil USA ich intervencie po celej planéte (či dokonca dve jadrové bomby na hlavy japonských občanov), odpustil Leopoldovým belgickým masovým vrahom v Kongu, odpustil Francúzom za tyraniu v Alžírsku, a tak ďalej, a tak podobne – momentálne sa to javí tak, že niektorí vladári dokonca odpúšťajú priebežne aj Izraelu jeho zločiny proti ľudskosti v Gaze…

Slovanom odpustiť nemožno? A odpustiť čo? To, že sa vybrali chrániť svojich vlastných?

Aspoň Robert Kaliňák korektne pomenúva fakty, že Ukrajina od nástupu aktuálneho režimu urobila množstvo chýb. Aj mier mohol byť dojednaný, keby ho bývalý britský premiér Boris Johnson nebol zablokoval. A kde je ten pán teraz? Kto ho vezme na zodpovednosť, ako ďalšieho „lídra” a podvodníka (vo veci údajnej prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku), Tonyho Blaira?

Práve nad tým by sa mali pozastaviť páni Kmec alebo Drucker: Realitu musíme vnímať holisticky, nie ako izolované kúsky skladačky. Pretože ak nám unikajú súvislosti, alebo ich – nedajbože! – zámerne ignorujeme, potom sme len obyčajní populisti, ktorí dávajú masám to, čo masy chcú počuť…

V tomto prípade naratív o šialenom diktátorovi Putinovi a jeho imperialistických chúťkach.

Blanár: Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom nemá vojenské riešenie

Robert Fico preto správne hovorí o tom, že novinári šíria ideologické bahno a blato. Skandovať heslá Sláva Ukrajine a tváriť sa, že vojnou skúšaný národ tvoria samí svätci, je čistá propaganda. Pritom práve médiá, ktoré sa tak krvopotne štylizujú do role zodpovedných zdrojov pravdivých informácií, by mali pracovať na tom, aby oboznámili publikum aj s pohľadom z „druhej strany”. Volá sa to pluralita názorov a objektivita v informovaní.

To by pravda, ich redakcie museli disponovať náležitými kognitívno-intelektuálnymi kapacitami (veľa závisí aj od toho, kto ich platí…).

Slovo na záver: Našťastie drží náš vzťah k Ruskej federácii v zdravých medziach SMER a SNS. Zdá sa však, že HLAS má vo svojich štruktúrach čoraz viac „hlasov”, ktoré v oblasti medzinárodnej politiky hovoria niečo iné, než čo by od nich očakávali voliči.

Nu eto što? Veď všetko sa zákonite odrazí pri najbližších parlamentných voľbách…