Správa o krajine na rok 2025 pre Slovensko: Pozitíva, negatíva a budúce trendy

Správa Európskej komisie o Slovensku za rok 2025  hodnotí hospodársku a sociálnu situáciu krajiny a poskytuje podrobné odporúčania pre ďalšie zlepšenie. Slovensko si v niektorých oblastiach vedie dobre, no čelí aj vážnym výzvam, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť. Zhrnutie pozitívnych a negatívnych hodnotení správy poskytuje dôležitý kontext k ďalšiemu diskusnému rozboru, najmä v súvislosti s problémom nesúladu na trhu práce.

Správa môže inšpirovať. No zároveň treba mať pri jej čítaní neustále na pamäti, koho záujmy EK reprezentuje a aké politiky a smernice z pera eurokomisárov na Slovensko prichádzajú. Európska komisia sa riadi záujmami globalistickej elity, ktorá presadzuje zelené iniciatívy a nezmyselné záväzky týkajúce sa obrany, no tieto politiky sa často rozchádzajú s realitou Slovenska. Zatiaľ čo Správa oceňuje pokroky v oblasti hospodárstva, ignoruje skutočné problémy ako zadlžovanie krajiny aj vďaka politikám EK a neprirodzené investície do projektov, ako sú veterné parky, či baterkárne, ktoré sú neefektívne a neprimerané pre naše podmienky, budú plniť vrecká oligarchov, či už tých národných alebo nadnárodných.

Politiky EK zvyšujú náklady na energiu a vedú k ďalšiemu zvyšovaniu verejného dlhu, ktorý bude musieť splácať každý občan. Slovensko sa stále viac stáva kolóniou väčších ekonomických hráčov EÚ, kde sa rozhodnutia zo zahraničia negatívne odrážajú na kvalite života bežného Slováka. Komisia nevie adekvátne reagovať na miestne potreby, čo má za následok nevyvážený rozvoj a nerovnosť medzi regiónmi.

Slovensko má svoje problémy, negatívne trendy, mali by sme si začať hovoriť pravdu o stave do ktorého nás politici za 30 rokov samostatnosti priviedli. Akurát, že Európska komisia je súčasťou problémov, nie ich riešením. A tak treba k Správe eurokomisárov pristupovať.

Správa o krajine (Country Report), je vyhotovovaná ako súčasť pravidelného hodnotenia členských štátov EÚ v rámci Európskej semesternej koordinácie ekonomických politík. Cieľom je poskytnúť prehľad o hospodárskom, sociálnom a environmentálnom vývoji krajiny, identifikovať jej silné a slabé stránky a poskytnúť odporúčania na zlepšenie.

Správa obsahuje aj samostatné hodnotenie plnenia cieľov udržateľnosti Agendy 2030 OSN. Ale to si vyžaduje samostatnú analýzu.

Pozitívne hodnotenie v správe

Podľa Správy v roku 2024 Slovensko zaznamenalo rast ekonomiky o 2,1 %. To znamená, že ekonomika rastie a je stabilná. Tento rast bol predovšetkým poháňaný tým, že ľudia viac nakupovali a utrácali, čo je dobrým znamením, že domácnosti sú finančne stabilné. V roku 2024 klesla miera nezamestnanosti na historicky najnižšiu úroveň. To je dobrá správa, pretože to ukazuje, že viac ľudí si našlo prácu, a trh práce je v dobrej kondícii.

Európska komisia si všimla, že Slovensko sa snaží zlepšiť životné podmienky pre ľudí, ktorí žijú v oblastiach, kde je ťažšie nájsť dobrú prácu alebo prístup k vzdelaniu a iným základným službám. Tento krok by mal pomôcť tým, ktorí to majú ťažšie, aby mali rovnaké šance na lepší život.

Správa tiež chváli snahy Slovenska v oblasti verejných financií, kde sa krajina sústreďuje na znižovanie dlhu a zabezpečenie toho, aby financie štátu boli dlhodobo udržateľné, teda aby krajina mohla aj v budúcnosti financovať všetky potrebné služby a projekty bez rizika zadlženia.

Negatívne hodnotenie v správe

Jedným z kľúčových problémov, na ktorý Správa upozorňuje je, že rast produktivity práce v Slovensku zostáva na nízkej úrovni. Naša ekonomika rastie, ale nie dosť efektívne v porovnaní s inými krajinami EÚ. K tomu prispieva nedostatok inovácií a nízka miera investícií do výskumu a vývoja, čo brzdí ďalší rast a rozvoj.

V Správe sa uvádza, že Slovensko čelí vážnemu problému s nedostatkom kvalifikovaných odborníkov, predovšetkým v technických odboroch, ako je strojárstvo, informačné technológie a iné. Tento problém je vážny, pretože na trhu práce chýba dostatok pracovníkov, ktorí by pokryli potreby moderného priemyslu. Slovensku podľa správy chýbajú aj zdravotníci, či učitelia. Slovensko je zároveň závislé na zahraničnej pracovnej sile, čo poukazuje na potrebu zlepšiť rekvalifikáciu a podporiť rozvoj miestnych odborníkov.

Pokles priamych zahraničných investícií je ďalším negatívnym faktorom, ktorý správa identifikuje. Tento negatívny stav dokladá grafom z Eurostatu, ktorý ukazuje pokles priamych investícií v posledných rokoch. Situácia je naozaj alarmujúca, pretože priame zahraničné investície sú kľúčové pre technologický rozvoj, inovácie a tvorbu nových pracovných miest, najmä v high-tech a výrobnom sektore, to jest v sektoroch, kde sa dnes meria konkurencieschopnosť.

Aj keď sa niektoré veci zlepšili, Slovensko podľa Správy stále čelí vysokému deficitu verejných financií, čo znamená, že štát stále míňa viac peňazí, než získa. Hoci konsolidujeme ostošesť, napriek tomu žijeme na dlh. Tento problém nie je nový, ale stále je prítomný a môže mať vážne dôsledky. Spejeme do stavu, kedy dokážeme splácať už len úroky. Upozornil na to v jednom z Pozdravov Róbertovi Ficovi aj Zorroslav Kollár, predseda OZ Právo na Pravdu:

Ak štát dlhodobo míňa viac, než si môže dovoliť, môže sa dostať do situácie, kde nebude mať dostatok peňazí na financovanie dôležitých projektov a služieb, ako sú školstvo, zdravotníctvo, dôchodky alebo opravy ciest. Tento problém môže tiež spôsobiť, že v budúcnosti bude ťažšie zabezpečiť kvalitné verejné služby a zabezpečiť rast v krajine.

Ak štát nebude mať pod kontrolou svoje financie, hrozia nám vyššie alebo ďalšie dane alebo bude menej na služby, ktoré každý deň potrebujeme.

Správa Európskej komisie upozorňuje, že aj keď Slovensko robí kroky na zlepšenie životných podmienok a prístupu k verejným službám, nedeje sa to naprieč regiónmi rovnako. V niektorých častiach Slovenska je stále ťažšie nájsť dobrú prácu, čo znamená, že ľudia v týchto oblastiach majú menšiu šancu na kvalitné zamestnanie a lepší životný štandard.

Okrem toho, prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu môže byť v niektorých regiónoch obmedzený, čo zhoršuje situáciu. Ľudia v menej rozvinutých oblastiach môžu mať problémy s prístupom k lekárom alebo kvalitným školám, čo sa môže odraziť na ich zdraví a šanciach v živote.

Trendy a vyhliadky: Pred nami sú výzvy, ale aj príležitosti

Európska komisia upozorňuje, že v nasledujúcich rokoch sa Slovensko stretne s výzvami, ale aj možnosťami na zlepšenie. Ekonomika bude rásť pomalšie, než tomu bolo v posledných rokoch. Predpovedá sa, že rast v rokoch 2025 a 2026 sa spomalí na 1,5 % a 1,4 %.

Spomalený rast môže ovplyvniť príjmy a pracovné príležitosti. Ak ekonomika neporastie dostatočne rýchlo, môže to znamenať, že firmy budú menej investovať a nezamestnanosť sa môže zvýšiť. Okrem toho, geopolitické problémy vo svete a pokles dopytu z krajín, s ktorými obchodujeme, môžu spôsobiť, že mnohé produkty zo Slovenska nebudú také žiadané, čo tiež ovplyvní pracovné miesta a mzdy.

Môže to zdvihnúť ceny tovarov na pultoch obchodov, mladí ľudia si budú ťažšie hľadať prácu. Ak Slovensko bude rásť pomalšie, príležitosti na lepšie pracovné miesta alebo vyššie mzdy nebudú také časté, ako by sme chceli. Účty za naplnenie základných životných potrieb budú vyššie a menej ušetríme.

Správa tiež upozorňuje na problémy, ktoré sa čoskoro môžu objaviť na trhu práce. Starneme a chýbajú nám kvalifikovaní pracovníci, lepšie to teda nebude. Mladí ľudia so správnymi schopnosťami pre pracovné miesta v moderných odvetviach budú vzácnosťou.

Vzdelávanie musí preto pružnejšie a rýchlejšie reagovať na nové požiadavky trhu, najmä v oblastiach, ako je technológia a inovácia. Ak Slovensko nezlepší spôsob, akým vzdelávame našich mladých ľudí, môže to mať negatívny dopad na našu schopnosť súťažiť s inými krajinami. Mladí ľudia sa musia naučiť zručnosti, ktoré budú potrebné v budúcnosti, inak môžeme zaostať za krajinami, ktoré tieto zmeny zvládnu lepšie.

Nízka nezamestnanosť: Na povrchu úspech, vnútri problémy

Správa Európskej komisie si všimla pozitívny trend v oblasti nezamestnanosti. Slovensko dosiahlo historicky nízku mieru nezamestnanosti, ktorá v treťom štvrťroku 2024 dosiahla 5,1 %. To je dobrý signál, pretože naznačuje, že ekonomika rastie a trh práce je relatívne stabilný.

Avšak, tento údaj neodhaľuje celý obraz. Na trhu práce totiž stále chýba 100 až 150 tisíc kvalifikovaných pracovníkov, ktorí by pokryli potreby moderného priemyslu, najmä v oblastiach ako sú technické a odborné profesie. Tento problém nedávno spomenul aj premiér Róbert Fico, ktorý hovoril o potrebe získať viac odborníkov po svojej zahraničnej ceste po krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Dlhodobo naň poukazuje Slovenský zväz automobilového priemyslu. Písali sme o tom (tu).

Nesúlad medzi vzdelávacím systémom a potrebami trhu práce

Správa Európskej komisie upozorňuje, že Slovensko už dlhodobo čelí problémom v oblasti vzdelávacieho systému, ktorý sa nedokáže dostatočne rýchlo prispôsobiť potrebám trhu práce. Kým v minulosti bol vzdelávací systém dobre prispôsobený potrebám priemyslu, po zmene ekonomického systému po roku 1989 sa začali tieto vzťahy narúšať.

V minulosti slovenské školy vychovávali odborníkov predovšetkým pre tradičné profesie a remeslá, ktoré v tom čase dominovali trhu práce. Trh práce sa zmenil a my sme túto zmenu v školstve nezachytili. Digitalizácia, automatizácia a nové technológie si vyžadujú odborníkov, ktorí majú moderné zručnosti, ako je práca s počítačmi, programovanie alebo robotika. Najnovšie nám do života preniká umelá inteligencia.

Doba je rýchla, avšak mladí ľudia nevyrastajú v dostatočne pružnom školskom systéme, ktorý by im dal zručnosti potrebné na prácu v moderných technologických a priemyselných sektoroch. Tento nesúlad medzi tým, čo sa učí na školách a tým, čo trh práce potrebuje, môže mať negatívne dopady na zamestnanosť a konkurencieschopnosť Slovenska.

Odliv talentov a problém s migráciou

Ďalším vážnym problémom, ktorý komplikuje situáciu na slovenskom trhu práce, je odliv mladých a kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia. Od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 opúšťa Slovensko smerom na západ od nás s vidinou lepších pracovných podmienok a vyššej mzdy stále viac a viac mladých profesionálov. To je jav, na ktorý nás nikto nepripravil a naši politici naň dlhodobo nedokážu adekvátne reagovať. Doma nám odborníci z roka na rok zúfalo chýbajú. A situácia sa zhoršuje aj dnes. Výsledkom je, že  Slovensko nemá kto posúvať dopredu.

Správa Európskej komisie upozorňuje, že ak Slovensko nevyvinie efektívne opatrenia, ako prilákať späť odborníkov, do ktorých vzdelania a výchovy investuje alebo zlepšiť podmienky pre kvalifikovanú pracovnú silu, bude naďalej závislé na zahraničných pracovníkoch. V takom prípade sa imigrácii nevyhneme, nech bude pri moci ktorákoľvek vláda. To môže v budúcnosti spôsobiť, že naše hospodárstvo bude slabšie a ťažšie budeme uhrádzať výdavky štátu. Slovensko nebude môcť rásť tak, ako by malo, pretože bude chýbať dostatok kvalitnej pracovnej sily. Výsledok? Buď zredukujeme štátnu správu, alebo schudobnieme.

Prepojenie vzdelávania a trhu práce: Kde sú riešenia?

Ministerstvo školstva sa v posledných rokoch snaží zlepšiť spôsob, akým školy pripravujú ľudí na život, keď školy opustia. Snaží sa zlepšiť prepojenie medzi tým, čo sa učí v školách, a tým, čo potrebujú firmy a trh práce. Kedysi sme mali učňovky, potom sme ich zrušili a dnes objavujeme koleso a hovoríme tomu „duálne vzdelávanie“.

Ministerstvo sa tiež zameriava na rozvoj odborov v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM), bez ktorých sa v moderných technológiách a priemysle nezaobídeme. Ľudia, ktorí sa budú učiť tieto odbory, budú mať lepší prístup k dobre plateným a stabilným pracovným miestam. Jednoducho Slovensko neposunú dopredu rôzni „humanitní“ odborníci: sociológovia, politológovia, ktorých máme prebytok, pritom školy produkujú málo technicky vzdelaných ľudí. A tých školy vypustia, nedokážeme motivovať tak, aby zostávali doma.

Ďalším krokom je prechod na digitalizáciu vzdelávania, čo znamená, že školy a univerzity začínajú viac využívať moderné technológie na výučbu, aby sa študenti pripravili na prácu v technologických, najmä IT firmách.

Rovnako dôležité je aj to, že ministerstvo sa zameriava na rekvalifikáciu dospelých, teda na preškolenie pracovníkov, ktorí sa môžu naučiť nové zručnosti a presunúť sa do profesií, ktoré sú dnes veľmi žiadané, ako sú technológie alebo inovácia.

Zjednodušene povedané, Slovensko sa snaží prispôsobiť školský systém tak, aby mladí ľudia vychádzali so skúsenosťami a znalosťami, ktoré sú potrebné pre prácu v moderných a technicky náročných odvetviach, a aby tí, ktorí už pracujú, mali možnosť prispôsobiť sa novým požiadavkám trhu. Len je v tom pomalé na to ako rýchlo sa mení svet okolo nás.

Dôsledky nesúladu: Čo nás čaká ak sa nespamätáme?

Ak sa nesúlad medzi vzdelávacím systémom a potrebami trhu práce nebude riešiť, Slovensko čaká temná budúcnosť. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov nás môže pripraviť o schopnosť konkurovať na globálnom trhu. Nebudeme schopní uspokojiť dopyt po moderných a technických profesiách, čo spomalí rast ekonomiky.

Už sme si povedali, že si tým ohrozujeme výšku budúcich dôchodkov. Ak bude menej pracujúcich ľudí, ktorí prispievajú do systému, bude financovanie dôchodkov čoraz ťažšie. To môže v budúcnosti znamenať, že dôchodky budú nižšie, alebo že štát bude na ich pokrytie zvýšiť dane. Tak či onak to niekto zaplatí. Buď budú chudobnejší dôchodcovia alebo budú prispievať viac daňovníci.

Tento nesúlad tiež prehlbuje regionálne rozdiely, ktorým Slovensko stále čelí. Slovenský vidiek trpí nedostatkom kvalitných pracovných miest, čo spôsobuje, že ľudia sa sťahujú za prácou do väčších miest, a slovenská dedina, ktorá by pri dobre nastavenom systéme dokáže uživiť nielen seba, ale aj iných, sa vyľudňuje. Čo rozdiely prehlbuje ešte viac.

Pripraviť sa na budúcnosť nie je len otázkou zmien vo vzdelávaní

Súčasný systém nefunguje a ak neurobíme zásadné zmeny, Slovensko nebude mať šancu na rast. Zostaneme zraniteľní voči globálnym problémom a sociálnym rozdielom, ktoré môžu viesť k krajnej chudobe a nízkemu životnému štandardu.

Aj keď je nezamestnanosť nízka, Slovensko čelí kritickým výzvam, ktoré prichádzajú s nedostatkom kvalifikovaných odborníkov. Ak na tieto výzvy nezvládneme včas a vážne reagovať, dôsledky sa dotknú každého z nás, od nižších dôchodkov až po horšie pracovné podmienky.

Správa Európskej komisie nás jasne varuje, že ak nezareagujeme, Slovensko bude čeliť vážnym problémom v ekonomike a sociálnych systémoch. Duálne vzdelávanie, rozvoj STEM odborov a digitálna transformácia vzdelávania sú kľúčovými krokmi, ktoré môžu zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu, potrebnú pre udržateľný rast a konkurencieschopnosť Slovenska. Parametre, bez ktorých to podľa eurokomisárov nejde.

Ak sa tento proces nezačne okamžite, Slovensko ako súčasť systému riadeného globalistickými elitami sa môže stať krajinou obyvateľov, ktorí len prežívajú, namiesto toho, aby patrilo k tým úspešným a prosperujúcim. Neexistuje čas na odklad. Ak chceme, aby budúcnosť našich detí nebola len bojom o prežitie, je treba konať. A je úplne jedno, či poslušne v systéme alebo samostatne.

Tomáš Drucker (Hlas-SD), ktorý dnes drží opraty ministerstva školstva dnes spúšťa reformy vzdelávania. Jeho predchodca Branislav Gröhling (SaS) ho v jednej spoločnej televíznej debate po voľbách pochválil za to, že nadviazal na jeho „reformné dielo“. A tak sa tlačí otázka, či minister Tomáš Drucker, ktorý sa so svojim súčasným tímom, ktorý sa nijako extra nelíši od tímu,  a ktorý pracoval pre Grohlinga, javí ako súčasť problému a nie jeho riešením, je nádejou, že sa katastrofickému scenáru vyhneme.