Schengen si prechádza „krízou stredného veku“. Pôvodne mal priniesť slobodu, mier a prosperitu, priniesol však len chaos

Minulý mesiac uplynulo 40 rokov od podpísania Schengenskej dohody, ktorá mala byť oslavou výročia prakticky bezhraničnej Európy. Namiesto toho však 1. júla Poľsko oznámilo obnovenie hraničných kontrol s Nemeckom a Litvou v reakcii na obvinenia, že jeho západný sused tajne prevážal nelegálnych migrantov do Poľska.

Trpké oslavy

Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko a Holandsko sa 14.júna 1985 stretli v luxemburskom meste Schengen, aby podpísali bezprecedentnú dohodu – Schengenskú dohodu. Táto dohoda umožnila piatim krajinám zrušiť kontroly na vnútorných hraniciach a umožnila voľný pohyb osôb, tovaru a služieb medzi nimi.

Odvtedy sa s rozširovaním Európskej únie schengenský priestor rozšíril deväťkrát, naposledy začiatkom tohto roka o Bulharsko a Rumunsko. Dnes pozostáva z 29 krajín a zaručuje voľný pohyb pre 450 miliónov ľudí. EÚ to prirodzene považuje za obrovský úspech a jeden z najväčších úspechov bloku.

Po štyroch desaťročiach však nie je veľa dôvodov na to, aby sme schengenský priestor chválili. To, čo bolo kedysi považované za jednu z najväčších výhod a najväčších úspechov EÚ, viedlo k nekontrolovanej migrácii.

Na vrchole migračnej krízy v roku 2015 podľa odhadov do EÚ nelegálne vstúpilo 1,83 milióna ľudí – ide o najväčší presun ľudí do Európy za jediný rok od druhej svetovej vojny. Do roku 2023 tento počet klesol na 385 000, ale aj tento počet je pre európske krajiny absolútne neudržateľný.

Medzery

Ľudia, ktorí prichádzajú do Európy nelegálne, môžu využiť medzery v schengenskom systéme a požiadať o azyl. V niektorých prípadoch žiadatelia o azyl získajú štatút utečenca už vo vstupných bodoch, ako je Grécko a Bulharsko, a potom použijú svoje nové dočasné preukazy totožnosti na cestu do Nemecka, kde môžu požiadať o azyl znovu – a dúfajú, že získajú lepšie životné podmienky a oveľa štedrejšie štátne benefity.

Pre mnohé štáty EÚ je to príliš veľká záťaž. Jedenásť krajín – vrátane všetkých zakladajúcich členov schengenského priestoru – sa vzdalo cestovania bez hraníc a opäť zaviedlo hraničné kontroly.

Platí to najmä na frekventovaných migračných trasách, ako sú hranice medzi Nemeckom a Poľskom a Talianskom a Slovinskom. Od zavedenia dočasných hraničných kontrol v septembri minulého roka zaznamenalo Nemecko 34 % pokles žiadostí o azyl a na hraniciach odmietlo celkovo 47 000 ľudí. Podobný pokles nelegálnych prechodov zaznamenali aj na taliansko-slovinskej hranici od obnovenia kontrol v októbri 2023. V dôsledku toho sa mnohé krajiny rozhodli tieto pôvodne „dočasné“ opatrenia predĺžiť.

Napriek zjavnému tvrdému postupu mnohí Európania stále nie sú spokojní so sporadickým a nejednotným uplatňovaním hraničných pravidiel. V Holandsku a Poľsku napríklad občania vzali veci do vlastných rúk. Minulý mesiac sa objavili správy, že skupina holandských občanov si obliekla výstražné vesty a vykonávala vlastné kontroly osôb prichádzajúcich cez hranicu s Nemeckom v Ter Apele – na vlastnú päsť. Písali sme o tom v tomto článku. Tento týždeň sa asi 30 poľských dobrovoľníkov pokúsilo zabrániť vstupu migrantov z Nemecka.

„Schengen funguje bez problémov“

Napriek tomu všetkému Európska komisia naďalej verí, že Schengen funguje bez problémov. Pri príležitosti 40. výročia sa pochválila, že „vďaka Schengenu sme bezpečnejší“.

Údajne „odstránenie vnútorných bariér sprevádzala zvýšená spolupráca medzi policajnými zložkami, colnými orgánmi a orgánmi kontroly vonkajších hraníc, čo prispelo k väčšej bezpečnosti Európy, posilneniu našich vonkajších hraníc a účinnejšiemu riadeniu migrácie“.

Lenže to sa samozrejme vôbec nestalo. Skôr naopak: Brusel potrestal krajiny ako Maďarsko za to, že brali ochranu schengenských hraníc vážne. Rozsudok Európskeho súdneho dvora pred niečo viac ako rokom nariadil Maďarsku zaplatiť paušálnu sumu 200 miliónov eur a dodatočnú pokutu 1 milión eur za každý deň za „nedodržanie azylovej politiky EÚ“ – teda za to, že ako jediné bránilo vonkajšie hranice Schengenu.

Každý, kto má oči, musí vidieť chaos, ktorý Schengen spôsobil v oblasti migrácie, najmä pokiaľ ide o sledovanie toho, kto prichádza a kto odchádza.

Digitálny systém ochrany európskych hraníc je naďalej neúplný a zraniteľný voči hackerom a termín spustenia systému vstupu a výstupu (Entry/Exit System, EES) na sledovanie návštevníkov z krajín mimo EÚ sa naďalej odkladá.

Kým sa tento systém nespustí, fyzické pečiatky v pasoch zostávajú hlavným spôsobom zaznamenávania osôb, ktoré vstupujú do schengenského priestoru a opúšťajú ho.

Schengen ako nástroj proti terorizmu

EÚ tvrdí, že Schengen zohral kľúčovú úlohu v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu. Ale ani to nie je pravda.

Nedostatočná bezpečnosť európskych hraníc viackrát umožnila teroristom prekĺznuť cez medzery a umožnila násilným zločincom voľne prekračovať hranice.

Prípadov je mnoho, pripomenieme napríklad tieto dva:

V roku 2016 tuniský občan Anis Amri uniesol nákladné auto a vrazil ním do davu na vianočných trhoch na berlínskom Breitscheidplatz. Zabil 12 ľudí a zranil viac ako 50. Potom sa mu podarilo ujsť cez štyri schengenské krajiny, pričom opustil Nemecko a prešiel cez Holandsko, Belgicko a Francúzsko, až kým sa nedostal do Talianska. Na úteku bol štyri dni, kým ho nakoniec chytila a zabila talianska polícia.

Minulý rok sýrsky utečenec bodol na smrť troch ľudí v nemeckom Solingene počas Festivalu rozmanitosti. Issa al Hassan prišiel do Turecka v roku 2022 a dostal sa do Bulharska, kde sa zaregistroval ako utečenec, ale bez upozornenia ušiel zo svojho ubytovania. V roku 2023 sa objavil v Nemecku, kde opäť požiadal o azyl, ale jeho žiadosť bola zamietnutá. Podľa Dublinského dohovoru mal byť deportovaný späť do Bulharska (vstupného bodu EÚ), ale nemecké úrady to po jednom neúspešnom pokuse vzdali. Namiesto toho mu bolo povolené zostať v krajine, kde zabil troch ľudí a osem ďalších zranil. Útok nakoniec podnietil nemeckú vládu k opätovnému zavedeniu hraničných opatrení.

Schengen môže byť obľúbený u turistov, študentov programu Erasmus a kozmopolitných vrstiev. Ale bremeno otvorených hraníc – zločin, terorizmus a neudržateľný prílev nových prisťahovalcov – nesie zvyšok Európy.

„Keď sa v roku 1985 vytvoril schengenský priestor, jeho predpokladom bol blok s voľnými vnútornými kontrolami, ale silnými vonkajšími hranicami. Princíp voľného pohybu je realizovateľný len vtedy, ak je možné zaručiť, že ľudia, ktorí sa voľne pohybujú, nepredstavujú nebezpečenstvo ani záťaž. EÚ tento sľub hrubo porušila,“ píše Lauren Smithová v článku pre The European Conservative.

Romantická vízia kontinentu bez hraníc možno stále žije v Bruseli, ale zvyšok Európy je unavený z toho, že musí znášať dôsledky tejto ilúzie.

To je dôvod, prečo populistická pravica získava popularitu vo všetkých členských štátoch.

Úspech Alternatívy pre Nemecko (AfD) v tohtoročných voľbách núti nemeckú vládu uvedomiť si, ako sú ľudia nespokojní s otvorenými hranicami.

V Holandsku Geert Wilders, líder pravicovo-populistickej Strany slobody, minulý mesiac stiahol svoju stranu z vládnej koalície, pričom ako dôvod uviedol sklamanie z toho, že ministri odmietli zaviesť tvrdú azylovú politiku, za ktorú hlasovalo mnoho ľudí.

Aj v iných krajinách, od Švédska po Španielsko, prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina ľudí má dosť nekontrolovanej migrácie.

„Po štyridsiatich rokoch je jasné, že Schengen neplní svoj účel. To, čo malo priniesť slobodu, mier a prosperitu, prinieslo len chaos,“ uzavrela.

Prečítajte si tiež:

• Slovensko a 13 ďalších členských štátov je proti reforme rozpočtu EÚ
• Von der Leyenová bude čeliť hlasovaniu o nedôvere, šance na jej odvolanie sú však minimálne
• Nemecko a Británia pripravujú obrannú dohodu o vzájomnej pomoci v prípade vonkajšej hrozby