Európu čakajú „dánske časy“. Europoslankyňa priblížila plán dánskeho predsedníctva v Rade EÚ a snahy o obmedzenie práva veta

Dánsko začalo predsedať Rade Európskej únie v utorok 1. júla. Mandát, ktorý si prevzalo po Poľsku, potrvá do konca roka. Premiérka Mette Frederiksenová predstavila plány, medzi ktorými je ako „najvyššia priorita“ definovaná bezpečnosť členských štátov. Dánsko si tiež vzalo za úlohu klásť dôraz na plnenie záväzkov v oblasti obranných výdavkov.

Frederiksenová, ktorá je vo funkcii od roku 2019 a jej krajina patrí k najväčším darcom pomoci Ukrajine v rámci EÚ,  tiež zdôraznila potrebu posilniť európske obranné kapacity v súvislosti s vojnou: „Máme nový cieľ NATO, ktorý bol prijatý. Aby sa to podarilo, musíme Európu zbrojiť. Keď je cieľ NATO stanovený, väčšina ostatných vecí už spadá do politiky EÚ.“ Viac o jej plánoch sme písali v tomto článku.

“Dánske časy”

Europoslankyňa za SMER-SSD Katarína Roth Neveďalová dánske predsedníctvo prirovnala k Hamletovi :  „Na nasledujúci polrok si predsavzali pomstu za Ukrajinu a to v podobe totálnej podpory zbrojenia, zbrojoviek, Ukrajiny a odstrihnutie sa od Ruska vo všetkom.“

Dánske predsedníctvo si totiž vzalo za cieľ uskutočniť ďalšiu fázu plánu RePower EU, súčasťou ktorého je úplné odstrihnutie od  ruských energetických surovín. Za plánom „nie náhodou“ stojí práve dánsky reprezentant – komisár Dan Jorgensen, ktorý bol počas vlády Frederiksenovej ministrom pre klímu a energetiku tejto severskej krajiny.

RePower Europe je plán, proti ktorému namieta práve Slovensko (a Maďarsko), pretože obmedzenie alebo úplne odstrihnutie od ruských dodávok energií zasiahne krajiny strednej Európy a jej obyvateľov najviac.

Roth Neveďalová spomína, že kvôli našim námietkam sa teraz na Slovensko sypú rôzne kritické články aj v zahraničných médiách, že „ako sme si dovolili“ postaviť sa na odpor. Tomu sa podľa nej hovorí „demokracia a rovnosť v praxi“.

Európski Zelení (ktorí na Slovensku nemajú žiadne zastúpenie) dokonca nazývajú postoj Slovenska pri blokovaní prijatia sankcií voči Rusku sabotážou a žiadajú zrušenie práva veta, aby sa mohol prijať sankčný balíček, uviedla europoslankyňa.

Podľa nej sú to „veľkohubé vyjadrenia“, ktoré často predvádzajú aj na pôde Európskeho parlamentu. Európskych Zelených označila za „nekonštruktívnych objímačov stromov, ktorí by najradšej zakázali konzumáciu mäsa a nechali ľudí, aby si vybrali, či sa cítia ako pes, či lietadlo“. Europoslankyňa sa zároveň čuduje slovenským médiám, že im dávajú priestor a vôbec o tom informujú. „Vlastne, ani sa nečudujem. Čokoľvek proti vláde má asi cenu zlata..,“ poznamenala.

„Slovensko má právo na názor a má tak, ako každá iná krajina aj právo na nesúhlas s návrhom,“ zdôraznila.

Priblížila, že približne o 2 týždne nás čaká aj predstavenie veľkého európskeho sedemročného rozpočtu na obdobie po roku 2027. Fámy týkajúce sa tohto rozpočtu sú rôzne. „Dáni, ako čistí prispievatelia do rozpočtu únie (viac dávajú, ako dostanú naspäť cez fondy) by radi videli viac reforiem, okresanie kohézie a zelené politiky. Uvidíme, s čím nakoniec príde Komisia,“ konštatovala.

No a v neposlednom rade považujú Dáni za kľúčové ďalšie rozširovanie únie.

„Súhlasím, že by sme mali s rozširovaním pohnúť, ale nie expresne a podľa zásluh. Kto pokročil a splnil podmienky (najbližšie je Čierna Hora), ten má právo na podporu a potenciálne členstvo,“ uviedla.

Europoslankyňa sa však obáva, že aj Dáni budú tlačiť na expresné prijatie Ukrajiny do EÚ.

Dáni dokonca spomínajú vo svojom zámere vnútorné reformy únie na “ľahšie a jednoduchšie rozhodovanie”. Podľa europoslankyne to znamená, že môžeme očakávať ďalší tlak na zrušenie práva veta.

„Nedáme sa!,“ dodala na záver.

Prečítajte si tiež:

• Bezpečnosť Európy je hlavnou prioritou dánskeho predsedníctva v EÚ 
• Ukrajina sa bez pomoci v oblasti munície a protivzdušnej obrany nezaobíde ani v krátkodobom horizonte