Nárast vojenských výdavkov „nemusí podporiť hospodársky rast“ krajín EÚ

V reakcii na vojnu, ktorá sa odohráva bezprostredne za hranicami EÚ; na očakávané, ale nové podmienky USA týkajúce sa poskytovania obrannej podpory; a na rastúcu geopolitickú neistotu sa Európska únia a spojenci v NATO zaviazali k bezprecedentnému zvýšeniu výdavkov na obranu.

Tento nárast však nemusí priniesť ekonomické výhody, v ktoré Európa dúfala.

Slabý obranný priemysel

„Európa má príliš slabý obranný priemysel na to, aby uspokojila zvýšený dopyt,“ povedal 2. júla pre Brussels Signal Peter Vanden Houte, hlavný ekonóm ING Belgium.

„Veľká časť materiálu bude musieť byť dovážaná. Znamená to, že vyššie rozpočty na obranu automaticky nepovedú k hospodárskemu rastu v EÚ,“ vyjadril sa.

„Ak vlády musia znížiť iné výdavky, aby mohli financovať obranu, zníži to hospodársky rast, ktorý bude len čiastočne kompenzovaný zvýšenými výdavkami na obranu, z ktorých veľká časť prinesie prospech výrobcom mimo EÚ,“ dodal.

Európska komisia túto dynamiku uznala. Uviedla, že bude „prehliadať“ nadmerné výdavky na obranu pri presadzovaní rozpočtových pravidiel EÚ, ale len do roku 2028. Potom sa vrátia prísne fiškálne kontroly, čo pre mnohé krajiny bude znamenať problém s udržaním zvýšených obranných rozpočtov.

Na samite NATO, ktorý sa konal 24. – 25. júna 2025 v Haagu, sa členovia dohodli na zvýšení referenčnej hodnoty investícií do obrany z 2 % na 5 % HDP. Ide o významné zvýšenie, pričom 3,5 % bude vynaložených na základné potreby obrany a 1,5 % na infraštruktúru súvisiacu s obranou a priemyselné investície.

Okrem záväzku zvýšiť výdavky na obranu, NATO počas samitu usporiadalo diskusné fóra zamerané na podporu obranného priemyslu a viacero stretnutí na vysokej úrovni, vrátane stretnutí s ukrajinskými predstaviteľmi a európskymi lídrami, čím opätovne potvrdilo svoju pokračujúcu podporu Ukrajine.

Hlavný problém európskej obrany

Za týmito číslami sa skrýva zásadnejší problém: roztrieštenosť európskeho obranného priemyslu.

Steven Blockmans, vedecký pracovník Centra pre európske politické štúdie (Centre for European Policy Studies, CEPS), a autor najnovšieho plánu na vytvorenie spoločnej európskej obrany, vysvetlil na konferencii 2. júla, že kontinent stále prevádzkuje desiatky nekompatibilných zbraňových systémov bez spoločných noriem pre obstarávanie.

„Táto roztrieštenosť veľmi sťažuje zosúladenie výroby v jednotlivých členských štátoch,“ uviedol Blockmans.

V správe CEPS sa uvádza, že vyčlenenie 150 miliárd eur z plánovaných 800 miliárd eur na obranné výdavky (v rámci plánu ReArm Europe) a investovanie do spoločne vyrábaných systémov by mohlo byť pre Európu „zlomovým bodom“.

Peter Vanden Houte sa k tomuto názoru pripojil a poznamenal: „Najväčším problémom v Európe je rozmanitosť zbraňových systémov a chýbajúce spoločné normy. To sťažuje priemyslu dosiahnutie väčšieho rozsahu.“

Tento nedostatok rozsahu prinútil Európu vo veľkej miere spoliehať sa na dovoz – dokonca aj pri poskytovaní vojenskej pomoci. V roku 2023 pochádzalo 78 % vojenskej pomoci EÚ Ukrajine z krajín mimo EÚ, argumentoval Vanden Houte.

Pre krajiny s napätým rozpočtom predstavuje zvýšenie výdavkov na obranu riziko spomalenia celkového hospodárskeho rastu.

„Ak vlády musia znížiť výdavky v iných oblastiach – najmä ak sa dovážajú zbrane – pozitívny hospodársky vplyv zvýšených rozpočtov na obranu sa do veľkej miery eliminuje, “ dodal.

Čiastočným riešením môže byť podpora výroby produktov s dvojakým použitím, keď civilné spoločnosti vyrábajú tovary, ktoré môžu slúžiť aj na vojenské účely.

„To sa určite stane,“ poznamenal Vanden Houte, ale bez hlbšej európskej integrácie a štandardizácie by tento prístup nedokázal v plnej miere vyriešiť základné problémy.

Ťažké rozhodnutia

Dočasná tolerancia EK voči zvýšeným deficitom v oblasti obrany mala za cieľ uľahčiť tento prechod, ale táto možnosť sa skončí v roku 2028.

Mnohé členské štáty čakajú ťažké politické a rozpočtové rozhodnutia, pokiaľ chcú splniť nový cieľ NATO vo výške 5 % hrubého domáceho produktu.

Vanden Houte preto odporúča opatrnosť: „Tieto výdavky sú obrovské. Bez jasných plánov na ich efektívne využitie hrozí, že veľká časť týchto peňazí skončí v rukách zahraničných výrobcov zbraní, čo obmedzí ekonomické aj strategické zisky Európy.“

Prečítajte si tiež:

• Slovensko a 13 ďalších členských štátov je proti reforme rozpočtu EÚ
• “Washington sa z vojny vytráca”
• Proeurópsky portál vyzýva na „vojnu“ proti Maďarsku a Slovensku: „Zaútočte na nich všetkým, čím môžete“