“Dajme bokom výdavky z eurofondov a plánu obnovy, ktoré reálne ovplyvnia každodenné fungovanie sektora až o pár rokov, ak vôbec. Reálne tak “prevádzkové” výdavky zdravotníctva medziročne narastú o 539 miliónov eur, čo je deväť percent. Napriek impozantne znejúcemu číslu to pri inflácii presahujúcej desať percent znamená reálny pokles,” reagoval pre TASR Vlachynský.

Poukázal na to, že väčšina nárastu je skoncentrovaná do nemocníc, ktoré potrebujú peniaze na zvyšovanie miezd zdravotníkov. Pri všeobecných lekároch, liekoch či zdravotníckych pomôckach podľa neho ide o minimálne až nulové zmeny. Vlachynský pripomína aj riziká rozpočtu, napríklad v podobe plánovaných úspor vo výške 127 miliónov eur. Neverí, že sa podaria realizovať v plnej miere.

“Ďalšou mínou je fakt, že už v realite 2022 všetky tri poisťovne dokopy zaznamenali stratu približne 200 miliónov eur, tretím rizikom sú aktuálne požiadavky zdravotníkov na ďalšie zvýšenie miezd,” doplnil.

Minimálne od roku 2019 je podľa jeho slov rozpočet pre zdravotníctvo viac-menej iba analytickým cvičením a v sektore sa nabaľuje kapitálový aj prevádzkový dlh.

“Centrálne plánovanie v zdravotníctve je na slepej koľaji. V roku 2023 tak uvidíme ďalšiu sériu núdzového dofinancovania. Najväčším rizikom sa stáva to, že straty už nie sú len u poskytovateľov, ale začínajú výrazne posúvať hore – smerom k zdravotným poisťovniam,” zhrnul Vlachynský.

Nevylúčil potrebu ďalšej záchrany štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ako otáznu vníma reakciu investorov súkromných zdravotných poisťovní na kopiace sa straty.

Zachar pripomenul, že budúci rok bude z hľadiska potrebných zdrojov pre zdravotníctvo rekordný.

“Skokovité zvýšenie platov zdravotníkov, odložená zdravotná starostlivosť v súvislosti s koronakrízou, inflácia, vysoké ceny energií, stratové hospodárenie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotnej poisťovne, nedostatočné dofinancovanie sektoru v tomto roku si vyžiada enormný nárast verejných prostriedkov. Oveľa vyšší, ako sme zvyknutí z minulých rokov,” zdôraznil pre TASR.

Upozornil, že prvý zverejnený návrh rozpočtu na rok 2023 náklady nepokrýva a je v ňom veľa neistôt.

“Oproti báze, ktorá tvorí očakávanú skutočnosť za tento rok, po očistení o jednorazové položky, sa verejné výdavky na verejné zdravotné poistenie majú zvýšiť budúci rok o 200 miliónov eur, respektíve o 540 miliónov eur, ak sa deklarované zdroje zatiaľ uložené v kapitole všeobecná pokladničná správa nakoniec použijú skutočne na zvýšenie platby za poistencov štátu o 340 miliónov eur. Ani to však nebude stačiť,” zhodnotil s tým, že nárast nezahŕňa rast cien energií.

Poznamenal tiež, že slová o dorovnaní zdrojov pre ambulantnú sféru po zvýšení platov v nemocniciach zostali len slovami a ambulantní poskytovatelia budú nespokojní.

Smatana skonštatoval, že tak strašný návrh rozpočtu v zdravotníctve ešte nevidel.

“Ak by som bol minister financií a chcel by som, aby lekári, ktorí podali výpovede, ich nestiahli a ešte k nim ‘vyhecoval’ pár stoviek ďalších výpovedí, zostavím presne takýto rozpočet,” napísal na sociálnej sieti.

Upozornil, že aj keby sa zarátali všetky rezervy a úsporné opatrenia, v rozpočte chýbajú stovky miliónov eur.

“Už tento rok pritom skončia zdravotné poisťovne v strate cez 200 miliónov eur a štátne nemocnice k nim pridajú ďalšiu stovku,” doplnil.

Podotkol, že na budúci rok sa okrem rekordného nárastu miezd v sektore čaká aj rekordná inflácia, nárasty cien energií či dohnanie odložených pacientov z pandémie.

“Budúci rok nás čakajú rekordné výdavky. Tie však ministerstvo financií prakticky nevykrýva a čo bude s nami, ak tento návrh prejde, to neviem,” skonštatoval s tým, že ide o hanbu všetkých, ktorí sa pod návrh podpísali.

Podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v pondelok zverejnilo ministerstvo financií, celkové výdavky na zdravotníctvo rastú a zodpovedajú možnostiam ekonomiky. V roku 2023 majú dosiahnuť úroveň 7,6 miliardy eur, s medziročným rastom 1,24 miliardy eur (19,4 percenta) oproti schválenému rozpočtu 2022.

Aktuálna situácia v zdravotníctve je tak vážna, že by ju mala riešiť vláda. Vyhlásil to šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský po pondelkovom stretnutí so zástupcami Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Rezort ubezpečil, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) v tejto súvislosti komunikuje s premiérom Eduardom Hegerom aj ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽANO)

Jednou z hlavných tém stretnutia bolo podľa hovorkyne rezortu Petry Lánikovej vzdelávanie v zdravotníctve.

“Keďže sa v pondelok na pôde ministerstva uskutočnilo stretnutie s dekanmi lekárskych fakúlt,” priblížila s tým, že by sa malo podpísať memorandum v oblasti vzdelávania.

Predmetom rokovania tiež mali byť kroky, ktoré MZ plánuje urobiť na stabilizáciu sektora. Dodala, že ide o systémové zmeny, pričom niektoré z tém sa prekrývajú s požiadavkami lekárskych odborárov.

Visolajský doplnil, že ministerstvo odborárov požiadalo o dovysvetlenie niektorých svojich požiadaviek. Opätovne pripomenul, že situácia je vážna a sú potrebné konkrétne kroky, nie sľuby.

“Problémy sú nadrezortné, a preto by to mala zabezpečiť vláda. Ak má vláda zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich obyvateľov, žiadame ich len, aby robili svoju robotu. (…) Ak sme sa naposledy s premiérom stretli v auguste, tak si myslím, že po podaní 2100 výpovedí by malo aj vláde aj premiérovi viac záležať na vyriešení tejto situácie,” skonštatoval Visolajský.

Počet výpovedí lekárov bude podľa neho ďalej pribúdať. Viacerí z tých, ktorí už výpoveď podali, si podľa jeho slov buď hľadajú inú prácu alebo pracovné ponuky dostali.

“Sú lekári, ktorí si už hľadajú prácu, veľa lekárov už bolo oslovených pracovnými agentúrami, ktoré striehnu na každého voľného lekára. (…) Sme atakovaní aj ponukami zo zahraničia,” spresnil.

Ministerstvo dodalo, že hľadá riešenia, snaha dohodnúť sa je podľa neho na oboch stranách. Naďalej verí, že k reálnemu odchodu lekárov nedôjde.