Viskupič: Úniu treba otočiť k občanom a nie k zdroju moci

Bratislava 20. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)

Európskej únii chýba vízia do budúcnosti a jej politika je personálne vyprázdnená. Myslí si to kandidát na europoslanca Jozef Viskupič (OĽaNO). Úniu by chcel otočiť k občanom. Dnes je podľa neho nasmerovaná k zdroju moci pôsobiacemu v EÚ. “Ak sa toto nevyrieši, tak sa bavíme o scenároch, ktoré spomínajú lepenovci, haiderovci…,” povedal pre TASR. Rozhovor s Jozefom Viskupičom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje lídrov kandidátok pre voľby do EP.

-Ste politik a poslanec pomerne krátky čas. Europarlament je stále občas vnímaný ako miesto, kam politici chodia doslúžiť. Prečo chcete odísť z NR SR do Bruselu?-

Nenazýval by som to odchodom. Je absolútne zodpovedné neposielať na európsku úroveň niekoho za zásluhy. Európske témy sú dôležité pre každého občana. Preto sme sa rozhodli zostaviť kandidátku z aktívnych ľudí. Chceme zdôrazniť, že EÚ a EP potrebuje našu výraznú aktivitu, aby sa európske témy prepojili s národnými.

-Akým spôsobom chcete priblížiť EP slovenskému voličovi, keďže stále mu je dosť vzdialený?-

Navrhujem, aby sme automaticky umožnili pri európskych témach vystúpiť v NR SR poslancovi z europarlamentu. Priblížiť EP ľuďom je jedna z výziev. Ľudia európskym témam rozumejú málo. Často sa únia na Slovensku používa len ako výhovorka. Treba o všetkom informovať, vysvetľovať. A preto je dôležité mať aktívneho europoslanca, ktorý má záujem slovenskej spoločnosti európske témy prinášať, vysvetľovať ich a ponúkať riešenia. Má na to využiť všetky možné nástroje.

-Nemáte ale na Slovensku väčší dosah na riešenie problémov obyčajných ľudí? Slovenský parlament je stále občanom na Slovensku bližší ako europarlament.-

To je prioritná vec, ktorú chceme zmeniť. Brusel sa nás priamo týka, 70 až 80 percent našej legislatívy ovplyvňuje Brusel. Ten, kto chce ísť do Bruselu, si musí vypýtať od našich ľudí mandát na to, že chce nastavovať pravidlá tak, aby sa týkali problémov ľudí na Slovensku. Treba v tom urobiť veľa práce. Nehovoriac o tom, že únia potrebuje víziu do budúcnosti, čo ďalej. Odmietam vyjadrenie premiéra, že on nevie, čo bude s úniou o 20 rokov, že vie len to, že on bude mať 70 rokov. To je absolútny výsmech voličom. Pretože ja sa ako občan pýtam, kde vidíme EÚ v nasledujúcom období. To musí byť jasné každému.

-A kde ju vidíte vy?-

Naša vízia je, že potrebujeme z osobnostne vyprázdnenej politiky EÚ personálnu politiku, kde budeme vedieť určiť lídrov agend, ktoré sú pre úniu dôležité. Pre nás je to agenda reálnej spoločnej zahraničnej politiky, ktorá má byť zameraná aj na tvrdú politickú diplomaciu, ale hlavne obchodnú diplomaciu. Musí byť personálne obsadená uveriteľným lídrom pre túto agendu. Ďalej by sme sa mali zamerať na obrannú politiku EÚ. Otvoriť debatu o jednotnom velení armádam členských štátov je krátkodobou výzvou únie.

-Okrem zahraničnej a obrannej politiky si viete predstaviť, že by mala únia aj napríklad spoločný sociálny, dôchodkový systém či dane?-

Posielanie ďalších agend z národných štátov na európsku úroveň by malo niesť podtitul “Žiadna ďalšia centralizácia bez demokratizácie”. Ak budeme nastavovať pravidlá sociálnych systémov, alebo sa rozbehneme po témach, ako je harmonizácia daní, tak hovorím nie. Na nasledujúce obdobie by sme mali odstrániť demokratický deficit a vyriešiť kompetenčné nastavenie EÚ tak, aby bolo zrozumiteľné, jednoduché a fungujúce. A hlavne, aby sa otočilo k občanom EÚ ako k zdroju moci a nie k mocenským centrám, ktoré pôsobia v EÚ. Ak sa toto nevyrieši, tak sa bavíme o scenároch, ktoré spomínajú lepenovci, haiderovci…

-Neobávate sa, že extrémistov bude v novom europarlamente priveľa?-

Teraz končí najeurooptimistickejší europarlament. V EP pôsobia tri veľké skupiny EPP, EDP a ALDE. Hlasujú zvyčajne spoločne, tam sa ich rozdiely stierajú. A prečo? Lebo moc. Myslím si, že by sa do diskusie mala dostať téma reformácie tohto mocenského konceptu, nie únie. A sú tu teraz dve cesty. Jedni chcú rozbíjať EÚ, a tam mi chýba alternatíva. My hovoríme, že ak treba niečo rozbiť, tak sú to mocenské štruktúry.

-Ak by ste uspeli, boli by ste teda nezaradený europoslanec, keďže odmietate frakcie?-

Myslím si, že by sme sa mali vydať cestou hľadania dohody v rámci EÚ s projektmi, ktoré hovoria, aby sme otočili úniu k občanom a odstránili demokratický deficit. Ak vznikne politická rodina, kde nebude dôležité stanovisko frakcie, ale jednotlivých členov, tak bude pre nás dôležité byť toho súčasťou. Ale to nechceme riešiť pred voľbami.

-Únia volá po konsolidácii verejných financií, členské štáty sa majú usilovať o zníženie svojich deficitov pod tri percentá. Ako má podľa vás vyzerať rozpočet únie, aby neplytvala?-

Únia až symbolicky provokuje. Máme tu z historických dôvodov tri sídla EP – administratíva v Luxemburgu, sídlo v zmluvách je Štrasburg a centrum v Bruseli, čo stojí okolo 200 miliónov eur ročne. Provokácia.

-Takže ste za zrušenie napríklad rokovaní v Štrasburgu.-

Samozrejme. Neexistuje, že toto vie nejaký politik obhájiť. Cez tento symbol vnímajú ľudia aj ostatné agendy, ktoré nie sú až také jednoznačné. Únia by mala šetriť na veciach, na ktorých sa správa neefektívne.

-Únia čelila istej kritike aj pri zachraňovaní nezodpovedných štátov pomocou eurovalu. Na Slovensku pre euroval padla vláda Ivety Radičovej. Vy ste sa na hlasovaní nezúčastnili. Je euroval dobré riešenie finančných problémov nezodpovedných členských štátov?-

Nie. Euroval vytvára morálny hazard. Spočíva v tom, že zodpovedné krajiny nemôžu sanovať nezodpovedné vlády. Ani jeden Slovák za toto v referende o vstupe do EÚ nehlasoval. A preto som ani ja za euroval v parlamente nehlasoval. A dúfam, že tieto mechanizmy odstránime z európskej politiky.

-Ste za ďalšie rozširovanie EÚ? Mali by do únie patriť štáty Balkánu a východnej Európy?-

Nevnímam rozširovanie ako niečo, čo dáva zmysel únii. Ďalšie rozširovanie by nemalo ísť bez inštitucionálneho a kompetenčného nastavenia únie. Ak si ho nastaví 28 štátov, ak zvládne proces zjednodušovania a urobí úniu funkčnou, tak potom by mohlo opäť prísť ďalšie rozširovanie. Nehovorím, že približovací proces štátov by mal zastať.

-Ste za priblíženie Ukrajiny k EÚ?-

Tu podľa mňa urobila únia základnú chybu. Chýbal mi scenár, ktorý by počítal aj s tým, že Ukrajina nepodpíše Asociačnú dohodu. Ak má naozaj EÚ intelektuálny potenciál, tak je pre mňa nepochopiteľné, že sa vydali na túto cestu bez predvídania možných nepriaznivých dôsledkov. Otvorili sme “geniálnu geopolitickú hru” a nemáme nástroje. A čo mi tam tiež chýbalo, nevyrokované veci s Ruskom. Ideme podpisovať Asociačnú dohodu a kde je Rusko? Veď ak niečo takéto rozbieham, potrebujem mať stanovisko partnerov.

ru